Autor PMD-85: Vymenil som piešťanskú garáž za Silicon Valley

Viete o tom, že tento rok to je už viac ako 30 rokov, čo svetlo svetla uzreli počítače PMD-85? Starší členovia našej redakcie na nich vyrastali a dali im solídny hardvérový i softvérový základ. Boli to aj prvé počítače, ktoré sa masívne rozšírili do škôl a rôznych organizácií. K počítačom, ktoré dnes označujeme ako osobné, však mali dosť ďaleko, bola to raná doba počítačová.

Rozprávali sme sa s jeho autorom: V redakcii PC REVUE sme mali vzácnu návštevu – autora legendárneho počítača PMD 85. Rozprávali sme sa s ním o tom, ako tento počítač vznikal ale tiež o tom, ako pokračovala autorova púť po roku 1989. Dĺžka trvania: 16:15, adresa YouTube:

Redakcia magazínu PC REVUE mala možnosť priamo vo svojom sídle stretnúť sa s autorom tohto počítača, ktorým je Roman Kišš (RK). Práve on stojí za počítačmi, ako je PMI-80, PMD-85, ale aj Didaktik Alfa. K nášmu rozhovoru pripájame aj video, ktoré zachytáva jeho podstatnú časť.

PCR: Ako ste sa vlastne dostali k vývoju PMD-85?

RK: Po prvé, nebola to žiadna politická objednávka. Pracoval som v Tesle Piešťany a to bola vlastne moja „garáž", podobne ako ju mal v tom čase Steve Jobs. V Tesle sme mali na starosti testovanie mikroprocesorových obvodov. Raz sme dostali za úlohu prezentovať vývojovým pracovníkom v Prahe pamäťové obvody. Vtedy som pripravil aplikáciu na správu dynamickej pamäte, ktorá sa stala skutočným základom PMD-85. Vlastne sme mali počítač v mydlovej škatuľke, ktorý dokázal s minimálnym počtom súčiastok pracovať na tú dobu veľmi rýchlo.

To spôsobilo obrovský rozruch a museli sme našu prezentáciu opakovať aj pred vládnymi inštitúciami. Bola to však iná doba, lebo sme mali veľmi obmedzenú súčiastkovú základňu a museli využiť všetko až na hranicu možností. Uvedomte si, že v tom čase neexistoval internet, nedali sa nakupovať súčiastky a neexistovali softvérové aplikácie ani literatúra. Museli sme teda všetko urobiť od začiatku, a to zo súčiastok vyrobených v Tesle Piešťany a Tesle Rožnov.

Základ PMD-85 bol procesor Tesla MHB 8080

PCR: Čo nasledovalo po tejto prezentácii?

RK: Po prezentácii sme mali iné možnosti, z vývoja a dodávky počítačov sa stala stranícka úloha. Uvedomte si, že vtedy platilo Reaganovo embargo na informácie a ja mal som informácie len z časopisov zaslaných načierno mojimi sestrami, ktoré emigrovali z Československa do Kanady. Na ministerstve som dostal prázdny hárok papiera, kde som mal napísať svoje firemné, ale i súkromné požiadavky, aby sa dal takýto počítač naozaj vyrobiť. Prekvapilo ich, že som tam nenapísal pre seba žiadne peniaze, ale chcel som služobný pas, ktorý mi umožňoval vycestovať a dostať sa k informáciám. A naozaj som ho aj dostal, ale do Ruska, Poľska a Maďarska.

Môj kolega šiel vtedy do západného Nemecka. Pri vývoji PMD-85 sme nekopírovali zahraničný zdroj, ani by to nebolo možné. Museli sme sa prispôsobiť existujúcej súčiastkovej základni. Postupne som tak z množstva súčiastok zostavoval počítač, ako keď sochár buduje svoje dielo. Naše integrované obvody sme však poznali detailne a vo výsledku sme vytvorili veľmi rýchly počítač. Bol mimoriadne úspešný, a to nielen na Slovensku, ale aj v ČR. Tesla Piešťany však bola organizácia určená na vývoj a výrobu súčiastkovej základne, a nie na výrobu počítačov. Najväčší problém sme mali s klávesmi na klávesnici, ktoré sme použili z tlačidiel klasických telefónov. Neskôr sa však výroba presunula do Tesly Bratislava a tu sa uskutočňovala oveľa profesionálnejšie.

Toto je vymeniteľný blok, ktorý obsahoval interpret jazyka Basic

Hlavná bolesť PMD-85 boli klávesy na klávesnici - nečudo, keďže pochádzali z telefónu

PCR: Z čoho pochádza legendárne označenie PMD-85?

RK: Ja som ho nestanovil, urobil tak náš riaditeľ. Len sa domnievam, čo by to malo byť. Asi by to mal byť Piešťanský Mikopočítač DČíslo 85 je tam preto, lebo mojím dávnym učiteľom bol jeden utajený počítač HP-85, ktorý sme mali v práci. Neskôr som do počítača dobudoval aj rozhranie pre IMS-2 (na západ od vtedajšieho Československa označovaný HP-IB) na ovládanie prístrojov, mali sme naň pripojenú aj disketovú jednotku.

Prepojovacie konektory PMD-85 určené pre magnetofón, televízor a prístroje s IMS-2

PCR: Okrem najznámejšieho PMD-85 ste však stáli aj za inými projektmi na Slovensku.

RK: Ešte predtým to bol počítač PMI-80, ďalej som pracoval na pripojení k tlačiarni, vyvíjali sme pripojenie na disketové mechaniky, grafiku a aj počítač PC-88, ktorý bol už kompatibilný s dnešnými osobnými počítačmi. O tom sa však hovorilo veľmi málo, vyrobilo sa ho asi len 200 kusov. Prerušila to revolúcia a príchod počítačov IBM PC kompatibilných zo Západu.

PCR: Čo sa s vami stalo po revolúcii?

RK: Uvedomil som si, že po zmene zriadenia sa postupne zo slovenských vývojových pracovníkov stanú zástupcovia zahraničných firiem, v podstate niečo ako odborní predavači. Ja som však človek, ktorý je spojený s vývojom. Preto som odišiel najprv do Kanady. No tá mi po 10 rokoch bola malá, a tak som zamieril do Kalifornie. A ako sa tam hovorí, kto raz pracuje v Kalifornii, už odtiaľ neodíde. A tam som dodnes.

PCR: Čo tam teraz robíte?

RK: Už nerobím s hardvérom, posunul som sa vyššie. Robím s technológiou Microsoftu, bol som 10-krát po sebe ocenený titulom Microsoft MVP (Most Valuable Professional).

Za PC REVUE sa rozprával Ondrej Macko.

Poznámka redakcie: Rozhovor je redakčne spracovaný a krátený.