Ako na čo najlepší zvuk (nielen) z počítača

Predstavte si, že si doma pustíte obľúbenú hudbu a vaša audiosústava hrá tak dobre, že máte pocit, akoby kapela vystúpila z počítača priamo do vašej obývačky. Ste jej súčasťou. Fajn predstava, však? Ak je pre vás hudba niečo viac ako len sled melódií a tónov, určite vás bude zaujímať, ako si v rámci svojho domáceho multimediálneho centra vytvoriť čo najlepšie podmienky na jej počúvanie. A práve o tom je tento článok.

Ako vlastne znie dobrý zvuk?

V úvode si pre istotu ujasníme pár kľúčových pojmov. Pod pojmom dobrý zvuk si každý predstavuje niečo iné. Mnoho laikov sa však mylne domnieva, že čím viac basov audiosystém reprodukuje, tým je kvalitnejší. Na druhom mieste v hitparáde obľúbenosti je zvukový prejav s potlačenými strednými frekvenciami v sprievode s výraznými cengavými výškami a objemnými basmi. Dokonca aj medzi najnáročnejšími audiofilmi sa nájdu jedinci s rozporuplnými názormi na dobrý zvuk. Záleží na vkuse. Niektorí majú radšej čo najhlbšie mäkké basy, iní skôr tvrdšie a menej razantné. No všetci do jedného sa zhodujú v tom, že celkový zvukový prejav má znieť predovšetkým verne a neutrálne. To znamená, že ak sa z reproduktorov ozve gitara, malo by to byť na nerozoznanie od skutočného zvuku gitary. Verný zvuk sa dá dosiahnuť jedine kombináciou niekoľkých zvukových vlastností. Na prvom mieste je vyváženosť frekvenčného spektra. Vo zvuku by nemalo nič chýbať, ale ani dominovať. Náš sluch je najviac citlivý najmä na nezrovnalosti na stredných frekvenciách a práve toto je najproblematickejšia oblasť pri väčšine audiosystémov. Ďalšia podmienka je dobré priestorové podanie. V ideálnom prípade totiž pri počúvaní prestanete vnímať reprosústavy ako zdroje zvuku, ale reprodukciu vnímate len ako zvukovú scénu, ktorá sa pred vami rozprestiera. S tým súvisí ďalší faktor, ktorým je lokalizácia. Sama priestorovosť zvuku (alebo ak chcete, jeho „vzdušnosť") je bez jasnej lokalizovateľnosti polohy jednotlivých nástrojov v stereofónnom obraze viac-menej zbytočná. Niektoré audiosystémy totiž poskytujú bohatý priestorový zvuk, ale keď zavriete oči, nie ste schopní určiť presnú polohu speváka, gitary a podobne. Pri reprodukcii dobrej hudobnej nahrávky na kvalitnej audiozostave by ste mali byť bez problémov schopní rozoznať polohu jednotlivých hudobných nástrojov vo vertikálnej rovine a dokonca aj ich postavenie smerom do hĺbky.

Zabudnite na MP3, prejdite na FLAC

Hneď na úvod vás musíme upozorniť, že pokiaľ budete postupovať podľa nášho návodu, budete sa musieť zriecť väčšiny svojich nahrávok vo formáte MP3. Určite aspoň tých najmenej kvalitných v bitrate 128 kb/s. V nahrávke by vám prekážali všetky zvukové nedostatky vzniknuté stratovou kompresiou a celé čaro verného zvuku by vôbec nefungovalo. Určitým limitom pre vás možno bude aj bežný formát audio CD. Nejde ani tak o ich kvalitu, ako o fakt, že počúvanie hudby prerušované neustálym hľadaním a vymieňaním CD nosičov nie je to pravé orechové. Dnešný trend u moderných milovníkov hudby a audiofilov sú preto nahrávky v bezstratovom kompresnom formáte FLAC. FLAC je z hľadiska pomeru kvality a objemu ideálny formát na „skladovanie" hudobnej knižnice. FLAC sa dá získať konverziou z normálneho CD prostredníctvom počítača, takže už nemusíte skladovať obrovské množstvo CD nosičov a neustále sa medzi nimi prehrabávať. Osvedčený a silný nástroj je program EAC (Exact Audio Copy), ktorý dokáže urobiť presnú kópiu audio CD do WAV a následne ju prekonvertovať do formátu FLAC. Ďalšia možnosť je nákup hudby vo formáte FLAC cez internet. Tento trend totiž podchytili aj niektoré hudobné vydavateľstvá, a tak ponúkajú kvalitné 24-bitové nahrávky na stiahnutie za poplatok ako alternatívu k bežným CD alebo super audio CD. Použiteľný je, pochopiteľne, aj bezstratový formát WAV, ale na rozdiel od FLAC nepodporuje názvy skladieb cez ID3 tagy, takže je v praxi menej použiteľný. Mimochodom, vo formáte FLAC vysielajú aj niektoré internetové rádiá. V samostatnej kapitole vám v článku prinášame pár zaujímavých tipov.

Alternatívy miesto PC

Svoju hudobnú knižnicu môžete prehrávať priamo z počítača alebo zo špeciálnych sieťových hudobných prehrávačov. Príkladom sú povedzme Cambridge Audio NP30, Olive O3HD či Logitech Squeezebox Touch. Zdrojom hudobných dát pre tieto prehrávače môžu byť súbory uložené v počítači, na sieťovom disku NAS alebo internetové rádio. Medzi absolútne špičky medzi prehrávačmi patrí napríklad WideaLab Aurender S10, ktorý v záujme čo najmenšej vlastnej hlučnosti okrem bežného „točiaceho sa" 2 TB pevného disku obsahuje aj nehlučný disk SSD, z ktorého sa realizuje prehrávanie hudby. Umožňuje bleskurýchle ovládanie cez zariadenia Apple, takže nemusíte mať pripojený televízor. Na čelnej strane má dva displeje AMOLED, ktoré sa môžu správať ako VU metre indikujúce hlasitosť alebo môžu zobrazovať názvy skladieb. Takéto prehrávače sú výbornou alternatívou vášho PC na prehrávanie hudby, pričom stačí, ak budete mať jednu spoločnú hudobnú knižnicu.

WideaLab Aurender S10 je sieťový audioprehrávač pre najnáročnejších používateľov

Aurender sa ovláda elegantne pomocou vlastnej aplikácie v Apple iPad

Zvuková karta

Okrem počítača budeme potrebovať najmä kvalitnú zvukovú kartu. Na tú, ktorú máte zabudovanú v počítači, rýchlo zabudnite. Na naše účely sú z hľadiska kvality v podstate nepoužiteľné. Na trhu je množstvo interných aj externých modelov. Praktickejšie sú externé karty, a to z niekoľkých dôvodov. Obsahujú mechanické ovládacie prvky, ako napríklad regulátor hlasitosti, čo sa vám bude veľmi hodiť. Okrem toho tu obyčajne nájdete aj slúchadlový výstup so samostatným regulátorom hlasitosti. Vďaka tomu nebudete musieť neustále odpájať a zapájať slúchadlá a meniť hlasitosť. Môže sa to zdať nepodstatné, ale v praxi to isto oceníte. Interné karty niekedy samostatný slúchadlový výstup vôbec neobsahujú, čo vám môže značne skomplikovať život. Externú kartu môžete navyše podľa potreby použiť aj na viacero počítačov v domácnosti (pochopiteľne nie naraz). Pri použití systému Apple OS X volíme pri zvukových kartách prioritne rozhranie FireWire. Pre platformu PC je vhodnejšie rozhranie USB, pretože pri použití rozhrania FireWire sú na PC občas problémy s kompatibilitou. Lacné, ale veľmi praktické riešenie je napríklad Presonus AudioBox USB za približne 150 EUR. Síce neobsahuje žiadne digitálne optické ani koaxiálne vstupy, ale ak potrebujete kvalitné a zároveň cenovo dostupné pripojenie reproduktorov k počítaču, je to dobrá voľba. Ak máte väčšie očakávania, napríklad ak chcete k systému pripojiť príspevkové zariadenia, ako napr. stolový DVD prehrávač, môžete si vybrať buď lepšie vybavenú externú zvukovú kartu, alebo prevodník.

Okrem externých zvukových kariet sa totiž môžeme stretnúť aj s podobnými prístrojmi, ktoré obsahujú viacero prepínateľných digitálnych vstupov a popri tom sú vybavené aj rozhraním USB na prepojenie s PC. Nazývame ich jednoducho digitálne prevodníky alebo DAC. Výhoda takýchto prístrojov je v tom, že dokážu fungovať aj v režime stand alone, teda bez toho, aby museli byť pripojené k počítaču. Môžu slúžiť ako hlavný ovládací prvok pre všetky vaše zdroje audiosignálu, ako napr. stolový DVD prehrávač, počítač, satelit a podobne. Jeden z príkladov je napr. Cambridge Audio DacMagic Plus, obsahujúci dva digitálne vstupy (Toslink/ Coaxial), vstup pre prijímač zvuku cez Bluetooth a, samozrejme, rozhranie USB na pripojenie počítača.

Nech už si vyberiete akýkoľvek model, dajte si dobrý pozor, aby mal symetrické audiovýstupy. Počítače sú totiž už z princípu veľmi silným zdrojom rušenia a symetrické vedenie signálu je jedna z mála vecí, ktorá vás pred ním ochráni. Podstatu symetrického vedenia opisujeme v samostatnej kapitole.

Presonus AudioBox USB - cenovo dostupná profesionálna zvuková karta

Cambridge Audio DacMagic Plus je D/A prevodník obsahujúci všetko potrebné na pripojenie počítača a všetkých ostatných audiozariadení k reproduktorom

Symetrické vedenie - základ úspechu

Symetrické vedenie audiosignálu je alfa a omega kvalitného signálového prepojenia medzi audiozariadeniami, v našom prípade medzi reprosústavami a zvukovou kartou, prípadne D/A prevodníkom. Používa sa v profesionálnej oblasti, napríklad v nahrávacích štúdiách, na živých koncertoch a podobne. Podstata symetrie spočíva v odolnosti proti rušeniu, ktoré sa môže vyskytnúť v audioreťazci (napr. nízkofrekvenčné a vysokofrekvenčné rušenie, zemné slučky a pod.). Takéto výstupy, resp. vstupy bývajú vo vyhotovení XLR (trojpólová zásuvka) alebo 6,3 mm jack (tzv. TRS), a to vždy pre ľavý a pravý kanál zvlášť. V angličtine ich spoznáme podľa označenia Balanced. Na rozdiel od bežného nesymetrického vedenia, ktoré poznáme z bežných komerčných zariadení (konektory cinch), symetrické vedenie používa na každý audiokanál dva signálové vodiče na prenos audiosignálu a jeden tieniaci vodič. Symetrický výstup spracuje audiosignál tak, že na jednom z dvoch signálových vodičov je jeden signál oproti druhému fázovo obrátený o 180°. Nech už je rušenie akékoľvek, obyčajne sa objaví súčasne na oboch signálových vodičoch s rovnakou intenzitou a s rovnakou fázou. A to je práve rozhodujúci bod. Len čo sa užitočný signál spolu s rušením dostane do symetrického vstupu, dôjde opätovným otočením signálu z jedného vodiča a následným zlúčením týchto signálov k sčítaniu užitočného signálu z oboch vodičov a zároveň k odstráneniu súhlasného rušenia. Jednoducho povedané, užitočný signál sa zosilní a nežiaduce rušenie sa odčíta.

Kabeláž

Na prepojenie medzi audiokomponentmi budete potrebovať dátový kábel medzi zvukovú kartu a počítač (USB alebo FireWire) a pár signálových audiokáblov na pripojenie reproduktorov k zvukovej karte. Čo sa týka audiokáblov, volíme výlučne kvalitné symetrické káble s konektormi XLR, prípadne TRS (6,3 mm stereo jack). V predaji sa takéto káble predávajú pod označením mikrofónové káble (napr. Klotz MB1X0200, Cordial CRM 5 FM). Pokiaľ sa nezameriate na najlacnejšiu čínsku produkciu, musíte byť pripravení na trochu vyššiu cenu takejto kabeláže. Rátajte zhruba s cenou od 40 eur za signálovú kabeláž k dvom reproduktorom s dĺžkou 2 metre. Ak chcete ušetriť, môžete priložiť ruku k dielu a káble si môžete vyrobiť aj sami. Stačí si zaobstarať potrebné množstvo symetrických mikrofónových káblov (napr. Klotz MY206, Tasker C128, Cordial CMK 250) a príslušné konektory (Neutrik - 2 kusy NC3MXX a 2 kusy NC3FXX, prípadne podľa potreby miesto konektorov XLR 6,3 mm jacky NP3X). Zapojenie vývodov na konektoroch býva uvedené v návodoch na použitie, prípadne navštívte stránku http://www.rane.com/note110.html, kde nájdete v jednej tabuľke všetky bežné spôsoby zapojenia audiokáblov.

Symetrické audiokáble na kvalitné prepojenie audiokomponentov

Reprosústavy

Kvalita reprosústav sa na celkovom výsledku podpisuje najviac zo všetkých komponentov. Skúsenosti a prax ukázali, že z hľadiska kvality zvuku sú na počúvanie hudby pri počítači najvýhodnejšie aktívne reprosústavy. Teraz však nemáme na mysli bežné počítačové reprosústavy, ale kvalitné sústavy konštruované na profesionálny štúdiový monitoring na blízke zvukové pole. Poznáme ich pod pojmom štúdiové monitory. Takéto reprosústavy sú konštruované s dôrazom na vyváženosť a vernosť zvuku bez ohľadu na hlasitosť. Ich nevýhodou v porovnaní s bežnými počítačovými reproduktormi je väčšia veľkosť a vyššia cena. Predávajú sa vždy po kusoch (nie v pároch) a cena kvalitnejších modelov sa začína na hranici 500 eur za kus. To nie je práve málo, ale ak to s hudbou myslíte vážne, túto investíciu nebudete nikdy ľutovať.

Do úvahy pripadajú najmä dvojpásmové modely. Odporúčame vyhnúť sa úplne najmenším typom s malými stredobasovými reproduktormi s priemerom pod 6,5 palca. Medzi našich favoritov patria napríklad sústavy Dynaudio Professional DBM50, prípadne Adam Audio A7. Výhodou DBM50 je ich kompaktnosť a dômyselné skosenie prednej steny, aby vyžarovali zvuk smerom k poslucháčovi, takže sa skvele hodia na umiestnenie na stôl vedľa LCD monitora, prípadne k notebooku. Pri použití kvalitných sústav nie je potrebný ani subwoofer a napriek tomu neprídete o zážitok z hlbokých basov. Ak sa predsa rozhodnete použiť subwoofer, vyberajte výlučne profesionálne typy s priemerom reproduktora aspoň 10 palcov. Kvalitné štúdiové subwoofery majú zvyčajne uzavretú ozvučnicu bez basreflexu, preto produkujú veľmi kontúrne a hlboké basy. No najmä menšie modely disponujú často pomerne malým výkonom, takže na „domáce diskotéky" s nimi nerátajte. Pri výbere si dajte pozor hlavne na to, aby mal dva symetrických vstupy a aj dva symetrické výstupy (vstupy L/R a výstupy L/R). Pri zapájaní reťazca budete musieť priviesť signál zo zvukovej karty najskôr do subwoofera a z neho následne do reproduktorov. Je to z dôvodu regulácie hlasitosti. Profesionálne zvukové karty totiž nemávajú samostatný regulovaný výstup na subwoofer , a preto musíte viesť audiosignál takto. Ďalšie špecifikum je spôsob regulácie hlasitosti reprosústav. Pri bežných počítačových reprosústavách sme zvyknutí na jednoduchý systém spoločného regulátora hlasitosti, ktorý býva na jednej z reprosústav, prípadne na káblovom ovládači. Lenže posluchové monitory obyčajne obsahujú samostatné regulátory zvlášť na každej reprosústave, ktoré sú najčastejšie umiestnené na zadnej stene. V rámci komfortu obsluhy je preto nevyhnutná externá regulácia hlasitosti, a to prostredníctvom zvukovej karty, resp. prevodníka. V tomto smere sú výhodnejšie hlavne externé zvukové karty obsahujúce fyzický regulátor (potenciometer). K niektorým reprosústavám sa dá dokúpiť aj samostatný káblový regulátor hlasitosti, no je to skôr výnimka. Slušný štúdiový subwoofer by mal mať spodnú hranicu frekvenčného rozsahu čo najnižšie. Dobrý výsledok je povedzme pri rozsahu 25 ÷ 150 Hz v tolerancii 3 dB. Na škodu nie je ani režim automatického zapnutia subwoofera po príchode audiosignálu, pretože šetrí energiu a zvyšuje používateľský komfort. Pokiaľ vám predajca umožní pri výbere reprosústav urobiť posluchový test, všímajte si najmä priestorové podanie a lokalizáciu hudobných nástrojov a spevu. Toto je disciplína, na ktorej sa dajú veľmi zreteľne zbadať rozdiely aj medzi reprosústavami hrajúcimi na prvé počutie veľmi podobne. Reproduktory si vypočujte aj zblízka. Nemali by vôbec šumieť. Nebojte sa pustiť ich trochu hlasnejšie, ako bežne potrebujete, a všímajte si, či nedochádza k skresleniu alebo k zmene zrozumiteľnosti či farby zvuku. Kvalitné reproduktory musia mať určitú rezervu na pokrytie výkonových špičiek a dynamické hudobné pasáže by ich nemali zaskočiť.

Dynaudio Professional DBM 50 - prvotriedne reprosústavy optimalizované na umiestnenie na stôl, určené pre profesionálov, home-studio producentov, ale aj používateľov s vysokými očakávaniami

Softvér na prehrávanie hudby

Najuznávanejší bežne dostupný prehrávač hudby na čo najkvalitnejšie počúvanie je voľne šíriteľný Foobar2000. Prehráva všetky známe audioformáty bez nutnosti doinštalovania kodekov. Jeho hlavná výhoda je v tom, že umožňuje na prehrávanie použiť ovládače ASIO k zvukovej karte, čím obchádza celý systémový „audiomixér" v operačnom systéme. To prináša zlepšenie kvality zvuku, pretože je isté, že do zvukovej karty príde výlučne to, čo vygeneruje prehrávač. V prípade, že nepoužijete profesionálnu zvukovú kartu s vlastnými ovládačmi ASIO, môžete vyskúšať univerzálne ovládače ASIO4All. Fungujú na väčšine bežných zvukových kariet. Okrem toho Foobar2000 dokáže prevzorkovať zvuk pri prehrávaní až na 96 kHz v reálnom čase. Táto funkcia je, samozrejme, pri nahrávkach s malou kvalitou často bezpredmetná, no niekedy môže pomôcť. Foobar2000 ďalej zvládne konverziu hudobných súborov do rôznych formátov. Jeho východiskový vzhľad je strohý, no na internete sú zadarmo dostupné pekné témy, ktorými ho môžete spestriť. Použiteľný výsledok sa dá dosiahnuť aj s inými prehrávačmi, ako napr. Winamp či Windows Media Player, treba mať hlavne vypnuté všetky zvukové úpravy, napr. grafický ekvalizér tak v prehrávači, ako aj v operačnom systéme a v nastaveniach zvukovej karty.

Foobar2000 je jeden z najuznávanejších prehrávačov hudby, navyše je zadarmo, tentoraz v skine Xchange V2

Akustické úpravy miestnosti

Zhruba polovica celého úspechu závisí od akustických vlastností vašej posluchovej miestnosti. Dokonalé vyriešenie akustiky v miestnosti vyžaduje dôkladnú akustickú štúdiu konkrétnej miestnosti, výpočty a odborný návrh a realizáciu. Naším cieľom je dosiahnuť aspoň čiastočne vyhovujúce podmienky za dostupnú cenu. Na začiatok bude preto stačiť, ak akusticky upravíte aspoň jednu tretinu z celej plochy stien v miestnosti. Kľúčové sú najmä povrchy najväčších voľných rovnobežných plôch miestnosti. Najčastejšie sú to strop a bočné steny. Na strop je vhodné aplikovať buď celoplošný akustický „dierovaný" sadrokartónový podhľad, alebo kazetový podhľad s akustickými kazetami. Akustické kazety vyzerajú rovnako ako bežné sadrokartónové kazety, ale miesto sadrokartónu je použitá minerálna vlna, takže majú výborné akustické vlastnosti. Medzi lídrov v tejto oblasti patrí výrobca Armstrong. Vhodné sú napríklad akustické kazety radu Ultima. Kazetový strop sa do domácnosti veľmi nehodí, a preto sa môžete rozhodnúť aj pre obklady z akustického molitanu. Dajú sa aplikovať na akýkoľvek rovný povrch, ako je strop, bočné steny, skrinky a podobne. Takéto obklady vyrába napríklad firma Vicoustic alebo Auralex. Ich aplikáciu obyčajne zvládne každý šikovný domáci majster. Keby takéto obklady nevyhovovali z hľadiska dizajnu, existujú akustické obklady vo forme klasických nástenných obrazov. Stačí si vybrať vhodný motív a spojenie príjemného s užitočným je na svete. Bočné steny treba zatlmiť hlavne v miestach „prvého odrazu", teda zhruba vo výške reproduktorov v prednej časti miestnosti. Úhlavným nepriateľom akustiky priestoru sú sklené povrchy, napríklad okná. Tie treba bezpodmienečne zatlmiť aspoň ťažkým hrubým závesom. Na zadnú stenu, ktorú máte pri počúvaní za chrbtom, umiestnite knihovničku alebo podobný rozmerný nábytok. Na podlahu stačí položiť hrubý koberec. Po týchto úpravách by ste mali mať v miestnosti aspoň čiastočne vyhovujúcu dobu dozvuku na účely počúvania hudby. Väčšie úpravy sú možné len v štúdiách, kde nie je vizuálna stránka taká podstatná ako v domácnosti.

Rôzne príklady aplikácie akustických obkladov v miestnostiach

Slúchadlá

Na počúvanie hudby vo vysokej kvalite sú vhodné nielen reproduktory, ale aj slúchadlá. V porovnaní s reprosústavami síce prídete o fyzickú stránku zvukového prejavu (chvenie tela a podobne), ale ak máte v miestnosti nevyhovujúce akustické podmienky, slúchadlá predstavujú jediné východisko. Z hľadiska kvality sú výhodné predovšetkým veľké mušľové slúchadlá, ktoré pojmú celé ucho. Opäť sa treba zamerať na tradičné značky. Dlhoročným uznávaným štandardom v tejto triede sú napr. Beyerdynamic DT990 Pro, Sennheiser HD600, HD650 až HD800. Takéto slúchadlá používajú aj zvukoví majstri vo väčšine nahrávacích štúdií a môžete si byť istí, že za cenu približne od 150 eur získate skutočne referenčné a veľmi pohodlné slúchadlá aj pri dlhodobom nosení. Na dokonalý výsledok budete potrebovať zvukovú kartu so silným slúchadlovým výstupom, prípadne so vstavaným špeciálnym slúchadlovým zosilňovačom. Dôvodom je, že majú asi 10-krát vyššiu impedanciu ako bežné slúchadlá a pri použití bežnej zvukovej karty sa môže stať, že budú hrať dosť potichu. Profesionálne zvukové karty a prevodníky sú na takéto slúchadlá automatický pripravené.

Záver

Ak sa budete držať našich rád, určite sa vám podarí zostaviť veľmi kvalitnú audiozostavu, vďaka čomu objavíte úplne nový rozmer počúvania hudby. Pri zvukovej technike však platí pravidlo „za málo peňazí málo muziky". Preto nenakupujte neuvážene a na základe aktuálneho stavu financií. Kupujte radšej neskôr, ale raz a poriadne. Časom to oceníte.