2 × fotoaparát retro pre náročných

Nenechajte sa spliesť dizajnom inšpirovaným fotografickou technikou minulosti. Tieto dva modely sú plné tých najmodernejších technológií. Oba sa radia k najlepšie vybaveným DSLM, teda „bezzrkadlovým" či mirrorless, modelom. Mnoho nadšencov fotografovania sa tešilo na ich uvedenie a odrátavali dni do prvých recenzií, ktoré sú konečne tu.

Fujifilm X-T1

Fujifilm má vo svojom rade X už niekoľko veľmi zaujímavých modelov, dlhodobo tam však chýbala alternatíva k zrkadlovkám odolným proti vplyvom počasia. Nedá sa povedať, že by napríklad X-Pro 1 alebo X-E2 vyzerali málo odolne a báli by sme sa ich zobrať do škaredého počasia.

Fujifilm X-T1 aj s nainštalovaným batériovým gripom

Ale je to predsa len lepší pocit, keď viete, že fotoaparát je dokonale zaizolovaný. Túto dieru Fujifilm konečne zalátal novinkou X-T1, ktorá sa dočká aj niekoľkých kamarátov do dažďa - teda objektívov odolných počasiu, ktoré budú zoomové a uvedené zhruba uprostred leta. My sme teda testovali s aktuálnymi objektívmi, povačšinou s obľúbenými modelmi s pevným ohniskom a vysokou svetelnosťou. Novinka je okrem iného odolná aj proti prachu a mrazu do teploty -10 °C.

Telo je, samozrejme, ťažšie než pri ostatných mirrorless modeloch X, vďaka úprave dizajnu sa však veľmi príjemne drží a používa i jednou rukou. Pokiaľ sa teda rozhodnete využiť všetky tie manuálne prvky, pre ktoré je séria X taká populárna, budú vám aj dve ruky málo. Filozofiu série X asi už znovu vysvetľovať nemusíme, ale aspoň príklad: na vrchnej strane X-T1 nájdete tri kolieska, pričom jedno slúži na kompenzáciu expozície od -3 do +3, druhé je dvojité a volí čas uzávierky (s možnosťou nastaviť Auto) aj algoritmus exponovania, tretie je takisto dvojité a volí ISO (opäť s možnosťou Auto) a režim sekvenčného snímania.

A clonu objektívu si už volíte pomocou prstenca na objektíve, opäť s možnosťou zvoliť Auto, takže podľa situácie si môžete prispôsobiť správanie od úplnej automatiky po úplný manuál. Jediná naša výhrada k tomuto takmer dokonalému konceptu smeruje na odpor prstenca na väčšine objektívov - krúti sa tak ľahko, že navolená clona sa zmení azda pri každej manipulácii s fotoaparátom.

X-T1 nie je len odolný variant X-E2, je to zároveň nový vrchol ponuky Fujifilm. Navyše má o niečo masívnejšie telo než ostatné modely, s možnosťou dokúpiť si rozšírený batériový grip. Prináša do hry aj mnoho ďalších zlepšení, niekoľko aj pomerne zásadných. Napríklad trojpalcový výklopný displej, žiaľ, stále nie dotykový a s výklopom len 90° nahor a asi 60° nadol, no zato s výborným rozlíšením vyše milióna bodov. Alternatívou je jeden z najlepších elektronických hľadáčikov, s akými sme sa doteraz stretli.

Má rozlíšenie 2,36 milióna bodov, využíva technológiu OLED, pričom zobrazuje s vyššou frekvenciou, aby scénu podával čo najviac realisticky. Jeho najväčšie plus je však veľkosť - je dokonca väčší než optický hľadáčik v najnovších full frame modeloch zrkadloviek od dvojice Canon a Nikon. To už je čo povedať. Pracuje sa s ním naozaj parádne, a to aj v slabom svetle a v kontrastných podmienkach. Navyše prepínanie medzi hľadáčikom a obrazovkou je automatické podľa priblíženia k tvári, vďaka čomu je zážitok z fotenia naozaj blízky optickým hľadáčikom.

Vnútornosti X-T1 sú približne vyrovnané s ostatnými aktuálnymi modelmi spoločnosti Fujifilm, teda 16 Mpx snímač typu CMOS X-Trans druhej generácie s rozložením bodov takým spôsobom, že nepotrebuje filter proti moiré a fotky môžu byť ešte o chĺpok ostrejšie. Maximálne podporované ISO dosahuje cez rozšírený režim Hi2 až na hodnotu 51 200. My sme počas testov dospeli k záveru, že nie je problém používať ISO 12 800, pokiaľ fotíme menej kritickú prácu. Na tú, kde je kvalita fotografie naozaj kritická, odporúčame držať ISO do 3200 (v nastaveniach možno zvoliť maximálne Auto ISO a k nemu aj minimálnu rýchlosť uzávierky).

Mať slobodu fotiť na 12 800 a použiť pri tom objektívy so svetelnosťou obvykle dosahujúcou F1.4, v horšom prípade F2.0 znamená, že ide o jeden z najlepšie fotiacich aparátov v slabom svetle. Samozrejme, nemôžeme ho porovnávať s full frame zrkadlovkami poslednej generácie, ktoré dokážu z noci vyčarovať deň, ale v rámci mirrorless modelov s veľkosťou snímača APS-C je najnovšia generácia Fujifilmu to najlepšie.

X-T1 je z modelov série X najrýchlejší, nielen čo sa týka schopnosti získať až 8 záberov za sekundu, ale aj z hľadiska ostrenia. To je síce dosť výrazne závislé od použitého objektívu, no pokiaľ stavíte na niektorý zo zoomových modelov, bude ostrenie tiché a veľmi rýchle. Naopak, staršie objektívy s pevným ohniskom ostrenie dosť podstatne spomaľujú. Novinkou je možnosť spoľahnúť sa na automatické doostrovanie počas rýchlej fotografickej sekvencie - ak sa vám podarí udržať objekt v regióne vyznačenom na displeji, bude naň doostrované po každom zábere.

Na opačnej strane rýchlostného spektra stojí intervalometer, ktorý pomáha pri výrobe časozberných (time-lapse) videí. Umožňuje nafotiť 1000 záberov s intervalom od 1 sekundy do 24 hodín. Chýbať nemôže ani niekoľko špeciálnych režimov čisto na vyvolávanie JPEG. Od možnosti simulovať nádych obrázka podľa filmov od spoločnosti Fujifilm cez možnosť robiť automaticky zošité panorámy (o niečo menej presvedčivé než napríklad u Sony), fotiť do rôznych art režimov či pracovať s fotkami JPEG a RAW po ich odfotení, aby ste ich následne mohli odoslať na mobil pomocou novo pridanej funkcionality Wi-Fi. Vďaka Wi-Fi môžete nielen zdieľať, ale aj pomerne jednoducho ovládať fotenie na diaľku.

Na záver sme si nechali vlastnosti videa. Prítomnosť výstupu HDMI a vstupu pre mikrofón vyzerajú sľubne, no vcelku sme z možností videa nemali dobrý dojem. Zaostrovanie nie je riešené veľmi dobre (resp. je nad ním len minimum kontroly) a ani video nemá takú obrazovú kvalitu ako výborné fotografie. Pokiaľ teda hľadáte nástroj na fotky aj video, poohliadnite sa inde, toto je primárne fotoaparát pre fotografov. Tých však poteší takmer dokonalým vyhotovením, ktoré by si zaslúžilo možno len trošku sprehľadniť menu a správanie niektorých nastavení. Z hľadiska obrazovej kvality však ide o to najlepšie v rámci mirrorless kategórie.

Zapožičal: Fujifilm
Cena: 1599 EUR vrátane objektívu Fujinon XF18-55mm F2,8-4

Olympus OM-D E-M10

Značenie mirrorless modelov Olympus začína pripomínať značenie, ktoré používajú Canon a Nikon. Najvyšší model má označenie E-M1, o niečo horšie vybavený, no podobne schopný má vyššie číslo E-M5.

Olympus OM-D E-M10 aj s batériovým gripom

A teraz sa nám dostáva do rúk ešte o chĺpok nižšie poziciovaný E-M10. Lenže jeho pozícia nepodáva úplnú správu o jeho vybavení a schopnostiach. Podľa niektorých parametrov je možno nižšie než jeho predchodcovia, no niektorými vlastnosťami sa im vyrovnáva. Špeciálne pri porovnaní s bližším modelom E-M5 je situácia zamotaná. Veď posúďte sami: oba sa spoliehajú na 16 Mpx snímač, no desiatka má novší procesor TruePic VII, ktorý poznáme z najvyššieho modelu E-M1. Staršia päťka vedie v kvalite stabilizácie, ktorá využíva 5 osí, zatiaľ čo desiatka len jednoduchšiu cez 3 osi (no z našej skúsenosti stále veľmi výkonnú).

Pripomíname, že Olympus pri telách využíva stabilizáciu pohybom snímača, čo znamená istú konkurenčnú výhodu - stabilizácia je tak prítomná nezávisle od použitého objektívu. Päťka aj desiatka majú výborný hľadáčik s veľmi plynulým zobrazením a rozlíšením 1,5 milióna bodov, novinka však má výklopnú dotykovú obrazovku s vyšším rozlíšením, na druhej strane staršia päťka má obrazovku OLED s lepším kontrastom.

Na desiatke nájdete zabudovaný blesk, čo päťka nemala, navyše novinka vedie aj v kvalite nakrúcaného videa. A okrem iného je lacnejšia. Je teda pomerne zaujímavá úloha presne určiť, aký vzťah a pozície na trhu by mali mať tieto dva modely. Desiatku by sme vlastne mohli považovať aj za nástupcu päťky, ktorá je však v istých veciach stále lepším modelom. Aj bez toho, aby sme tento orech rozlúskli, však možno konštatovať, že E-M10 je vynikajúci fotoaparát, s ktorým je radosť fotiť.

Ponúka totiž kombináciu príjemne malého a ľahkého tela s možnosťou detailne si nastaviť všetky parametre fotografií. Úprava parametrov je veľmi rýchla vďaka dvom krokovacím kolieskam na vrchnej strane, ktoré majú akurátny odpor, aby boli rýchle a nekrútili sa samy od seba. Pokiaľ chcete meniť viac než expozičné vlastnosti a kompenzáciu, je poruke možnosť zapnúť si rýchly Control Panel, prístupný po stlačení OK.

Tu kombináciou dotyku na obrazovke a pokrútenia predného kolieska možno meniť všetky ďalšie relevantné nastavenia rýchlo a prehľadne z jednej obrazovky. Kiežby toto bolo továrenské nastavenie a kiežby na podobný model prešli aj ostatní výrobcovia, je to naozaj rýchly spôsob ovládania, navyše pomáha predchádzať chybne vyfoteným obrázkom, lebo vždy vidíte všetky nastavenia pekne pokope a neprekvapí vás napríklad zabudnuté prednastavenie vyváženia bielej.

E-M10 je výborný aj z hľadiska výstupnej obrazovej kvality, je v podstate ekvivalentný modelu E-M1. Snímač produkuje výborné zábery aj na vysokom ISO, kde sme sa nebáli pokojne nastaviť maximum Auto ISO na 6400 a fotografovať aj v relatívne slabom svetle. Neskôr sme objavili, že dokonca aj 12 800 je prípustná hodnota, prekvapivo aj na štandardnú tlač fotografií. Ani nároční členovia rodiny sa nesťažovali na portréty vyhotovené pri takejto vysokej citlivosti a následne bez úprav vytlačené, pretože mali správnu farebnosť, len jemný šum bez prílišného vyhladzovania.

Hovoríme tu o formáte 10 × 15 cm, pri detailnom skúmaní v zobrazení 1:1 totiž už stratu detailov jasne vidieť. Takže pri kritickej práci odporúčame držať ISO zhruba do 1600. Zaujalo nás, že pokiaľ nefotíte vyložene pri nedostatku svetla, vyzerajú veľmi dobre aj súbory RAW, skoro by sme sa nebáli ich používať bez úprav, dokonca aj pri spomínanom ISO 12 800 (maximom je 25 600, kde sa stráca farebnosť a šum je prisilný). Tento fakt dáva veľké možnosti fotografom, ktorý radi pracujú so zábermi RAW a následným vyvolávaním JPEG za počítačom.

Menej náročným používateľom bude vyhovovať množstvo art filtrov a efektových režimov, náročnejších poteší možnosť upravovať RAW priamo vo fotoaparáte. Režim Wi-Fi umožňuje nielen zdieľať, ale aj na diaľku ovládať fotografovanie, režim videa je automatický a relatívne obmedzený, ale dáva dosť kontroly nad ostrením a ponúka výbornú kvalitu s full HD rozlíšením, snímkovaním 30p a tokom24 Mb/s. Video dokonca možno vytvárať priamo pomocou záznamu time-lapse. Zaujímavá drobnosť je expozičný režim Time, ktorý exponuje, až kým mu nepoviete dosť, pričom na obrazovke vidíte postupný naživo vykresľovaný vývoj expozície - na nočné fotky krajiny skrz diaľkové ovládanie mobilom to znie neoceniteľne.

Máme pocit, že čím dlhšie tento model používame, tým viac si nás získava. Stále odhaľujeme nejaké podarené riešenia či nové funkcie, takže nás ospravedlňte, ak sme niečo vynechali. Tých funkcií je tu priveľa na to, aby ich niekto využil všetky. Očakávali sme, že nás za srdce chytí hlavne X-T1 od Fujifilmu, ale nakoniec nás tento mesiac viac bavilo brávať so sebou Olympus. A hoci systém Fujifilmu ponúka vyššiu kvalitu fotiek (platí to aj pre model X-M1, ktorý je aj cenovo porovnateľný s E-M10), Olympus má zase o niečo menšie a ľahšie telá, s menšími objektívmi, ktorých je na výber viac. Navyše E-M10 aj E-M5 sa môžu pochváliť nádherným retrodizajnom. Vybrať si kvalitný mirrorless fotoaparát je skrátka v poslednom čase vcelku ťažké, ale našťastie z pozitívnych dôvodov: všetky aktuálnejšie modely sú veľmi vydarené.

Zapožičal: Olympus
Cena: 799 EUR vrátane objektívu M.Zuiko 14-42 Pancake F3,5-5,6