Herná rubrika / gamebox
Amnesia: A Machine for Pigs
Pokiaľ ste ešte na vymieňanie spodkov nepotrebovali ruku rýchlejšiu ako tieň, asi ste ešte nehrali hru Amnesia. Hororová adventúra stiahla žalúdok aj skúseným herným matadorom. Akeďže predaj sedatív zrejme zažíva recesiu, nastal čas pracovať na pokračovaní.
Tentoraz priamy vývoj prevzalo štúdio thechineseroom pod dohľadom Frictional Games. To nás síce až takým nadšením nenapĺňa, keďže produkty typu Dear Esther nie sú na našom zozname povinných jázd, ale každý si zaslúži druhú šancu.
Dejovo nejde
opriameho následníka jednotky, skôr akési voľné pokračovanie
vobdobnom prostredí. Vaša postava Oswald Mandus je bohatý priemyselník
žijúci na prelome 19. a20. storočia. Výraz „žil šťastne, až kým neumrel“ sa však naňho rozhodne nevzťahuje. Po
nešťastnej expedícii vMexiku má neustále nočné mory avjeho
okolí sa objaví čudný stroj snejasným účelom. Podľa očakávania bude celý
dej zmesou reality, spomienok abujných predstáv. Asi nečakáte kraj zaliaty
slnkom averu dobre robíte. Základom bude tma aešte väčšia tma,
ponurá atmosféra aindustriálny dizajn starého Londýna. Celkom nečakane
autori plánujú do hry začleniť viac exteriérov, ikeď nepochybne si do
sýtosti užijete aj plesnivých kobiek. Čo sa týka podrobností ohre, autori
sú dosť skúpi na slovo, hoci plánovaný dátum vydania je koncom marca. Zatiaľ
uvoľňujú iba klasické bublinky vštýle „množstvo nových nápadov pri
zachovaní rovnakej hrateľnosti“.
Dark-Souls2
Pokračovanie Dark Souls rozhodne nebude žiadna veselá
apozitívna vec. Práve naopak, bude to pravé temné fantasy RPG
vporiadne akčnom vyhotovení. Žiaľ, radostné správy neprichádzajú ani
zautorskej dielne.
Známy dizajnér Mijazaki sa už na tomto pokračovaní nebude podieľať, priestor dostane nová krv – benjamíni Tomohiro Šibuja a Jui Tanimura. Ich prvotný zámer je dosiahnuť, aby Dark Souls 2 bol oveľa jednoduchší aprístupnejší ako predchodca. Je fakt, že tam sa na vás všetko zosypalo natvrdo už po tutoriáli, ato nehovoríme orelatívne komplikovanom systéme boja aďalších herných mechanizmoch.
To všetko by sa malo aspoň
trochu hráčom uľahčiť. Zo stránky príbehu pôjde pravdepodobne osequel,
ale rozhodne sa nedá čakať veľká nadväznosť. Hlavným spoločným menovateľom bude
zrejme len svet, kde sa to celé odohráva. Aby tých zmien nebolo málo, ďalší
zásadný rez sa chystá na poli herného enginu. Ten bude úplne nový
ašpekuluje sa, či okrem PC bude zameraný na aktuálnu alebo budúcu
generáciu konzol. Vkolónke noviniek nemôže chýbať ani hra pre viac
hráčov, ktorá vpôvodnom Dark Souls mala svoje muchy. Žiaľ, zverejnená
charakteristika „úplne nový multiplayer“ nie je to pravé, čo by nás uspokojilo.
Zdá sa, že na Dark Souls 2 je stále čo zlepšovať, keďže autori odhadujú termín
vydania na prelome rokov 2013/2014. Tak im držme palce.
Metro: Last Light
Pokračovaniam patrí svet. Keďže postapokalyptická strieľačka – horor Metro 2033 si rozhodne získala náležitú pozornosť, pravdepodobnosť pokračovania sa blížila pravdepodobnostismrti adaní. Veci však zrejme nešli úplne ideálne, keďže plánovaný dátum vydania sa posunul zleta 2012 do prvej polovice roka 2013. Okrem toho sa drobný výbrus ušiel aj názvu.
Číslovka 2034 sa stratila,nahradil ju text Last Light. Na scenári sa opäť podieľal aj spisovateľ Dimitrij Gluchovsky, príbeh však nemá mať nič spoločné sknihou Metro 2034. Zase raz si užijeme prostredie sveta zničeného jadrovou vojnou, konkrétne hlavne Moskvy. Na povrchu sa to hemží mutantmi avpodzemí zase znepriatelenými frakciami ľudí.
Skrátka tradičná nedeľná idylka vštýle Metro. Podľa dostupných informácií by sme si mali užiť vpokračovaní ešte viac exteriérov, no aj milovníci dlhých tmavých chodieb si prídu na svoje. Vduchu pôvodného Metra sa nedá očakávať divoká strieľačka, skôr survival horor. Náboje alekárničky budú tradične dostupné asi ako Porsche za socializmu. Aby huncútstvam nebol koniec, tvrdý nedostatok bude aj voblasti filtrov na plynovú masku. Ešteže aspoň nepriateľov bude prebytok. Hlavný hrdina zostal nezmenený, bude to zase náš starý známy Arťom, ale tentoraz už voveľa skúsenejšom vyhotovení. Opäť by mala zaujať kvalitná grafika, ktorá bude spolu shustou atmosférou hlavným esom vrukáve. Veru by aj radšej mali byť, keďže vraj dvakrát do tej istej vod(k)y nevstúpiš.
Intel Extreme Masters: Katowice
Spoločnosť Intel dobre vie, že ich procesory sú v hráčskej komunite veľmi obľúbené atak, časť svojich ziskov vracia hráčom organizovaním seriálu turnajov pre profesionálov. A že ide o turnaje vskutku gigantických rozmerov, o tom sme sa nedávno presvedčili aj my, keď sa v premenlivom zozname zastávok objavilo blízke mesto Katowice.
Napínavé čisto kórejské finále: First a Dream
Intel Extreme Masters, skrátene IEM, má už dlhú tradíciu – prvá sezóna sa uskutočnila v roku 2007, vtedy ešte v hrách Counter Strike a Warcraft III. Dnešné turnaje obyčajne obsahujú kombináciu StarCraft II a League of Legends, ako aj niekoľko sprievodných turnajov. Ide už o siedmu sezónu, pričom tradíciou je zorganizovať celosvetové finále sezóny počas výstavy CeBIT v Hannoveri. Pravidelná zastávka je aj výstava Gamescom v Kolíne nad Rýnom, vpriebehu posledných rokov sa však IEM konalo na rôznych miestach po celom svete – od Sao Paola cez Singapur, New York, Kyjev, až po Moskvu. Spolu s Intelom je organizátorom spoločnosť Electronic Sports League alias ESL s dlhou tradíciou organizovania súťaží. Na jej webe si môžu svoje schopnosti v pravidelných turnajoch vyskúšať aj slovenskí hráči. Za ESL má na starosti organizáciu veselý človiečik menom Michal 'Carmac' Blicharz, ktorý je telom aj dušou pravý Poliak, a tak nemohol odolať zorganizovaniu jednej zo zastávok IEM aj vo svojej rodnej krajine. A podobne sme my nemohli odolať a po dohode s Intelom sme sa vypravili zažiť IEM z pohľadu diváka aj fotožurnalistu.
Súčasťou akcie bola aj súťaž v napodobňovaní hrdinov hier, takzvanom Cosplay
Naše dojmy skoro hneď na začiatku pokazili neskutočné rady
fanúšikov pred impozantnou budovou Spodek, ktorú v Katoviciach zvyčajne
využívajú na veľké koncerty a športové udalosti. IEM totiž ponúka vstup na
svoje turnaje zadarmo, takže sa zišiel neuveriteľný počet Poliakov aj
cudzincov, ktorí sa od rána pokúšali prebojovať dnu. Nebolo to však jednoduché,
úrady obmedzili návštevu na 10- tisíc divákov a táto kapacita sa naplnila len
krátku chvíľu po otvorení brán. My sme sa našťastie cez ochranku prebojovali
vďaka presvedčivo pôsobiacej fotovýbave (a zrejme aj komunikácii v angličtine).
A keďže Poliaci sú národ výmyselníkov, tí vonku, ktorí sa nedostali do haly, sa
k sledovaniu svojich obľúbených kyberatlétov tiež dostali. Organizátori na
budovu haly namontovali obrovský displej a po parkovisku rozmiestnili ohrádky so
žeravým uhlím. Zhruba tri tisícky divákov tak mohli pozerať zápasy aj v
treskúcom mraze, ktorý koncom januára zvieral celú strednú Európu.
Zúčastnil sa aj Grubby, legenda z hry Warcraft III
Vnútri nás čakalo predstavenie ako zo zápasov futbalovej Ligy majstrov. Dve spojené pódiá pokrývali najdôležitejšie turnaje (StarCraft a LoL), zatiaľ čo na druhej strane haly bežalo niečo ako menšia hardvérová výstava, kde si hráči mohli vyskúšať technologické demá nejednej očakávanej hry alebo sledovať turnaje vo World of Tanks či FIFA 13. Na hlavných pódiách zápasy vyzerali naozaj ako futbal, skandovanie divákov a ich reakcie na herné situácie často prehlušili komentátorov. Prekvapilo nás, že potlesk a skandovanie prezývky sa ušlo nielen lokálnym reprezentantom, ale aj ostatným hráčom – víťazom aj porazeným. Sympatické publikum si tak vyslúžilo od mnohých hviezdnych hráčov poďakovania a prísľub účasti aj na prípadnom budúcom ročníku.
Favorit turnaja z Južnej Kórey Parting z fanúšikov nemá strach
Pokiaľ sledujete e-športy, iste vás bude zaujímať, ako dopadli hlavné turnaje. Ten v Starcrafte ovládli Kórejčania: vyhral skúsený bojovník First (protoss) z tímu LG-IM, keď vo finále porazil mladučkého a veľmi perspektívneho terrana menom Dream z tímu MVP. V semifinále sa ocitol len jeden Nekórejčan, nemecký protoss Socke. Finále v League of Legends prekvapivo vyhral tím Gambit Gaming, striebro si tak odniesli Azubu Frost. Zaujímavý bol zápas tímov Fnatic a SK Gaming, kde sa odohral zrejme najepickejší moment histórie tejto hry, ktorý poľahky nájdete, ak si do YouTube zadáte kľúčové slová IEM Katowice xPeke. Sme radi, že sme mohli byť pri tom, keď desaťtisíc ľudí šokovaným krikom roztriaslo halu Spodek.
Finalisti turnaja v StarCrafte: zľava MVP_Dream a LGIM_First
Veľmi populárny nemecký hráč TLO neodmietne žiadnu prosbu o fotku
Ako zástupca tlače sa na turnajoch pozriete aj na pódium, kde sa so správnou výbavou podaria aj takéto momentky
DmC: Devil May Cry
Majitelia počítačov konečne dostávajú príležitosť, aby si užili poriadne brutálnu akciu.
Žáner hack´n´slash je okrem výnimiek (Darksiders) doménou konzol – či už ide oexkluzívny materiál typu God of War, alebo oiné tituly, napr. Dante´s Inferno. Situáciu vminulosti čiastočne zachraňovala séria Devil May Cry, ato aj napriek tomu, že ovládanie pomocou klávesnice bolo prakticky nepoužiteľné. Práve táto značka sa po niekoľkoročnej odmlke vracia aj vo verzii pre platformu PC.
Ak sledujete dianie na hernej scéne pozornejšie, kauzu týkajúcu sa novej hry zo série Devil May Cry ste pravdepodobne zaznamenali. „Problém“, ktorý sprevádzal novinku už od oznámenia, bola zmena vývojárskeho štúdia. Majiteľ značky, spoločnosť Capcom, sa rozhodol, že chce zmenu – výsledkom bolo zverenie vývoja do rúk Ninja Theory. Na rozdiel od Capcomu, ktorý pri návrhu dizajnu hry nezaprel svoje japonské korene, vývojári zNinja Theory sa rozhodli oživiť značku Devil May Cry vduchu západného herného dizajnu. Je zrejmé, že toto rozhodnutie sa na výslednej kvalite hry prejavilo, našťastie nie vnegatívnom zmysle.
Tým netvrdíme, že DmC: Devil May Cry budú všetci hráči zbožňovať. Veľa hardcore fanúšikov bude aj naďalej nadávať na zmeny, ktoré postihli hlavného hrdinu Danteho. Noví hráči, ktorí sa so sériou stretnú prvýkrát, aaj množstvo fanúšikov pôvodnej série však ocenia hrateľnosť, zábavu aatmosféru hry.
Vráťme sa kDantemu. V Ninja Theory nerobili pokračovanie pôvodnej série, ich hra má predstavovať reštart značky, resp. ide osamostatnú odbočku. Ztoho dôvodu sa stretávame shlavným hrdinom, ktorý nemá prakticky nič spoločné so svojím predchodcom. Nový Dante je na prvý pohľad „sladký chlapec“, ktorý by sa nestratil ani vo filmovej produkcii pre -násťročných. Okrem jeho zjavu sa zmenil aj spôsob, ako je charakter hlavnej postavy vykreslený. Zatiaľ čo Capcom dal svojej verzii Danteho dostatok priestoru apostupne jeho charakter rozvíjal, nový Dante vpodaní Ninja Theory je jednoduchý, priam plytký. Svoju úlohu vrámci príbehu si však plní amnohým hráčom je úplne jedno, do akej miery sa charakter hlavného hrdinu počas hry rozvíja – tobôž vakčnej hre, kde sú iné priority.
Načrtli sme príbeh hry avedzte, že táto vlastnosť nového DmC je dostatočne zaujímavá, aby si udržala vašu pozornosť. Bez prezrádzania podstatných faktov môžeme spomenúť, že Dante, hoci žije vreálnom svete, dokáže vidieť acestovať do alternatívneho sveta, známeho ako Limbo. Práve vLimbe sa odohráva akčná časť hry – okrem Danteho ho obývajú démoni rôznych veľkostí atvarov. Určite nikoho neprekvapíme vyhlásením, že Dante nie je vtomto svete vítaný, démoni sa ho snažia zabiť ahráč má ozábavu postarané.
DmC: Devil May Cry exceluje vhrateľnosti. Vývojári zNinja Theory majú určité skúsenosti sožánrom hack´n´slash – pre konzolu PS3 dávnejšie vydali exkluzívny titul Heavenly Sword spodobným zameraním. Hrateľnosť zároveň predstavuje hlavný argument, prečo by si mali nový Devil May Cry zahrať všetci hráči bez rozdielu ich vzťahu kpôvodnej sérii DmC. Hoci na hrateľnosti badať mierny posun kzápadnej produkcii, akciu môžeme označiť slovami chaotická (v dobrom zmysle slova), adrenalínová azábavná. Ak ste hrali akýkoľvek titul hack´n´slash, viete, čo môžete od Devil May Cry očakávať.
Hoci Dante začína svoj herný príbeh iba sjednou zbraňou, čoskoro sa jeho inventár rozrastie na šesť zbraní apostupnom hrania na 9 vražedných hračiek. Výborné je, že naraz môžete bojovať až so šesticou zbraní – tromi na boj nablízko aďalšou trojicou, ktorú predstavujú rôznorodé strelné zbrane. Prepínanie medzi zbraňami je prakticky okamžité akaždá znich má svoje silné ajslabé stránky. Takisto nepriatelia majú svoje slabiny asprávne používanie zbraní boj nielen uľahčuje, ale zároveň ho robí dynamickejším ana pohľad elegantnejším. Vprincípe ide opodobný systém ako kameň-papier-nožnice, nie však natoľko striktný – nepriateľa dokážete poraziť aj pomocou málo efektívnej zbrane. Podobne ako staršie hry ztejto série aj nové DmC: Devil May Cry bude hodnotiť spôsob vášho boja apodľa toho oznámkuje váš výkon. Vtejto súvislosti spomeňme, že zhľadiska náročnosti je DmC jednoduchšia hra ako predchádzajúce diely. Týka sa to najmä strednej náročnosti. Túto zmenu vítame, dnešní hráči chcú vo väčšine prípadov najmä kvalitný herný zážitok, výzva nie je natoľko dôležitá ako vminulosti. Pre hardcore fanúšikov je však pripravená vysoká náročnosť ašpeciálne režimy, ktoré sa odomknú po dohraní hry – tie poskytnú výzvu každému, kto ju chce. Ninja Theory do hry zakomponovali aj klasické prvky RPG vich jednoduchej forme. Vpraxi to znamená, že zabíjaním príšer získavate špeciálne body, ktoré si môžete vymeniť za nový útok alebo zlepšenie už existujúceho.
DmC: Devil May Cry je výborná akčná hra. Na platforme PC predstavuje táto hra svojím spôsobom vzácny artikel – ak vám tento herný žáner nie je vyslovene nesympatický, DmC určite odporúčame vyskúšať. Hru si zahráte aj na klávesnici, hoci gamepad je komfortnejšia alternatíva ovládania. Okrem hrateľnosti chválime aj dizajn herného sveta, nechýbajú ani veľkí bossovia aDmC si vás získa aj svojou atmosférou – špecifický art dizajn výborne dotvára metalová hudba, ktorá dodáva adrenalínovým bojom ten správny šmrnc. DmC je pre nás prvé príjemné prekvapenie tohto roka.
Hodnotenie: 8,5/10
Hotline Miami
Ak sme sa na vedľajšej stránke sťažovali na určité zjednodušenie vprípade DmC: Devil May Cry, táto dvojica hier vám ponúkne hernú zábavu vo svojej elementárnosti. Ako je už dobrým zvykom, ide onezávislú tvorbu, ktorá ignoruje dnešné štandardy aide vlastnou cestou.
Hotline Miami je ukážka nostalgickej surovosti. Ak modernú hernú produkciu považujeme za násilnú iba zdôvodu realistickej grafiky, vprípade tohto titulu musíme spraviť výnimku. Hotline Miami je surová anásilná hra vo svojej podstate anič na tom nemení ani skutočnosť, že herné dianie sledujete „zvrchu“. Izometrický pohľad advojrozmerná grafika mierne pripomína prvé GTA atáto vlastnosť je spoločná pre oba nezávislé tituly, oktorých píšeme na tejto stránke. Napriek spoločným črtám sa však obe hry odlišujú.
Zatiaľ čo dnešná herná produkcia pred hráča postaví koľaje alebo iné mantinely, ktoré hrateľnosť mierne obmedzujú, Hotline Miami necháva spôsob hrania čisto iba na hráčovi. Áno, jednotlivé misie sa odohrávajú vstiesnených lokalitách, budovách, kde zhľadiska pohybu nie je pre hráča kdispozícii veľa alternatív. Kcieľu vedie vprincípe jedna cesta, krása Hotline Miami však spočíva vsamotnom boji.
Bojovať môžete sčímkoľvek, čo vám príde do ruky. Zo začiatku máte obyčajne prázdne ruky alebo bonusovú zbraň, ktorú získate skonkrétnou maskou. Spočtom porazených nepriateľov však priamoúmerne rastie váš arzenál, resp. dostupné možnosti, pretože môžete mať pri sebe iba jednu zbraň. Hotline Miami je zhľadiska manažmentu zbraní veľmi striktná, ak vystrieľate zásobník, musíte si hľadať novú zbraň. Zbraní je však kdispozícii veľa, sú rôznorodé apráve vtom spočíva taktické čaro hry: na malom priestore si zvoliť štýl hrania apodľa neho si akciu užívať.
Striktnosť hry sa prejavuje na každom kroku. Checkpointy sa vhre objavujú často, na každom poschodí, ale umierať budete neustále. Pri moderných hrách je nemysliteľné, aby hráč umieral vprvej misii každých 10 sekúnd, vHotline Miami je to štandard, ktorý vás bude sprevádzať celou hrou. Tento titul má totiž jasne dané pravidlá azpohľadu hráča je každý úder smrteľný. Podobne to funguje aj opačne, pre značnú presilu však za kratší koniec zvyčajne ťahá hráč.
Hotline Miami je ozvyku ašikovnosti. Hoci sa herný systém zdá na prvý pohľad veľmi striktný, práve vo výzve, ktorú hra ponúka, je jej krása – vkombinácii snádychom retro, celou atmosférou aurčitou zvrátenosťou roka 1989 na virtuálnej Floride. Táto hra nie je pre každého apre prehnanú brutalitu, ktorú si hráč viac domýšľa, ako reálne vidí na monitore, určite nepatrí do rúk deťom. No starší hráči, ktorých irituje moderná herná produkcia, kvality Hotline Miami určite ocenia. Táto hra potvrdzuje výrok, že vjednoduchosti je sila.
Cena: 8,49 EUR
Hodnotenie: 8/10
Retro City Rampage
Podobne ako Hotline Miami aj Retro City Rampage patrí k zástupcom nezávislej tvorby. Takisto sa použil izometrický 2D pohľad, Retro City Rampage sa však vnostalgii vracia ešte do dávnejšej minulosti. Grafika 80. rokov vyzerá na moderných monitoroch čudne, ale aj čarovne aniekomu sa možno bude aj páčiť – ato isté sa dá povedať ocelej hre.
Retro City Rampage predstavuje klon GTA zčias, keď osérii Grand Theft Auto ešte nikto nechyroval. V80. rokoch takisto nikto nevedel, že Heath Ledger vúlohe Jokera vykradne banku vo filmovom Batmanovi, aprvá misia túto filmovú scénu veľmi nápadne pripomína. Podobnými narážkami na iné filmy ahry vrátane odkazov na minulosť je celý virtuálny svet doslova posiaty, čo robí zRCR pomerne zábavnú paródiu na všetko vrátane násilia.
V Retro City Rampage okúsite okrem akcie aj iné činnosti, nechýba ani jazda autom. Aako sa na 80. roky patrí, jazdiť apohybovať sa môžete iba v ôsmich základných smeroch, na fyziku auta rovno zabudnite. Dosah na hrateľnosť je zrejmý a (alebo ale?) práve vtom je hlavná výhoda Retro City Rampage – toto vám dnešné hry neponúknu. Retro City Rampage má pomerne jasne danú cieľovú skupinu, ktorú chce osloviť. Okrem nostalgických hráčov má však vďaka celej atmosfére aparodickému nádychu potenciál osloviť aj mladšie publikum.
Retro City Rampage si zo série GTA požičalo viacero základných prvkov. Okrem hlavnej príbehovej línie tak natrafíte aj na vedľajšie misie, rôzne zbrane apower-upy, ako aj na obľúbené rozhlasové stanice. Nechýba ani možnosť upraviť si hlavného hrdinu, ktorý, mimochodom, žije v meste Theftropolis. Podoba sGTA sa však viac-menej obmedzuje iba na podobné vlastnosti hry, hrateľnosť je aj vďaka nostalgickému nádychu iná a nie natoľko zábavná. Čo však Retro City Rampage stráca zhľadiska zábavnosti, to doháňa prezentáciou aspomínanými odkazmi aparodizovaním. Ahoci je RCR zveľkej časti paródia, nič to nemení na skutočnosti, že niekedy dokáže prekvapiť nárokmi na hráča, ktoré sa nesú v duchu retro hrateľnosti. Inak povedané, pri Retro City Rampage sa zčasu na čas potrápite anie je jasné, či je to zámer autorov alebo vniektorých prípadoch iba nepodarený dizajn misií.
Cena: 13,99 EUR
Hodnotenie: 7/10
Herný tím PC REVUE: Peter Hucík, Roman Kadlec, Martin Surový
