Dve formy života sa spojili v evolučnej udalosti, ktorá nastane raz za miliardu rokov

Vedci nedávno pozorovali zriedkavú evolučnú udalosť, známu ako primárna endosymbióza, pri ktorej sa dve formy života spoja do jedného organizmu. Tento jav, ktorý sa v histórii Zeme vyskytol len dvakrát, vedie k rozvoju nových schopností. Prvý prípad primárnej endosymbiózy sa stal približne pred 2,2 miliardami rokov, keď archea pohltila baktériu, čo viedlo k vytvoreniu mitochondrií. Táto organela poskytovala energiu a umožnila vývoj zložitých foriem života.

Druhá udalosť nastala približne pred 1,6 miliardami rokov, keď vyspelé bunky pohltili sinice, čo viedlo k vytvoreniu chloroplastov v rastlinách, ktoré im umožnili získavať energiu zo slnečného svetla. Teraz vedci objavili tretí prípad primárnej endosymbiózy.

Zistili, že druh riasy s názvom Braarudosphaera bigelowii pohltil cyanobaktériu UCYN-A, čo riase umožnilo „fixovať“ dusík priamo zo vzduchu a vytvárať užitočné zlúčeniny. Ide o jedinečnú schopnosť, ktorú rastliny a riasy zvyčajne nemajú. Pôvodne sa predpokladalo, že riasy majú symbiotický vzťah s baktériou UCYN-A, ale ďalšie skúmanie odhalilo užšie spojenie týchto dvoch organizmov.

Štúdie ukázali, že riasy a UCYN-A majú synchronizovaný rast a výmenu živín, podobne ako fungujú organely v bunke. Ďalšia analýza odhalila, že UCYN-A sa spolieha na riasy pri produkcii polovice proteínov, ktoré potrebuje, čo je charakteristické pre organely. Táto organela bola pomenovaná nitroplast a predpokladá sa, že sa vyvinula približne pred 100 miliónmi rokov.

Vedci plánujú pokračovať v štúdiu nitroplastov, aby preskúmali ich prítomnosť v iných bunkách a potenciálne prínosy. Začlenenie schopnosti viazať dusík do plodín prostredníctvom primárnej endosymbiózy by mohlo viesť k zvýšeniu poľnohospodárskej produktivity. Výsledky tohto výskumu boli publikované v časopisoch Cell a Science.

Zdroj: newatlas.com.