Mega(upload): Ikona one-click hostingov sa vracia

Zdieľanie digitálnych dát je z hľadiska povahy internetu prirodzený prvok. Sieť je preplnená najrôznejšími multimédiami, a nech už sa z hľadiska morálnosti či legality pozeráte na nekontrolované zdieľanie autorsky chráneného obsahu akokoľvek, skutočnosť je taká, že v používateľoch je hlboko zakorenené.

Medzi populárne metódy zdieľania patrí aj použitie webových úložísk, tzv. one-click hostingov, ktoré za posledné roky neprestajne naberali na sile a denne pre svojich používateľov chrlili petabajty dát. Nepríjemné schladenie prišlo začiatkom minulého roka, keď FBI zlikvidovala najvýznamnejší one-click hosting v podobe servera Megaupload. Aký to malo dôsledok a ako sa vlastne trh s týmito riešeniami za posledný rok zmenil? Práve na to sa pozrieme v tomto článku. Zároveň triezvo zhodnotíme súčasnú situáciu a detailne sa zameriame aj na nezvyčajný návrat tejto „ikony" webových úložísk, ktorá má potenciál stať sa ešte úspešnejšou než kedykoľvek predtým.

Webové úložiská v podobe one-click hostingov začali získavať na obľube v prvej polovici minulého desaťročia, pričom sa z nich pomerne rýchlo vykryštalizovala priama alternatíva k najrôznejším sieťam P2P. Ich skutočný boom nastal po roku 2005, keď sa počet ich používateľov začal rátať najprv v desiatkach a neskôr v stovkách miliónov. Hoci nikdy nedosiahli takú úroveň rozšírenia ako najpopulárnejšia sieť P2P BitTorrent, pomerne úspešne sa im darilo postupne oslabovať iné siete P2P, ako napríklad Direct Connect či eDonkey. Verejné webové úložiská súborov, inak povedané, one-click hostingy, sú internetové servery umožňujúce jednoduché uploadovanie súborov a ich následné zdieľanie. Používateľ jednoducho navštívi stránku úložiska a pomocou webového dialógu uploaduje súbor zo svojho počítača. Stránka následne vygeneruje internetový odkaz, respektíve adresu slúžiacu na stiahnutie nahratého súboru, pričom ju používateľ môže skopírovať a komukoľvek poskytnúť. Každý používateľ, ktorý daný odkaz navštívi, si tento súbor môže stiahnuť. Úložiská však pritom obyčajne prichádzajú s nejakým obmedzením, ktorým je napríklad limitovaný počet stiahnutých súborov denne či obmedzenie rýchlosti sťahovania (zvyčajne na 30 až 200 kB/s). Pokiaľ chcete sťahovať súbory častejšie alebo rýchlejšie, treba si na danom one-click hostingu zakúpiť nejaký druh používateľského konta, ktoré sa zvyčajne označuje ako prémiové. One-click hostingy teda generujú zisk a pokrývajú svoje náklady prostredníctvom predaja prémiových účtov a zobrazovaním reklamy. Reklama pritom býva mimoriadne bohatá a používateľ musí na niektorých hostingoch neraz kliknúť na 3-4 propagačné banery, kým sa skutočne dostane k odkazu na stiahnutie súboru.

Na zdieľanie odkazov zvyčajne slúžia špecializované diskusné fóra, ktorých je na svete obrovské množstvo. V našich končinách je najznámejšie české fórum Warforum.cz so stovkami tisíc registrovaných používateľov. Vo svete hrá prvé husle hongkonské fórum Warez-bb.org (v angličtine), ktorého osadenstvo sa už ráta na milióny. Aby ste sa dostali k jednotlivým odkazom na súbory, musíte sa najprv zaregistrovať. Registrácia je však zvyčajne bezplatná. Fórum vo všeobecnosti funguje tak, že jednotliví používatelia vytvárajú diskusné príspevky, v ktorých oznámia, že uploadovali napríklad nejaký film, hudbu či program, a napíšu odkazy na ich stiahnutie. Často používajú kombinácie niekoľkých one-click hostingov a súbor tak uploadujú na rôzne servery zároveň. To slúži nielen ako možnosť voľby, ale aj ako poistka. Používatelia si totiž môžu vybrať, z ktorého one-click hostingu si súbor stiahnu (napríklad z toho, ktorý v danej chvíli funguje rýchlejšie alebo ku ktorému majú zakúpený prémiový účet), a ak z nejakého servera súbor zmizne (napríklad na základe sťažnosti vlastníka práv), je dostupný na iných miestach. Diskusné fóra sa zvyčajne pomerne úspešne vyhýbajú likvidácii, pretože sa priamo na nich nijaký nelegálny obsah nenachádza. Koniec koncov pri hľadaní odkazov sa predsa môže použiť aj internetový vyhľadávač ako Google či Bing. Niektoré one-click hostingy disponujú aj vlastným integrovaným vyhľadávaním a používatelia z nich môžu sťahovať želané súbory aj bez toho, aby mali k dispozícii prvotný odkaz. Súbor totiž vyhľadajú podľa názvu priamo na úložisku.

Slávnostné otvorenie nového servera Mega pozostávalo z príhovoru, hudby a komických čísel

Pády najpopulárnejších one-click hostingov

V prvej polovici minulého desaťročia bol najznámejším one-click hostingom server Rapidshare.de. Tento švajčiarsky one-click hosting (v tom čase sídliaci na nemeckej top-level doméne) sa stal nielen priekopníkom, ale dlhé roky aj suverénne najpoužívanejším hostingom tohto typu. S postupným nárastom popularity sa však čoraz viac dostával do hľadáčika protipirátskych spoločností, z ktorých najaktívnejšia bola v tomto prípade nemecká GEMA. Keďže prakticky každý one-click hosting funguje prioritne ako legitímny server na hosťovanie súborov, snaží sa ochrancom autorských práv zvyčajne veľmi rýchlo vyhovieť. Pokiaľ teda tieto spoločnosti oznámia porušenie autorských práv a ohlásia konkrétny súbor zodpovedným osobám starajúcim sa o chod hostingu, dôjde zvyčajne k jeho zmazaniu. Odkaz slúžiaci na jeho stiahnutie už ďalej nie je platný, a pokiaľ ho ešte niekto zadá do prehliadača, dočká sa len správy, že súbor sa už na danom hostingu nenachádza. Aj napriek promptným reakciám však Rapidshare začal čeliť súdnemu sporu, v ktorom ho nemecká GEMA obvinila z nedostatočnej iniciatívy. Rapidshare tak následne prešiel na model, pri ktorom začal porovnávať kontrolné súčty nahrávaných súborov s databázou už zmazaných dát. Používateľ tak nemohol nahrať súbor, ktorý sa zhodoval s už zmazaným súborom iného používateľa. Toto obmedzenie sa však z používateľskej strany dalo obísť napríklad zabalením súborov do zaheslovaných archívov a pribaľovaním malých súborov, ktoré zmenili výslednú veľkosť a celý kontrolný súčet. Server zároveň začal paralelne prevádzkovať novú doménu Rapidshare.com a v roku 2010 doménu .de definitívne vypol. Ani to však nepomohlo, nasledovali ďalšie súdne procesy končiace sa absurdnými požiadavkami, aby Rapidshare samovoľne kontroloval legálnosť každého nahratého súbor skôr, ako ho zverejní (verdikt súdu v Hamburgu 10. 2. 2010). Dodržiavanie tohto nariadenia v praxi však bolo nemožné nielen vzhľadom na objem nahrávaných dát, ale aj z dôvodu, že súbory používatelia často šifrovali a k ich obsahu sa nedalo pristupovať (čo v neskoršom procese potvrdil rozsudok najvyššieho regionálneho súdu v Düsseldorfe, ktorý Rapidshare tejto nerealizovateľnej povinnosti zbavil). Za neustáleho pranierovania v druhej polovici minulého desaťročia Rapidshare bledol a zapadal stále viac do priemeru. Z pozície niekdajšieho kráľa one-click hostingu sa tak postupne zmrzačil do tuctovej a nevýraznej služby, ktorej sa o niekdajšej popularite môže v súčasnosti len snívať.

Na trhu sa však objavila nová dravá ryba. Od roku 2005 totiž začal popularitu naberať server Megaupload.com, ktorý sa postupom času stal najúspešnejším one-click hostingom v histórii. V čase svojej najväčšej slávy v rokoch 2010 a 2011 bol to bola trinásta najnavštevovanejšia internetová stránka sveta s viac ako 50 miliónmi návštev denne a 180 miliónmi registrovaných používateľov. Podobne ako Rapidshare sa Megaupload často stretával s požiadavkami na odstránenie súborov, čo podľa dostupných informácií vykonával. Bolo však poukázané na to, že systém Megauploadu bol proti takýmto zásahom takmer imúnny. Pred nahratím súboru sa totiž vypočítaval jeho kontrolný súčet, a ak sa už rovnaký súbor na serveri nachádzal, používateľovi sa ponúkla možnosť vygenerovania odkazu naň aj bez jeho opätovného nahratia. Vo výsledku tak bol súbor prístupný pod desiatkami rozličných odkazov a v prípade, že prišla sťažnosť od ochrancov autorských práv na konkrétnu adresu, predpokladalo sa, že server znefunkčnil len nahlásený odkaz, nie súbor. Na rozdiel od Rapidsharu, ktorý pod ťarchou súdov nestále oslaboval, sa Megaupload vo svojich základoch nikdy neotriasol. Neprestajne sa rozrastal o doplnkové služby, pričom okrem klasického one-click hostingu pribudli aj služby na on-line hosťovanie videa v podobe Megavideo.com (konkurencia YouTube), hudby na Megabox.com a podobne. Vďaka obrovskej popularite a systému, ktorý odmeňoval ľudí nahrávajúcich na server obsah (malou sumou peňazí alebo prémiovým účtom zadarmo), sa stával čoraz viac pokročilou službou a samostatným multimediálnym „ekosystémom". V roku 2011 sa začali dokonca objavovať informácie, že Megaupload chystá obchodný model pre muzikantov, ktorí by mohli prostredníctvom neho generovať zisk a vynechať tak medzičlánok v podobe hudobných štúdií. V decembri roku 2011 sa na YouTube objavila skladba Mega song, v ktorej niekoľko hviezd populárnej hudby propagovalo server Megauploadu (napr. Kanye West či Alicia Keys). To vyvolalo pomerne veľkú kontroverziu, pretože krátko po zverejnení bola skladba zo servera YouTube vymazaná nahrávacou spoločnosťou Universal Music Group (UMG) pre porušenie autorských práv. Megaupload sa ohradil proti zmazaniu tým, že interpretom a skladateľom legitímne zaplatil a všetky práva na skladbu vlastní on, a nie UMG, pričom žiadal návrat videa a ospravedlnenie. UMG na to reagoval tým, že video z YouTube zmazal nie pre porušenie autorských práv, ale na základe zmluvy s YouTube, ktorá mu dáva právo odstrániť akékoľvek video pri splnení špecifických kritérií. Nato sa objavilo vyjadrenie YouTube, že systém CMS (Content Management System - systém na správu obsahu), ktorý protipirátskym a nahrávacím spoločnostiam poskytuje, je určený iba na odstraňovanie videí, na ktoré majú spoločnosti práva. V žiadnom prípade nie je určený na ľubovoľné zmazávanie obsahu podľa chuti. Video tak bolo po niekoľkých dňoch obnovené.

Púť Megauploadu sa skončila 19. januára 2012, keď americké ministerstvo spravodlivosti vznieslo obvinenia proti vlastníkom servera vrátane zakladateľa Kima Schmitza, známeho pod prezývkou Kim Dotcom, a nariadilo vypnutie a zhabanie všetkých serverov Megauploadu (servery boli prevádzkované v USA). Dotcom bol zadržaný pri razii v jeho vile na Novom Zélande, na ktorej sa podieľali desiatky agentov FBI, novozélandská polícia a niekoľko vrtuľníkov. Pri razii bol zhabaný jeho majetok v hodnote 17 miliónov dolárov (luxusné autá, obrazy a podobne) a zmrazené všetky jeho osobné a firemné kontá. Následne bol prevezený do novozélandského väzenia a obvinený nielen z porušovania autorských práv, ale aj z prania špinavých peňazí, organizovaného zločinu a sprenevery, pričom mu hrozil trest odňatia slobody na viac ako 20 rokov.

Zinscenované zatknutie Kima Dotcoma počas otváracej šou servera Mega

Čo sa zmenilo v roku 2012?

Januárové zlikvidovanie Megauploadu a zatknutie jeho vlastníkov malo na sféru one-click hostingov skutočne drvivý dosah. Mnoho prevádzkovateľov týchto serverov jednoznačne zaskočilo, že americké úrady boli schopné zakročiť na území cudzej krajiny a zariadiť zatknutie občanov cudzích štátov. Predsa len porušovanie autorského zákona by malo byť na hony vzdialené od prípadov terorizmu či medzinárodnej mafie. Vzniknutá panika vyústila do okamžitého obmedzenia a v niektorých prípadoch aj do rušenia one-click hostingov ich vlastníkmi. Medzi najvýznamnejšie patril server FileSonic.com, ktorý sa zaraďoval do prvej pätice najpoužívanejších služieb tohto typu. Po zlikvidovaní Megauploadu FileSonic okamžite zakázal verejné zdieľanie súborov a pretransformoval sa len na súkromné úložisko. To znamenalo obrovský pokles návštevnosti (o viac ako 80 %), ktorý postupne pokračoval prakticky až na nulu. V lete minulého roka tak bez akéhokoľvek vyhlásenia server jednoducho zmizol zo sveta ako nepoužívaná služba. Podobne neslávne dopadol aj ďalší populárny hosting FileServe.com. Niekoľko hodín po páde Megauploadu server zrušil odmeny pre uploaderov a zakázal verejné sťahovanie súborov. Rovnako ako v prípade FileSonicu používatelia mohli sťahovať iba súbory, ktoré sami nahrali. Server síce verejné sťahovanie na konci januára minulého roka opäť povolil, ale o tri mesiace neskôr ho znova zakázal a tento stav trvá doteraz. O niekdajšej popularite sa mu v súčasnosti ani len nesníva (dosahuje asi 8 % bývalej návštevnosti). Obdobne samodeštruktívne sa zachovali aj mnohé menšie one-click hostingy, ako napríklad FileJungle a UploadStation. Iné servery, ako napríklad FilePost, 4shared, VideoBB a VideoZer, pristúpili k masívnemu mazaniu súborov a účtov používateľov a zrušeniu odmien pre uploaderov. Ďalšie hostingy, ako napríklad Uploaded.to, sa rozhodli pre zákaz prístupu používateľov z amerických IP adries, zatiaľ čo úložiská ako UploadBox a x7.to ukončili svoju činnosť úplne. Nahrávacie spoločnosti a protipirátske organizácie si tak od šťastia mohli, obrazne povedané, „mydliť ruky", pričom radosť im zrejme neskazila ani vlna odporu zo strany internetových demonštrantov Anonymous, ktorí niekoľko dní blokovali stránky ako fbi.gov, justice.gov, mpaa.org, riaa.org, copyright.gov či universalmusic.com.

Takýto silný zásah proti zdieľaniu autorsky chráneného obsahu zrejme doteraz ešte nemal v prípade internetu obdoby. Na druhej strane na elitnú pirátsku scénu, ktorá tento obsah skutočne produkuje, vzniknutá situácia nemala žiadny vplyv, pretože dané kanály nijako nevyužíva. Dôsledky zasiahli obyčajných používateľov, ktorí na získavanie tohto obsahu one-click hostingy v hojnej miere používali. Tento krátkodobý úspech protipirátskych spoločností bol však len povestné Pyrrhovo víťazstvo. Používatelia sa jednoducho v obrovských počtoch presunuli inam. Najpoužívanejšia sieť P2P v podobe protokolu BitTorrent, ktorá zdieľaniu súborov na internete dominuje, pocítila v priebehu roka 2012 až 40-percentný nárast. Ani siete P2P však nezostali bez poškvrny. O necelý mesiac po zlikvidovaní Megauploadu totiž dobrovoľne skončil aj torrentový indexovač BTJunkie, ktorý bol v poradí treťou najnavštevovanejšou stránkou tohto druhu (pred ním sa nachádzajú už len KickassTorrents a nesmrteľný The PirateBay). Dôvodom boli zrejme obavy z nasmerovania prípadného budúceho útoku práve proti nemu. Rovnako zmizol v lete aj ďalší populárny web Demonoid, ktorý tiež patril medzi desiatku najnavštevovanejších torrentových vyhľadávačov. Ich miesta však rýchlo zastúpili konkurenčné weby, ktorým návštevnosť patrične stúpla.

Jednoduchá a prehľadná podoba manažéra služby Mega fungujúca priamo v prehliadači

Uväznenie zakladateľa Megauploadu Kim Dotcoma bez nároku na kauciu však nemalo dlhé trvanie a situácia sa v priebehu roka začala uberať skutočne zaujímavým smerom. Na konci februára totiž nový verdikt súdu toto rozhodnutie zmenil a na základe nového posúdenia označil pôvodné zamietnutie kaucie z dôvodu možného pokusu o útek zo strany obvineného za neopodstatnené. Dotcom bol teda prepustený na slobodu, no zakázali mu opustiť Nový Zéland. Jeho ďalšie malé víťazstvo bolo dočasné zamietnutie jeho vydania do USA, o ktoré orgány Spojených štátov požiadali o mesiac neskôr. V apríli minulého roka sa ďalej ukázalo, že neodvolateľný príkaz na zhabanie jeho majetku pri razii FBI a novozélandskej polície bol vydaný neprávom. Dotcomovi bola na základe toho vrátená časť majetku, ktorá sa použila najmä na pokrývanie súdnych nákladov, pretože jeho právnici dovtedy pracovali prakticky zadarmo. Ďalšie vážne pochybenie vyšlo na povrch koncom júna, keď sa ukázalo, že povolenie na prehliadku použité pri razii v januári je neplatné. Bolo totiž vydané na základe silných, ale úplne neopodstatnených obvinení, ktoré opisovali Dotcomovo obvinenie v omnoho závažnejšom poňatí, ako skutočne bolo. Nasledujúci mesiac zároveň novozélandské súdy oznámili, že rozhodnutie o tom, či bude Dotcom vydaný do USA, bolo odložené na rok 2013, pričom požadovali od USA poskytnutie dostatočných dôkazov na preukázanie cieleného internetového pirátstva. V septembri minulého roka sa vynorili ďalšie skutočnosti, ktoré poukázali na to, že na príkaz polície bol Dotcom nezákonne špehovaný a odpočúvaný novozélandskou tajnou službou (GBCS) niekoľko týždňov pred raziou. Za tento prešľap sa v septembri oficiálne ospravedlnil novozélandský predseda vlády nielen Dotcomovi, ale z dôvodu straty dôvery v tieto inštitúcie aj všetkým občanom krajiny. Tieto fakty prakticky umožnili budúce podanie žaloby zo strany Dotcoma za spôsobené škody. Pomerne reálne vyzerá aj budúce podanie hromadnej žaloby na americké orgány a protipirátske organizácie zo strany používateľov Megauploadu, ktorí ani rok po razii nemajú prístup k svojim dátam. Napríklad španielska pirátska strana získala viac ako 5000 registrácií španielskych používateľov Megauplaodu, ktorí vyjadrili ochotu na podanie žaloby. Kim Dotcom na svojom účte na Twitteri koncom januára tohto roka zároveň oznámil, že očakáva viac ako milión ďalších používateľov ochotných pripojiť sa. Podotkol, že viac ako polovica z 12 miliárd unikátnych súborov nahratých na Megaupload nebola nikdy stiahnutá, čo poukazuje na to, že nešlo o nelegálne šírený obsah, ale o úložisko súkromných súborov mnohých ľudí, ktorí oprávnene žiadajú svoje dáta späť. Organizácia na ochranu práv používateľov internetu EFF (The Electronic Frontier Foundation) založila stránku www.megaretrieval.com, kde možno nájsť podrobnejšie informácie o boji za návrat dát.

Rok 2012 sa z hľadiska one-click hostingov dá prirovnať k šoku a hromadiacemu sa strachu, ktorý nasledoval po januárovom zlikvidovaní servera Megaupload. Postupom času sa však situácia upokojila a súčasný stav je charakterizovaný veľkou roztrieštenosťou služieb. V súčasnosti sa v žiadnom prípade nedá povedať, že by nejaký one-click hosting výrazne dominoval. Namiesto toho sme sa dočkali toho, že používatelia využívajú veľké množstvo úložísk bez špecifickej preferencie. Pomerne často sa používajú servery ako Putlocker.com, BillionUploads.com, 180upload.com, Uptobox.com, ul.to, Depositfiles.com, Uploaded.net a ďalšie. V našich končinách je dlhodobo populárny aj český server Uloz.to, ktorý disponuje dokonca vlastným integrovaným vyhľadávaním súborov. Za spomenutie stojí určite aj nový ruský server Rapidgator.net, ktorý so svojím sloganom „Zdieľaj súbory so svojimi priateľmi bez limitov a jednoducho" raketovo naberá na popularite a má potenciál stať sa novým lídrom tohto druhu hostingov. Na druhej strane z hľadiska používateľov, ale ani hostingov nie je roztrieštenosť negatívna záležitosť. Ak sa totiž nejaký server vykryštalizuje do suverénneho lídra, je pomerne výhodné naň zatlačiť alebo ho rovno zlikvidovať, pretože sa tým vykoná výrazný zásah do distribúcie autorsky chráneného obsahu. No ak sú služby roztrieštené a nikto takpovediac nevládne, zlikvidovanie dvoch či troch si nikto ani nevšimne, pretože sú skrátka okamžite nahradené inými.

Mega - nový zrod z popola Megauploadu

Pre mnohých sa v polovici minulého roka aféra okolo Megauploadu skončila. Mediálny bzukot sa síce pravidelne rozozvučal pri každom zistenom pochybení v procese zatýkania, ale z hľadiska one-click hostingov sa situácia postupne ustálila. Upokojujúce sa vody však v lete opätovne rozvíril Kim Dotcom, ktorý triumfálne oznámil svoj návrat. Sprvu sa objavili informácie o novej službe Megabox, určenej pre nový druh distribúcie hudby, založenej na odmeňovaní skladateľov z príjmov reklám, a následne aj o službe Mega, ktorá mala byť priamym nástupcom one-click hostingu Megaupload. Toto oznámenie mnohých prekvapilo. Nie je totiž zvyčajné, aby sa po zlikvidovaní nejakého populárneho servera z dôvodu pirátstva a zatknutia jeho vlastníkov ten neskôr objavil v novej podobe. Spustenie servera Mega bolo ohlásené na 19. januára 2013, teda presne na prvé výročie zlikvidovania Megauploadu. Prevádzkovanie služby Megabox sa má začať o niekoľko mesiacov neskôr. Príprava a spustenie sa pritom nezaobišli bez kontroverzných udalostí. Prvá sa objavila hneď pri registrácii domény so štýlovým názvom Me.ga, pričom bola použitá top-level doména afrického štátu Gabon. Krátko po jej zakúpení a oznámení, že bude menom staronového Megauploadu, však prišla odpoveď ministra komunikácií štátu Gabon, ktorý oznámil, že túto doménu zruší. Odvolal sa na to, že by bola používaná na porušovanie autorských práv (vina však doposiaľ v prípade Megauploadu nebola preukázaná a na súd sa ešte stále čaká). V dôsledku tohto kontroverzného rozhodnutia poukázal jeden zo spravodajských serverov na fakt, že top-level doménu Gabonu spravuje spoločnosť Gabon Telecom, ktorá je v kompletnom vlastnícke mediálneho giganta Vivendi, vlastniaceho okrem iného aj jednu z najväčších nahrávacích spoločností Universal Music Group (UMG). Tomu, že Megaupload ležal UMG poriadne v žalúdku a UMG neváhal likvidovať ani jeho legitímne propagačné videá na YouTube, sme sa už venovali. Kim Dotcom napokon pre nové úložisko Mega zvolil novozélandskú doménu nazvanú mega.co.nz.

Bezplatná registrácia na hostingu Mega s poskytnutím 50 GB voľného priestoru – server však možno používať aj bez nej a registrovať sa až dodatočne

Druhú kontroverziu opäť spôsobilo video neprávom zmazané z YouTube. Tentoraz išlo o záznam slávnostného spustenia novej služby Mega, ktoré pozostávalo z príhovoru Kim Dotcoma a niekoľkých hudobných čísel predvedených naživo rôznymi interpretmi. Súčasťou bola aj humorne zinscenovaná razia fiktívnych bezpečnostných zložiek, ktoré sa snažili spusteniu zabrániť. Video bolo streamované v priamom prenose a neskôr uploadované práve na YouTube. O pár hodín neskôr však video zmazala nemecká protipirátska spoločnosť GEMA z dôvodu porušenia autorských práv. Editačný systém, ktorý poskytuje protipirátskym a nahrávacím spoločnostiam priamo YouTube (z dôvodu vyhnutia sa súdnym sporom), bol tak opätovne zneužitý. Možnosť zmazať čokoľvek bez toho, aby bolo treba najprv preukázať, že autorské práva boli skutočne porušené, je tŕňom v oku nejedného zástancu slobodného internetu. Tím Mega podal oficiálnu žiadosť na návrat videa, zapojil sa do toho aj tím právnikov Dotcoma, ktorý na svojom účte na Twitteri nazval situáciu autorskoprávnym šialenstvom. Video bolo obnovené v rovnaký deň a vo výsledku tak šlo len o jedno z ďalších bizarných pochybení protipirátskych spoločností, ktoré im na dôveryhodnosti rozhodne nepridáva.

Úložisko Mega bolo spustené podľa plánu 19. januára tohto roka. Len v prvej hodine sa na ňom registrovalo viac ako 100 000 používateľov a ďalšie registrácie pribúdali v tisíckach každú minútu. Server bol počas prvých dní prevádzky vďaka mimoriadnemu záujmu značne preťažený, pričom každú sekundu dokončoval v priemere 500 uploadov. Po niekoľkých dňoch Dotcom oznámil, že servery skladujú už viac než 50 miliónov súborov, pričom len na 0,001 % percenta dostali sťažnosť od vlastníkov práv (okolo 50 vyžiadaných zmazaní denne).

Ponuka prémiových účtov servera Mega

Z technickej stránky je hosting Mega zaujímavý projekt, ktorý používa v masívnej miere HTML5 a JavaScript. So službou tak možno pracovať prakticky rovnako ako s lokálnym programom, a to vrátane presúvania súborov štýlom ťahaj a pusť. To, samozrejme, v súčasnosti už nie je pri webových aplikáciách nič nezvyčajné ani prelomové, ale to, čím sa Mega od bežných úložísk líši najviac, je natívne šifrovanie súborov. Služba používa na všetky súbory 128-bitový šifrovací algoritmus AES, ktorý je súčasnými prostrediami prakticky neprelomiteľný (viac informácií v článku Tajomstvá pod zámkami z čísel v PC REVUE č. 10/2012). Fakt, že šifrovanie každého uploadovaného súboru prebieha (prostredníctvom JavaScriptu) priamo v prehliadači klienta, má veľmi zaujímavé dôsledky pre službu. Servery Mega sú totiž plné súborov, ku ktorým nemajú prakticky žiadny prístup. Nedajú sa totiž nahrať na server nezašifrovane, a preto prevádzkovateľ a ani prípadný narušiteľ (alebo vyšetrovateľ) nemá k obsahu prístup. Na rozšifrovanie je potrebný kľúč, ktorý je generovaný v prehliadači uploadera. Ak ho uploader neposkytne, k obsahu sa nikto nedostane. Vzhľadom na možné útoky zo strany protipirátskych organizácií ide o veľmi výhodné riešenie. Prevádzkovateľ totiž nemá žiadnu možnosť zistiť, že súbory na jeho serveroch porušujú autorský zákon. Podobne ako sklad, do ktorého by ľudia mohli ukladať len zamknuté trezory, nemá možnosť zistiť, čo v trezoroch je. Všetko šifrovanie a aj dešifrovanie sa vykonáva automaticky v prehliadači na počítači klienta. Z hľadiska zdieľania súborov je pritom situácia vyriešená takto: Používateľ má prístup k svojmu cloudovému úložisku a pracuje s ním tak, akoby súbory vôbec neboli zašifrované (používa sa súkromný dešifrovací kľúč priamo v prehliadači, prakticky bez jeho vedomia). Ak chce nejaký súbor poslať niekomu inému, stačí naň kliknúť pravým tlačidlom a zvoliť možnosť „získať odkaz“ (get link). Systém následne vygeneruje odkaz na stiahnutie, tak ako je v prípade one-click hostingov zvykom. Odkaz môže byť pritom v dvoch základných podobách. V prvej ide o bežnú adresu na uploadovaný súbor v podobe https://mega.co.nz/#!dVFFyLLa. Pokiaľ zadáte do prehliadača tento odkaz, dostanete sa na stránku, kde na úspešné stiahnutie bude treba zadať dešifrovací kľúč. Ten môže používateľ poskytnúť osobám, ktorým chce súbor sprístupniť. Odkaz teda môže byť verejne zobrazený kdekoľvek a pre každého, ale dešifrovací kľúč pošle príslušná osoba napríklad len členom svojej rodiny prostredníctvom e-mailu. Druhá možnosť je vygenerovanie odkazu aj s verejným kľúčom. Odkaz má potom podobu https://mega.co.nz/#!dVFFyLLa!OuHtIg2BWpk-A7fBjjNo0yAgipZrSdRBWhmsVvVjZ8o a súbor si môže stiahnuť ktokoľvek, kto ho zadá do prehliadača. Na rozšifrovanie sa totiž použije informácia z odkazu.

Zadarmo je pre každého používateľa k dispozícii 50 GB priestoru. Oproti iným one-click hostingom a aj klasickým cloudovým úložiskám, ako je DropBox či Google Drive, ide teda o výrazný nadštandard. Veľkosť súborov pritom nie je limitovaná. K dispozícii sú aj platené účty v podobe 500 GB úložiska za 10 EUR mesačne, 2 TB za 20 EUR mesačne a 4 TB za 30 EUR mesačne. Všetky platené programy majú mesačný dátový limit na prenesené dáta v podobe dvojnásobku ich základnej kapacity. Limit pre bezplatné účty však nebol stanovený, čo je pomerne zaujímavý fakt. Ovplyvňuje to totiž bežné šírenie v štýle one-click hostingov „nahraj a poskytni“, kde zvyčajne súbory nemajú stanovený limit na prenos. Zatiaľ je teda Mega z tohto hľadiska nielen nové cloudové úložisko, ale aj plnohodnotný one-click hosting. Majitelia sa pritom pýšia tým, že každý súbor je uložený minimálne na dvoch serveroch v odlišných geografických lokalitách. Pri zlikvidovaní nejakej serverovne (tak ako v prípade amerických serverov Megauploadu) teda budú dáta stále prístupné. Nové webové úložisko Mega môžeme pochváliť za jednoduchý, účelný a nadmieru intuitívny dizajn. Na druhej strane treba povedať, že pre komplikovanosť a vysoké požiadavky, ktoré na internetový prehliadač kladie (hlavne z hľadiska HTML5), má nezriedkavo problémy s funkčnosťou niektorých častí. Prevádzkovatelia preto neskrývane odporúčajú používať prehliadač Google Chrome, ktorý je z tohto hľadiska najpokročilejší. Stránku možno používať aj v iných prehliadačoch, ale vyskytujú sa často chyby najrôznejšieho typu. Mnohé z nich sa dajú pripísať na vrub pomerne krátkemu testovaniu. Služba jednoducho funguje v ostrej beta prevádzke a dá sa očakávať, že problémy s rôznymi typmi prehliadačov budú postupne miznúť.

Prvá ukážka podoby budúcej služby Megavideo

Blíži sa nový rozkvet one-click hostingov?

Bude pomerne zaujímavé sledovať, či Mega opäť rozvíri vody one-click hostingov. Je dosť možné, že rok, ktorý bol z hľadiska webových úložísk charakterizovaný opatrnosťou a neistotou, je už dávno zabudnutá minulosť a nastáva nový rozkvet týchto služieb. S istotou sa to však, samozrejme, nedá povedať a pravdu odhalia až nadchádzajúce mesiace. Takisto sa uvidí, či prístup z hľadiska šifrovania preberú aj iné hostingy. Z technického hľadiska ochrany hostingu pred dotieravými protipirátskymi organizáciami by to totiž mohlo byť práve to kladivo, ktoré udrie klinec po hlavičke. Stane sa teda tento spôsob novým štandardom one-click hostingov? So záujmom sa dá očakávať aj budúci nábeh nových služieb v podobe Megaboxu (hudba) a Megavidea (filmy), ktoré chcú postaviť aktuálny systém vydavateľských spoločností na hlavu. Až čas ukáže, koľko z odvážnych plánov sa napokon skutočne podarí realizovať.