Mohol dlhší deň spustiť jednu z najväčších evolučných explózií na Zemi?

Podľa novej štúdie sa kedysi dni na Zemi predĺžili o viac ako dve hodiny v dôsledku vzdialenia Mesiaca na jeho obežnej dráhe, čo viedlo k významnému evolučnému rozmachu. Dlhšie vystavenie slnečnému žiareniu mohlo potenciálne vyvolať okysličenie, ktoré podnietilo prudký nárast rozmanitosti života. Vedci publikovali svoje zistenia v časopise PNAS a poukázali na vplyv dĺžky dňa na poveternostné systémy a dynamiku atmosféry.

V súčasnosti obieha Mesiac približne 384 400 kilometrov od Zeme, ale v minulosti sa výrazne posunul. Ako sa Mesiac vzďaľuje, pôsobí na Zem silami, spomaľuje jej rotáciu a predlžuje dni. Výskumný tím vedený geológom He Huangom z Technickej univerzity v Čcheng-tu v Číne analyzoval vrstvy hornín spred 700 až 200 miliónov rokov, aby preskúmal modely rotácie Zeme.

Vedci zistili, že dni sa kedysi predĺžili o 2,2 hodiny, čo sa zhoduje s obdobiami významných evolučných udalostí, ako je kambrijská explózia zhruba pred 650 miliónmi až 500 miliónmi rokov a zaľadnenie približne pred 340 miliónmi až 280 miliónmi rokov. Mesiac sa počas tohto obdobia dostal v priemere o 20 000 km ďalej.

Štúdia spochybňuje predchádzajúce teórie a zdôrazňuje úlohu Mesiaca pri regulácii rotácie Zeme namiesto vonkajších faktorov, ako je napríklad zaľadnenie. Tým, že Mesiac menil dĺžku dňa a slnečné žiarenie, mohol uľahčiť rozhodujúce udalosti okysličovania, ktoré umožnili diverzifikáciu života. Autori však vyzývajú k opatrnosti pri interpretácii týchto výsledkov.

Zdroj: livescience.com. 

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}