Páchnuci hazard: centové aukčné portály
Narazili ste už na ne? Aukčné portály plné smartfónov, notebookov či inej elektroniky za smiešne ceny. Za euro, dve či tri môžete získať zariadenie, ktoré sa vobchodoch predáva za stovky eur. Stačí prihodiť pár centov aje vaše. Alebo žeby vtom bol háčik?
Centové aukčné portály, známe aj ako aukcie
spoplatkom na prihadzovanie, sú už takmer desať rokov starý internetový
fenomén. Vposledných rokoch sa však čoraz častejšie objavujú aj na
Slovensku, pričom tým najznámejším je pravdepodobne www.bidia.sk. Vminulosti ste však mohli
naraziť aj na dnes už nefunkčné portály ako www.prihodcent.sk
či www.time4bid.sk.
Pri návšteve takýchto
stránok váš zrak spočinie na jednoduchom zozname produktov, na ktoré práve
prebieha aukcia. Ponuka je pritom veľmi zaujímavá. Samsung Galaxy Note 4
vcene 710 eur sa draží za 41 eur. Apple iPhone 6 za 38 eur, MacBook
vhodnote 2400 eur za 65 eur. Do konca aukcie zostáva len pár minút alebo
dokonca sekúnd. Stačí rýchlo prihodiť acelkom nové zariadenia sú vaše!
Sradosťou sa teda zaregistrujete tak ako na iných aukčných portáloch
achystáte sa zapojiť do dražby. Rýchlo sa však ukáže, že niečo je inak.
Na produkt vdražbe nemôžete svoju ponuku prihodiť len tak.
Portál vyžaduje, aby ste si zakúpili špeciálne prihadzovacie „bidy“ reprezentujúce jeden cent. Ak sa teda výrobok draží za 12,60 eura avy prihodíte jeden bid, ponúknete tým cenu 12,61. Odaný cent však naozaj prídete. Ak vás niekto prebije aza produkt ponúkne 12 eur a62 centov, pričom aukciu vyhrá, vám už utratený cent nikto nevráti. To je veľká odlišnosť oproti štandardným aukciám, kde skrátka vyššiu cenu len potenciálne ponúkate azaplatíte ju až vtedy, keď aukciu skutočne vyhráte.
Ako to funguje?
Ak sa na použitie centových aukčných portálov necháte
nalákať, prvým vašim zistením bude to, že na rozdiel od klasických aukčných
portálov tu za účasť na aukcii platíte. To na prvý pohľad mnohých ľudí zaskočí,
ale keďže „poplatky za účasť“ sú vlen vcentoch, často nad tým sprvu
len mávnu rukou. Čert sa však skrýva vdetailoch, ktorým je vtomto
prípade akumulácia sumy.
Predstavte si jednoduchú hru, pri ktorej váš kamarát
vytiahne pokladničku avhodí do nej jedno euro. Následne spustí 30-sekundový
časomer apovie vám, že pokiaľ do pokladničky vhodíte do uplynutia času
svoje euro, môžete si pokladničku stýmito dvoma eurami nechať. Neváhate
teda aeuro vhodíte. Vtom momente sa však časomer reštartuje
a30 sekúnd na vhodenie eura má tentoraz váš kamarát. Ak vhodí euro,
pokladnička je zas jeho. Takto sa striedate až dovtedy, dokým niekto zvás
prestane prihadzovať.
Čím dlhšie vydržíte hrať, tým väčšia je výhra víťaza azároveň tým väčšia je strata porazeného. Ten totiž príde ovšetky peniaze, ktoré do pokladničky vhodil. Atoto je práve základný princíp centových aukcií. Pri nich takto nesúťažia dvaja, ale pokojne desiatky ľudí. Kto najdlhšie vydrží prihadzovať, vyhráva. Všetci ostatní peniaze vyhodili.
Pri centových aukčných portáloch si výherca nenecháva pokladničku,
ale vyhráva dražený predmet. Na ilustráciu nám dobre poslúži nejaká lacná
položka, ako je napríklad myš za 10 eur. Ak bojujete ovíťazstvo vaukcii
napríklad s10 ľuďmi, pričom každý utratil na súboj dve eurá, predajca je
už ziskový. Zarobil totiž 20 eur apritom nikto z vás ešte výrobok nemá.
Celkové
sumy sú pritom zaobalené do nepekného triku. Cena produktu vdražbe síce
stúpa vždy len ojeden cent, ktorý svojím bidom niekto prihodí, ale samotný
bid stojí oveľa viac. Na portáli Bidia si môžete kúpiť 30 bidov za 10 eur, čo
znamená, že prihodenie jedného centa vaukcii vás stojí viac ako
tridsaťnásobok, konkrétne 33 centov.
Stránka pritom na reklamných baneroch ukazuje fotografie šťastných výhercov, ktorí napríklad vyhrali aukciu smartfónu Sony Xperia Zza 23 eur, pričom včase dražby bola jeho hodnota 653 eur. Ďalej vidíme napríklad šťastného výhercu iPadu vhodnote 761 eur, ktorý bol vydražený za 79 eur. Každý cent však vdražbe prihodili ľudia, pričom ich stál 33 centov. Prevádzkovateľ stránky teda síce predal víťazovi smartfón za 23 eur atablet za 79 eur, ale vprocese dražby zarobil 759 a2607 eur, čo je viac ako dvojnásobok hodnoty zariadení. Ide vskutku ozaujímavý biznis, založený na ilúzii nízkej ceny.
Najpopulárnejší portál na centové aukcie je na Slovensku stránka Bidia.sk
Odkiaľ sa centové aukcie vzali?
Týmto špecifickým druhom paradoxu, ktorý dnes používajú
centové aukčné portály po celom svete, sa už vroku 1971 zaoberal Martin
Shubik, profesor na Katedre matematiky a inštitucionálnej ekonómie Yalovej univerzity
(USA). Vo svojej akademickej práci vytvoril koncept hry nazvanej dolárová
aukcia, pri ktorej sú účastníci nechtiac dohnaní kiracionálnym
rozhodnutiam.
Paradox spočíva vsekvencii založenej na úvodných
racionálnych krokoch, ktoré eskalujú do iracionálneho záväzku. Shubik
existenciu tohto problému demonštroval takto. Predstavme si aukciu
ojednodolárovú bankovku, ktorá má nasledujúce pravidlá. Štartovacia cena
za bankovku je 1 cent, pričom ju získa ten, kto za ňu ponúkne predajcovi
najviac. Každý účastník môže cenu zvýšiť tak, že zaplatí jeden vlastný cent. Pripomína
to teda náš príklad spokladničkou vúvode.
Dolárová aukcia má však
jeden nový a nečakaný dôsledok. Aukcia sa začne stým, že účastníci dúfajú
vľahký zisk. Stačí im totiž zaplatiť cent azískajú dolár. Ak následne
zaplatí cent niekto iný,aukciu strhne na svoju stranu, ale prvému
prihadzujúcemu stačí zaplatiť druhý cent avšetko je zas vporiadku. Stále
totiž potenciálne získa dolár za dva centy. Ako však aukcia eskaluje ďalej,
účastníci míňajú ďalšie aďalšie centy. Problém sa stane evidentným
vmomente, ako prvotný účastník utratí 99 centov astále ho niekto
vaukcii prebije.
Tento účastník už pri nasledujúcom prihodení nemôže dosiahnuť na dolárovej bankovke žiadny zisk, no nemôže si dovoliť prestať prihadzovať, pretože príde osvojich 99 centov. Jediné racionálne rozhodnutie je prihodiť znova apokúšať sa kúpiť dolárovú bankovku za dolár ajeden cent, pretože to znamená stratu len jedného centa namiesto 99. Namiesto aukcie, vktorej účastník očakával zisk, tak náhle bojuje oto, aby mal čo najmenšiu stratu.
Prvé veľké použitie tohto paradoxu sa objavilo
vroku 2005, keď nemecká spoločnosť Entertainment Shopping spustila portál
centových aukcií nazvaný Telebid. Vroku 2008 stránka dosiahla ročný obrat
20 miliónov eur, premenovala sa na Swoopo apokračovala včinnosti až
do roku 2011, keď jej materská spoločnosť vyhlásila bankrot. Jedným
zdôvodov bankrotu bol obrovský rozmach podobných služieb, ktoré
sňou začali súperiť.Tento obchodný model totiž nebolo možné úspešne
patentovať (na základe toho, že Martin Shubik koncept publikoval pred desaťročiami,
ateda ide overejne známy princíp).
Konkurencia sa začala najskôr
pozvoľna, neskôr však explodovala vnekonečnom zástupe stránok na
najdôležitejších trhoch vUSA aaj domácom Nemecku, čo niekdajšieho
monopolného predstaviteľa celkom zlikvidovalo. Biznisu rozhodne nepomohol
nárast výskytu stránok, ktorým využívanie paradoxu nútiaceho ľudí
kiracionálnemu konaniu nestačilo azačali si vypomáhať priamym
podvodom vrámci prihadzovania. Tento podvod spočíva vtom, že ak sa v
aukcii neúčastní dostatok ľudí, ktorí by prihadzovali, ahrozí predaj
produktu za malú cenu, stránka použije automatické skripty vpodobe
virtuálnych prihadzovačov, ktoré snič netušiacimi návštevníkmi súperia.
Dvíhajú cenu až dovtedy, kým je pre prevádzkovateľa stránky predaj produktu výhodný. To, koľko percent centových aukčných portálov ktakémuto podvodu pristupuje, je neznáme, pretože sa nedá jednoducho overiť, či sú oponenti vaukcii stroje alebo ľudia. Je však nepochybné, že na mnohých stránkach ktomu dochádza. Medzi takéto portály patril vminulosti napríklad GizmoBids.com, ktorého web sa pred pár rokmi objavil na internetovej burze Flippa, pričom majiteľ pri predaji uviedol túto „funkcionalitu“ priamo do opisu stránky.
Hazard a parazitické zarábanie
Pokiaľ si aj odmyslíme podvody sautomatickým prihadzovaním aumelým zvyšovaním ceny, dajú sa vôbec považovať centové aukčné portály za čestný biznis? Ak predajca predá smartfón Samsung Galaxy S5 za 32 eur, zarobil vlastne vprocese aukcie 1056 eur (použilo sa 3200 bidov za 33 centov). To je síce viac ako dvojnásobok toho, čo stojí, ale niekto ho predsa za malú sumu naozaj získal.
Napohľad sa teda nespráva nečestne azarábanie je predsa cieľom každého obchodníka. Problém je v tom, že výherca aukcie síce zaplatí za smartfón 32 eur, ale len on amajiteľ stránky vie, koľko ho naozaj stál po započítaní peňazí utratených na súboj. Vprocese platenej aukcie totiž mohol dotyčný výherca za bidy utratiť desiatky či dokonca stovky eur. Celá situácia tak pripomína výherný automat stojaci vrohu baru. Je určite možné, že doň vhodíte len tak pre zábavu 50 centov apo zatočení vám rotujúce valce ukážu trojicu rovnakých symbolov. Vo výsledku sú ziskoví vždy len majitelia automatu, nie hráči.
Jeden z najznámejších portálov tohto typu na svete je stránka DealDash.com
Mali by byť teda centové aukcie vyhlásené za hazard tak
ako automaty či hry vkasíne? Pritakejto kvalifikácii je problém v
tom, že konkrétna šanca na výhru nie je esenciálnou súčasťou aukcie. Kým
napríklad na kúpenom žrebe môžete mať jasne definovanú šancu ako 1:4 na
akúkoľvek výhru (najčastejšie suma samotného žrebu) a napríklad1:300000
na najvyššiu výhru, vprípade centových aukcií nič také neexistuje.
Pri
prihadzovaniach svoju šancu na výhru nijako nezvyšujete ato, či vyhráte,
závisí len od vytrvalosti vašich súperov. Ak navštívite stránku iba ako divák,
je ľahké sa zamerať na nejaký produkt asledovať, ako oň prebieha boj. Pri
našom sledovaní sme sa napríklad zamerali na iPhone 6, pri ktorom bojovali
medzi sebou dve osoby pri cene 46 eur (nazvime ich Adam a Eva). Za necelú
hodinu vlastným prihadzovaním zvýšili cenu na 53 eur, čo znamenalo prihodenie
700 bidov vhodnote 33 centov.
Obaja teda utratili 115 eur anikto
znich produkt ešte nemal. Vtakomto momente je jasné, že ani jeden
znich nechce prestať, pretože osvoje peniaze by prišiel. Môžete si
pritom povedať, že ako Adam stále bojoval, zvyšoval svoju šancu na výhru. Stúpala
totiž šanca na to, že Eve dôjdu peniaze alebo nervy a prestane hrať.
Vskutočnosti však Adam svoju šancu nijako nezvyšoval. Onedlho sa totiž
zapojil do aukcie Braňo azačal tiež prihadzovať. Všetko úsilie apeniaze,
ktoré Adam investoval, boli zrazu absolútne zbytočné.
Utratil 115 eur stým, že Eve dôjdu peniaze aodíde, no objavil sa Braňo, ktorý zatiaľ utratil 33 centov apravdepodobne sa ešte dlhý čas nechystá odísť. Adam môže pokračovať autratiť dovedna 230 eur stým, že pre Braňa už bude 115 utratených eur veľa, kedykoľvek však môže prísť nový hráč. Centová aukcia skrátka môže pokračovať donekonečna akedykoľvek sa môže objaviť nová osoba vsúťaži, ktorá začína od svojej nuly bez ohľadu na to, že predošlí hráči už utratili stovky eur.
Konečná prehra stoviek eur je pre hráčov veľmi bolestná aje
pochopiteľné, že sa mnohí budú cítiť podvedení. Za posledných desať rokov
čelilo žalobám množstvo zahraničných portálov. Pokiaľ sú však pravidlá hry
jasne definované azákazník sa onich pri nakupovaní bidov dozvie
asúhlasí snimi, len ťažko môže očakávať pri žalobe úspech. Je to
podobné, akoby daný človek nahádzal do automatu vbare stovky eur
azačal sa sťažovať, že ešte nič nevyhral. Ak gambler prehrá veľkú sumu
peňazí, môže sa stať nebezpečným pre seba aj pre iných.
Aby sa takýmto nepríjemnostiam prevádzkovatelia vyhli, môžeme sa na niektorých portáloch stretnúť smožnosťou „kúpiť hneď“. Ak nejaký hráč utratí pri boji napríklad 200 eur auvedomí si, že hra sa ku koncu neblíži aosvoje peniaze snajväčšou pravdepodobnosťou príde, môže zatiahnuť ručnú brzdu aprodukt si kúpiť za plnú cenu. Systém vtom momente aukciu zruší autratené bidy účastníkom vráti. Cena produktu nakúpeného priamo je zvyčajne o dosť vyššia než viných obchodoch (napríklad o100 aviac eur), takže predajca má stále poriadnu maržu. Tento systém však pritiahol nový druh hráčov, nazývaných ako „power biders“, teda niečo ako „supersilní prihadzovači“.
Ide o ľudí, ktorí nemajú žiadny
záujem odražené produkty aich cieľom je parazitne zarobiť. Takíto
ľudia nakúpia bidy za tisíce eur azúčastňujú sa v mnohých aukciách
súčasne. Vmomente, ako na nejakej aukcii utratia veľa peňazí, výrobok
kúpia za plnú cenu abidy si vrátia. Výsledkom je napríklad 10 prehratých
(záchranná brzda v podobe nákupu) a10 vyhratých aukcií, čo znamená 20
produktov. Polovica je síce nakúpená za plnú cenu, ktorá je napríklad o10
% vyššia ako tá trhová, druhá polovica je však nakúpená výrazne pod cenou,
pričom môže ísť aj o10 či 20 % trhovej hodnoty.
Všetky produkty následne predajú von-line bazároch ako úplne nové anepoužité napríklad za 80 % ceny, čím dosiahnu značný zisk. Takýchto profesionálov však nájdeme len na serveroch, kde je záchranná brzda vpodobe predraženého nákupu prístupná. No ich úspech je možný len vprípade, že na portáloch sa nachádzajú obyčajní ľudia, ktorí sú neustále „okrádaní“ prehrami. Keby na portáli bolo viac power biderov, produkty by len nakupovali za vysoké ceny anielenže by nezarobili nič, ale by na tom aj poriadne strácali (výrobky nakúpené za 110 % ceny by museli inde predávať za 80 – 90 % ceny).
Máte radosť zvýhry drahého tabletu, ktorý za vás zaplatil nechtiac niekto iný? Nabudúce budete takýmto platcom pravdepodobne vy...