Olympus OM-D E-M5II: Legenda má pokračovanie

Napriek tomu, že bezzrkadlovky Olympus sú trocha bokom od hlavného prúdu a nie sú medzi používateľmi ani natoľko známe, zďaleka to neznamená, že by nemali čo ponúknuť. Hlavne rad OM-D vzbudil už pred pár rokmi značnú pozornosť a tieto modely sa tešia veľkej obľube dodnes. Nie je to inak ani pri OM-D E-M5II, ktorý patrí v tomto modelovom rade do stredu ponuky. Prístroj využíva systém micro 4/3, ktorý je kompatibilný aj s bezzrkadlovkami ďalších výrobcov, takže používateľ má na výber podstatne širšiu paletu objektívov. Dizajn je inšpirovaný filmovými zrkadlovkami Olympus OM. OM-D však využíva klasický bezzrkadlový systém s elektronickým hľadáčikom. Kvalitou spracovania je Olympus známy, mrazuvzdorné a utesnené telo je z horčíkovej zliatiny a obsahuje 4/3" snímač Live MOS s rozlíšením 16,1 Mpx, 5-osovou stabilizáciou obrazu a s účinnosťou až 5 EV podľa CIPA. Predpokladáme, že snímač so stabilizátorom je ­výsledok spolupráce s Panasonicom.

O spracovanie obrazu sa stará výkonný procesor TruePic VII. Zaostrovacia automatika pracuje s 81 zónami kontrastnej detekcie. Meranie typu TTL využíva 324 zón. Z ergonomickej stránky vidieť snahu výrobcu o miniatúrne rozmery až do takej miery, že to prestáva byť praktické. Prístroj má nevýrazný grip, ktorý v kombinácii s nízkym telom neposkytuje dostatočnú oporu ruke pri fotení. Výška fotoaparátu nám spôsobovala problém aj s objektívom Olympus M.Zuiko digital 12-40, f1:2,8, ktorý sa pri upevnení na statív zoomovacím prstencom opiera o statívovú doštičku, takže zoomovanie je vylúčené. Výrobca síce ponúka prídavný kovový grip, ktorý sa upevňuje zospodu a tvorí tak aj zvýšenú základňu fotoaparátu, pýtame sa však na dôvod takéhoto riešenia. Miniaturizácia sa podpísala aj na komplikovanom použití externého mikrofónu pri natáčaní videa.

Konektor je umiestnený na ľavom boku. Sem sa však vyklápa aj displej a pri zapojenom mikrofóne ho nemožno nakloniť, čo hlavne pri natáčaní videa potrebujete najčastejšie. No to sú asi všetky výhrady, ktoré sme k prístroju mali. Ovládanie je riešené veľmi elegantne na priamych mechanických prepínačoch a otočných voličoch. Prepínač režimov s páčkou zapínania je na ľavej strane. V strede má tlačidlo aretácie, takže nehrozí, že by ste si ho náhodne prepli. Pravej hornej strane dominujú dva otočné voliče, predný s tlačidlom spúšte v strede a štvorica funkčných tlačidiel, ktorých funkcie možno programovať. Zo zadnej strany je dvojpolohový páčkový prepínač s ďalším funkčným tlačidlom. Prepínač v základnom nastavení slúži na prepnutie funkcie otočných voličov na čas/clona alebo ISO/WB. Museli sme si na to chvíľu zvykať, ale nakoniec sme ocenili praktickosť tohto riešenia. Vpravo od displeja nájdete štvoricu tlačidiel Menu, Info, Kôš a Play a štvorsmerový prepínač s potvrdzovaním uprostred. Displej je dotykový, ale umožňuje ovládať iba niektoré funkcie pri fotení a prehrávaní. Menu sa ovláda tlačidlami. Prístroj je vybavený veľkým množstvom nastavení a režimov, v rámci módnych trendov si výrobca neodpustil ani umelecké filtre a koláže. Medzi špeciálnymi fotorežimami nájdete HDR aj HDR Braceting, Time Lapse, 6 druhov bracketingu zahŕňajúcich AE, WB, blesk, ISO, umelecké filtre a zaostrenie. Všetky sú, samozrejme, nastaviteľné.

Dvojexpozícia umožňuje kompozíciu z dvoch záberov pričom prvý si môžete zobraziť aj z karty a dokomponovať naň ďalší. Prístroj umožňuje aj kompenzáciu padajúcich línií priamo pri fotení, to je výhoda pri fotení architektúry lebo si môžete obrázok presne nakomponovať už aj s korekciou. Olympus však ponúka aj oveľa zaujímavejšie veci. Prvá z nich je funkcia Multishot, označená aj ako snímka s vysokým rozlíšením, ktorá umožňuje vyfotenie až 40 Mpx snímky v JPEG (64 Mpx v RAW) pomocou postupného posunu snímača stabilizátorom. Táto technika sa predtým používala iba pri strednoformátových digitálnych stenách, Olympus ju ako prvý priniesol do komerčného prístroja práve v modeli OM-D E-M5II. Režim je určený iba na fotenie statických objektov, expozícia trvá asi 1 s a je počas nej exponovaných 8 záberov s tým, že snímač sa vždy posunie. Procesor potom tieto snímky zloží do jednej s vysokým rozlíšením. Nejde teda o žiadnu interpoláciu, ale o fyzické rozlíšenie. Kvalita snímok je pritom vynikajúca. Ďalší unikát, ktorý nájdete takisto iba na najvyšších modeloch Olympusu, je trojica špeciálnych režimov Live Bulb, Live Time a Live Composite. Všetky tri, ako už názov napovedá, pracujú so živým náhľadom. Live Bulb je klasický režim fotenia s manuálne otvorenou uzávierkou. Na displeji však v reálnom čase vidíte, ako sa fotografia postupne vykresľuje, takže nepotrebujete viacero pokusov naslepo, ale podstatne rýchlejšie sa dokážete dopracovať k požadovanému výsledku.

Live Time je v podstate fotenie s dlhou uzávierkou, ale s tým rozdielom, že môžete fotiť hoci niekoľko desiatok záberov s kratším časom, ktoré prístroj postupne skladá. Obe tieto techniky, samozrejme, nahradíte na klasickom fotoaparáte režimami s dlhým časom alebo Bulb, ale bez živého náhľadu. No ­posledný sa tak jednoducho nahradiť nedá a normálne vyžaduje spracovanie v PC. Live Composite pracuje tak, že vyfotíte základnú snímku so správne exponovanou scénou, potom spustíte Live Comp a prístroj postupne exponuje ďalšie snímky s rovnakým nastavením, ale do výslednej snímky pribúdajú iba svetlá, ktoré v pôvodnej neboli. Tie, ktoré sú už exponované a nezmenili sa, zostávajú rovnaké. Môžete takto zaznamenať stopy hviezd nad rozsvieteným nadpisom, nočnú ulicu so stopami svetiel áut, maľovanie svetlom a podobne.  Prístroj umožňuje aj vytváranie 4K časozberných videí aj napriek tomu, že normálne natáča video iba v rozlíšení 1080p. Video využíva maximálne rozlíšenie 1080p50 s dátovým tokom 50 Mb/s. K dispozícii je aj režim 1080p25 All I, no iba s nedostatočným dátovým tokom 31 Mb/s. Kvalita videa je pri dostatočnom osvetlení výborná aj vďaka vynikajúcemu stabilizátoru a výborne reagujúcej ostriacej automatike.

S nižšou hladinou osvetlenia kvalita o niečo klesá, hlavne v strate detailov, video je však stále použiteľné. S prístrojom sa veľmi dobre pracuje aj vďaka kvalitnému 3" displeju, ktorý sa vyklápa doľava a možno ho otočiť aj do polohy selfie. Výborný je  hľadáčik s rozlíšením 2,36 Mpx. Namiesto vstavaného blesku výrobca volil malý prídavný blesk, ktorý je napájaný z prístroja a má aj možnosť ­vyklopenia až o 90° a otočenia. Okrem toho možno, samozrejme, použiť veľký systémový blesk. Kvalita fotografií je vynikajúca, aj pri nočných režimoch sa hladina šumu drží na prijateľnej úrovni. Ostriaca automatika si pri fotení poradila aj s nízkou hladinou osvetlenia. Stabilizácia snímača pri pripojení objektívu so vstavaným stabilizátorom spolupracuje, takže výsledný efekt stabilizácie aj pri dlhších ohniskách je impozantný. Pri testovaní sme nemali k dispozícii prídavný grip, ergonómia tela nie je ideálna. Počas testovania nás trochu potrápilo prepínanie medzi displejom a hľadáčikom, v live režimoch dokonca ­nefunguje, takže keď začnete fotenie s hľadáčikom, na displej sa prepne až po ukončení expozície. Veľmi sme nepochopili dôvod takejto funkčnosti. Vcelku je však práca s prístrojom veľmi príjemná a prekvapila nás aj nízka úroveň šumu ešte pri použití ISO 6400. Fotoaparát má veľké možnosti personalizácie, k dispozícii je 6 programovateľných tlačidiel, nastaviteľné funkcie rollerov.

Olympus M.12-40 mm F2,8, ISO200, F11, 40x 1s Live Composite

Škoda len, že výrobca sa priveľmi sústredil na rôzne umelecké efekty a koláže, takže na voliči režimov nezostalo miesto na žiadnu pozíciu na vlastné nastavenie. Dá sa to však obísť uložením do pamäte MySet a priradením na niektoré z tlačidiel. Nastavovanie funkcií v manuálnom režime je veľmi intuitívne a rýchle, v bežných situáciách sa možno spoľahnúť aj na výborne pracujúce automatiky. Zatiaľ čo štart prístroja nepatrí k najrýchlejším, inak je práca veľmi svižná. Vo výbave je okrem štrbinovej mechanickej uzávierky aj elektronická, s ktorou možno fotiť úplne bezhlučne, veľmi tichá je však aj mechanická uzávierka. Samozrejmosť je vstavané Wi-Fi umožňujúce ovládanie prístroja zo smartfónu a prenos súborov. Fotoaparát sme testovali s dvojicou objektívov M.Zuiko 12-40 mm f1:2,8 a M.Zuiko 40-150 f1:2,8 radu Pro, ktoré nesporne patria k tomu najlepšiemu, čo môžete používať. Prvý z menovaných je univerzálny objektív, ktorý sa vďaka veľmi dobrej svetelnosti uplatní pri väčšine bežných situácií. Má výbornú kresbu a ekvivalentný rozsah (k 35 mm políčku) 24-80 mm. M.Zuiko 40-150 f1:2,8 sa dodáva aj s telekonvertorom 1,4×, ktorý výborne poslúži hlavne pri fotení prírody. Ekvivalentný rozsah 80-300 mm predĺži až na 420 mm. Treba však počítať so znížením svetelnosti na f1:4. Objektív má vstavaný aj stabilizátor obrazu, ktorý bezchybne spolupracuje s tým vo fotoaparáte. Vďaka tomu sme boli schopní z ruky fotiť ešte pri 1/15 s aj s použitím telekonvertora. Oba objektívy sú odolné proti postriekaniu vodou.

Olympus M.40 - 150 mm F2,8, ISO200, F6,3, 1/640 s

Parametre:

• 16 Mpx snímač Live MOS systému 4/3, bajonet micro 4/3, 5-osová stabilizácia snímača, 81-zónové kontrastné zaostrovanie, procesor TruePic VII, hľadáčik 2,36 Mpx, 3" otočný displej, telo odolné proti mrazu, prachu a striekajúcej vode, sekvenčné snímanie 10 sn./s (mechanická), 11 sn./s (elektronická uzávierka), foto s vysokým rozlíšením 40 Mpx (jpeg), mech. uzávierka 60 s – 1/8000 s, elektronická uzávierka 1/8 – 1/16 000 s, Bulb až do 30 min.
• Cena: telo  1099 EUR, M.Zuiko Digital 12-40mm f/2,8  PRO  999 EUR, M.Zuiko Digital ED 40-150mm f/2,8 PRO 1399 EUR

PLUSY, MÍNUSY:

+ Kvalita spracovania, odolnosť, stabilizácia, externý blesk, špeciálne Live snímacie režimy
- Horšia ergonómia držania bez prídavného gripu, pomalší štart

HODNOTENIE:

Foto: 100 %
Video: 90 %
Výbava :  100 %
Ovládanie: 100 %
Vyhotovenie: 100 %
Celkovo: 99 %