Humanoidné roboty dostanú samoregeneračnú „živu kožu“

Vedci vyvinuli samoregeneračnú „živú kožu“ pre roboty, ktorá sa dokáže sama sceľovať, vďaka čomu sa roboty budú viac podobať ľuďom. Výskumníci použili kultivované kožné bunky na vytvorenie živej kože, ktorá sa môže pripojiť ku kostre robota a sama zahojiť akékoľvek rezné rany alebo škrabance. Predchádzajúce pokusy o pripevnenie umelej kože k robotom viedli k jej ovísaniu a tvorbe hrčiek, ale výskumníci tento problém vyriešili tým, že v kostre robota použili háčiky v tvare písmena V.

Tieto kotvy udržiavajú kožu na mieste a zároveň zachovávajú hladký a pružný povrch. Umelá koža je navrstvená na povrchu robota, ktorý je ošetrený plazmou s vodnou parou, aby bol hydrofilný, inými slovami, aby sa zabezpečilo, že tekutiny sú priťahované k povrchu. To znamená, že kultivovaný kožný gél je vtiahnutý hlbšie do otvorov, aby lepšie priľnul k povrchu robota. Samoregeneračná koža má výhodu v tom, že umožňuje robotom pracovať popri ľuďoch bez opotrebovania, keďže malé trhliny sa dajú opraviť bez manuálneho zásahu.

Na demonštrácii výskumníci ukázali, ako umelá koža dokáže napodobniť výrazy tváre, napríklad úsmev. Zisťovali sa aj dlhotrvajúce účinky perforačných kotiev, pričom na povrchoch s väčšími kotvami sa koža zmršťovala menej a zachovala si svoj vzhľad. Vedci takisto porovnávali umelú kožu aplikovanú na povrch s perforačnými kotvami a bez nich.

Na bezkotvových povrchoch sa koža v priebehu siedmich dní zmenšila až o 84,5 % v porovnaní s 33,6 % na povrchu s 0,04-palcovými (jednomilimetrovými) kotvami. Kontrakcia kože na robotovi by oddelila pokožku od vnútornej kostry robota, čím by sa zničil jej realistický vzhľad a potenciálne by to spôsobilo poškodenie vrstvy pokožky. Koža na povrchoch s väčšími 0,1-palcovými (3 mm) a 0,2-palcovými (5 mm) kotvami vydržala ešte dlhšie, v priebehu siedmich dní sa zmenšila o 26,4 %, resp. 32,2 %.

Výskumníci hovoria, že sú potrebné ešte ďalšie zlepšenia, napríklad zvýšenie odolnosti a životnosti kože, zlepšenie jej mechanickej pevnosti a začlenenie zmyslových informácií. Tento výskum by však mohol viesť k pokrokom v chápaní tvárových svalov, chirurgickej liečbe a kozmetike. Výskum bol publikovaný v časopise Cell Reports Physical Science.

Zdroj: livescience.com.

Foto zdroj: depositphotos.com.