Pozrite sa do Hongkongu a Šen-čenu
Nadväzujeme na predchádzajúci článok a prinášame naše poznatky z ďalekej Ázie. Mnoho elektronických vecí, ktoré si objednáte na eBay, vám príde práve z Hongkongu. Designed by Apple in California. Assembled in China - tento nápis nájdete azda na každom zariadení značky Apple. Nedalo nám to a chceli sme zistiť, ako to tu vlastne vyzerá. Ako ste už zistili v tomto vydaní, rozhodujúca je oblasť Šen-čen, kde je obrovská továreň Foxconn. A tak sme kúpili letenku do Hongkongu a Šen-čenu a išli sme sa na to pozrieť osobne.
Čínske víza a kuracie paprčky
Hongkong je samostatná administratívna oblasť a napriek tomu, že už dlhší čas nepatrí Veľkej Británii, platia pre ňu iné pravidlá ako pre kontinentálnu Čínu. Na vstup do Hongkongu vám stačí pas, no keďže sme si naplánovali aj cestu do Šen-čenu, musel som navštíviť aj čínsku ambasádu. Po vyše 12 hodinách čistého letu s prestupom pristávame na letisku, ktoré je postavené na mori. Väčšina ľudí v Hongkongu nemá problém s angličtinou, v centre ostrova nájdete množstvo európskej stravy, takže s jedlom by tiež nemal byť problém. Túto cestu som však chcel absolvovať trocha inak - dal som si predsavzatie, že 8 dní vydržím na pravej čínskej strave.
V Hongkongu vyrážam prvý deň do mesta, batoh na chrbte, v ruke bedeker, ešte trocha neprebudený. Začínam prvú 20-kilometrovú pešiu túru - môj cieľ je niekoľko pouličných trhov a hlavne Golden Computer City. Už na pouličných trhoch začínam chápať, že tu fungujú veci trocha inak ako u nás. Predajne mobilných operátorov sú často „integrované" s potravinami alebo fast-foodom. Internetové pripojenie do domácnosti sa tu predáva v pouličných stánkoch. Mimochodom, domáci internet cez optiku s rýchlosťou 1 Gbit/s vás v Hongkongu vyjde ani nie na 30 eur mesačne. Stačí vám podpísať jeden papier na ulici a všetko je vybavené. Medzi ošarpanými budovami veľkomesta som našiel asi kilometer dlhú ulicu zaplnenú stánkami.
Hľadáte nabíjačku na nejaký elektronický prístroj? Tu by ste ju určite našli... :-)
Internetové pripojenie 10 Mbit/s za 10 eur, 1 Gbit/s za 30 eur - všetko kúpite na ulici (ceny na obrázku sú v hongkonských dolároch)
Doslova blší trh, kde však zoženiete z IT sveta všetko, čo len chcete. Dominancia je jasná - Samsung a Apple. Keď som na ulici či v metre pozoroval ľudí, nikto tu nemá prakticky nič iné ako Samsung Galaxy Note II a Apple iPhone 4/5. Majú na to aj svoje dôvody - ceny. Produkty sú tu lacnejšie približne o 10 ÷ 20 % v značkovom obchode, na trhovisku aj o 50 %. Čínsku verziu Androidu či iOS si bez problémov flashujete, o záruke sa na trhovisku nikto nebaví. Ak sa vám niečo pokazí, opravia vám to na mieste alebo máte jednoducho smolu. Sú to však originály.
Takto vyzerá porovnanie cien medzi Slovenskom a Čínou
Čokoľvek od Applu je na trhovisku lacnejšie asi o 30 % v porovnaní so slovenskými cenami
Začínam pociťovať hlad, idem teda o uličku ďalej, kde je maličké bistro. Varia vonku, domáci sedia vnútri. V menu vidno iba „sypaný čaj". Objednávam si podľa obrázkov, mali by to byť kuracie prsia. Na stôl mi prinesú horúcu vodu na opláchnutie paličiek a tanierik plný kuracích paprčiek. Pri „cmúľaní" kuracích nechtov má síce párkrát naplo, ale nakoniec som uznal, že to nebolo až také zlé. A čínska domáca ryža chutí skvele, pripravujú ju úplne inak ako my doma.
Golden Computer City
Keď som sa domácich pýtal, kam sa vybrať za nákupom elektroniky, všetci svorne tvrdili, že na miesto nazývané Golden Computer City. Čakal som obrovské nákupné centrum, pozeral som sa po dopravnom značení, skúmal som bedeker. A tu zrazu v strede rušnej ulice socha, na ktorej bol pevný disk pripevnený na zemeguľu. Tu to niekde musí byť. Choď za masou, tak znie typické pravidlo. Ale všetka tá masa smeruje cez maličké dvere dovnútra ošarpanej budovy. Toto má byť ono? Vchádzam dnu a padá mi sánka, ale masa ma tlačí so sebou. Predstavte si, že vojdete do dvojpodlažnej budovy, v ktorej sú uličky s priemerom 1,5 metra dokonale usporiadané na ploche 300 × 300 metrov. A to na dvoch podlažiach.
Vydávam sa teda na „putovanie" po tomto labyrinte. Niekoľko rokov píšem o IT, ale teraz mám iba úsmev na tvári. Tu nájdete naozaj všetko. Televízory, herné konzoly, telefóny, SIM karty, iPhony, iPady. Všetko sú to no-name obchodíky a každý má presne jeden druh tovaru. Po hodine som mal za sebou prvé podlažie - a to som sa nepristavil pri žiadnom obchodíku. Do hotela som išiel radšej metrom, nohy už veľmi nevládali. Na ulici som zobral do ruky ešte nejakú tyčinku s mäsom a slaninkou, hodil som na to vrstvu čili, schuti sa zahryzol. A očervenel - čínske čili je od toho nášho „mierne" pikantnejšie. Tak si radšej už sadám do metra, otváram citrónovú limonádu. Čínsky starček mi ukazuje symbol - žiadne jedlo a pitie, inak hrozí fixná pokuta 500 USD a pol roka väzenia. Skoro mi zabehlo. (IMG_0912.jpg)
Smartfón? Niečo podobné ako ryža
Za štyri dni skúmania Hongkongu (s jeho časťami Kowloon, New Teritories, Lantau a Hong Kong) som pochopil jedno. Ak sa u nás z predaja mobilu či inej IT elektroniky (tablety, notebooky, televízory či fotoaparáty) snažia urobiť výkladné skrine nákupných centier, tu je elektropredajní (či skôr stánkov s elektronikou) asi toľko, koľko je zrniek ryže na čínskom poli. Je to pouličný predaj. Najskôr si kúpite bánanovo-čokoládový džús od jednej panej, čerstvo ugrilované sépie u druhej a v poslednom stánku si kúpite Samsung Galaxy Note II. Presne takto to funguje. A v metre či kdekoľvek inde v meste funguje štýl chodenia „heads down" - je jedno, čo sa deje na ulici, každý Číňan sleduje svoj mobil, aby mu neušla hra či správa na WhatsApp. To je Hongkong v skratke. Odkiaľ sa však berú všetky tie zariadenia? Kde sa naozaj vyrábajú? Odpoveď na túto otázku nám dajú získané čínske víza.
Foxconn v Šen-čene - väzenie pre 400 000 ľudí?
Hranica medzi Hongkongom a Šen-čenom je prísne strážená. Prvý taxikár po odpovedi na otázku, kam to bude, radšej utiekol. Druhý ma tam bez problémov zaviezol. Prechádzame dvojitou pasovou kontrolu - úradníci bez úsmevu študujú každé písmeno v mojom pase, na vízach a vstupnej kartičke. Vchádzam do Šen-čenu a tu sa všetko tvári ako v Hongkongu. Mrakodrapy, hotely. Okrem toho, že hotel je tu 3× lacnejší ako v Hongkongu a počas prvej nočnej vychádzky tu neviem nájsť nič iné ako niekoľko fast-foodov.
To nič, idem sa na všetko vyspať, zajtra je cieľ jasný - fabrika Foxconn. Malo by ísť o miesto na okraji Šen-čenu, prezývané aj „iPod City". Vstávam do zamračeného rána, Wikipedia ma naviguje na stanicu metra Longhua, odtiaľ by nemalo byť ďaleko do Foxconnu. Skoro hodina jazdy z hlavnej stanice Šen-čenu dvoma linkami metra, mal by som vystupovať. O jednu zastávku skôr však nastúpil do metra chlapec (18 ešte určite nemal), ktorý si v jednej ruke drží vrecko s jedlom a na sebe má bundu s maličkým logom Foxconn. Zostávam teda sedieť, pravdepodobne ide do práce. Vystupuje o jednu zastávku metra ďalej, ako som pôvodne plánoval (asi 3 km), chlapec rýchlou chôdzou smeruje von zo stanice. Keď však sadne známemu na motorku, nemám šancu - sledujem aspoň, kam idú.
Keďže 1 MB mobilných dát tu stojí 9 eur, navigáciu nemám, idem teda intuitívne za pachom motorky. Postupne sa domáci s bundami Foxconn začínajú „množiť", aj bežne v parkoch (tesne vedľa sôch vojakov, komunizmus tu silno cítiť) sa hrajú rodičia, ktorí majú na sebe takéto bundy. Tuším, že idem správne. Od cesty z hotela až do tohto bodu som stretol 47 policajtov, ktorí postávajú po uliciach s červenou páskou na ruke a kontrolujú ľudí. Po pár kilometroch prechádzky prichádzam určite na správne miesto.
Západný vchod do fabriky Foxconnu v Šen-čene
Vidno mu to na očiach - dnu sa nedostaneš, ani keby si sa ako snažil
A je to tu - Foxconn West Gate. Vonku sú zaparkované stovky bicyklov a kamióny neustále premávajú dnu a von. A všade je policajná kontrola. Pri pohľade na Európana s fotoaparátom v ruke nie sú najšťastnejší a jasne mi dávajú najavo, že dnu ma nepustia. Mne to neprekáža, aj tak som mal na pláne prechádzku. Vyberám sa západným smerom pozdĺž vyschnutej rieky, neviem si predstaviť, aká dlhá cesta ma čaká. Po niekoľkých hodinách som to zistil. Foxconn je fabrika gigantických rozmerov, pozostávajúca z desiatok obrovských výrobných hál.
Niektoré sú staré a spustnuté, niektoré ultramoderné. Celý areál (odhadom 10 km2, Wikipedia uvádza len 3 km2) je obohnaný 4-metrovou stenou, nad ňou je ostnatý drôt. Podľa oficiálnych zdrojov tu pracuje 250 000 ľudí, podľa neoficiálnych 400 000. Zo západnej strany lemuje areál rieka, z východnej diaľnica. Inak ako cez strážené mostíky sa do areálu nedá dostať. Dostávam sa na severnú stranu, na miesto, ktoré sa mierne podobá na bratislavskú Petržalku. Okrem toho, že budovy sú tu tesne vedľa seba, všade na oknách sú mreže. Samovraždy alebo stráženie? Paneláky delí od fabriky jediná ulička, ktorá je plná stánkov „s občerstvením". Varí sa na ulici, priemerná cena obeda tu je 0,50 eura. Domáca čínska strava, ktorú som vždy chcel ochutnať.
Zamierim teda k panelákom. Je tu strašný pach a plno odpadu. Zničené budovy, „herná" zóna pozostávajúca zo štyroch rozpadnutých biliardových stolov na ulici, obklopená odpadkami. Prešla ma chuť, idem ďalej. Počas voľných chvíľ sa domáci zvyknú prechádzať pri rieke, prípadne hrať karty v maličkých betónových domčekoch na uliciach. Všetci sú úslužní a milí. Po niekoľkých hodinách rýchlej chôdze mám dosť, jednoducho nemám šancu dostať sa dnu. Idem teda nájsť aspoň dobré miesto, aby som urobil panoramatickú fotografiu, ako Foxconn vôbec vyzerá. V hoteli skúsim nájsť ďalšie informácie o tomto mestečku duchov, pri ktorom počas pracovnej zmeny nenájdete takmer nikoho.
Takto to vyzerá po obednej prestávke na uličke vedľa Foxconnu - smrad tu je nepredstaviteľný
Herná zóna v obytnej časti medzi panelákmi vedľa Foxconn City
Štátna vlajka a cenzúra
Je neskoro večer, prichádzam do hotela. Otváram internet, aby som spravil rešerš o Foxconne. Už však nie som v Hongkongu, ale v čínskej provincii (aj keď samostatnej) a musím si zvyknúť, že komunizmus tu predsa len dýcha na každom rohu. O polnoci štátna televízia končí vysielanie, na obrazovke sa objaví štátna vlajka, zahrá štátna hymna a do siedmej ráno máte s televíznym vysielaním jednoducho smolu. A keďže 97,5 % obyvateľstva prijíma signál cez DVB-T a satelit nemá prakticky nikto, domáci sa ani nečudujú, že televízia jednoducho v noci nejde. To môže mať aj svoje pozitívne stránky, ale keď zisťujem, že Facebook, YouTube, Vimeo či zahraničné spravodajské portály váš prehliadač jednoducho nenačíta z dôvodu štátnej cenzúry, začína mi byť do plaču. Nie pre závislosť od Facebooku, ale z ľútosti domácich. Vyhľadávanie na známych vyhľadávačoch je striktne „moderated", menej známe zahraničné vyhľadávače sú takisto zablokované. Kto nehrá podľa vládnych pravidiel, má na tomto trhu smolu.
Napriek tomu sa mi darí nájsť niekoľko zaujímavých informácií o Foxconne. Navyše v Hongkongu som si v kníhkupectve zakúpil knihu Factory Girls, ktorá je tam bestsellerom a dáva zaujímavý obraz o práci v čínskych fabrikách. Zamestnanci by tu mali mať bazén, športovisko, televíznu stanicu (Foxconn TV), nemocnicu a z diaľky vidno aj niekoľko ubytovacích zariadení priamo vo fabrike. To nie je nijaký luxus, všetko je spolu s fabrikami a 400 000 ľuďmi situované na ploche do 10 kmV roku 2010 po uniknutí prototypu z výroby nasledovala séria samovrážd. O samovraždách vo Foxconne nájdete kopu samostatných reportáží, podľa oficiálnych informácií do roku 2012 počet samovrážd klesol. Otázka je, či je to pravda. Už sú mi jasné aspoň tie mreže na oknách. Detská práca (deti vo veku 12 ÷ 14 rokov, ale aj mladšie) je tu úplne bežná, pracuje sa v 12- až 16-hodinových zmenách.
Priemerná mzda je 40 až 100 USD na mesiac, čím má zamestnávateľ istotu, že mu zamestnanec neutečie. Ceny jedla mimo fabriky sú totiž podobné ako na Slovensku. Ceny bývania sú asi štvornásobné v porovnaní s Bratislavou. Keď Apple na poslednú minútu menil displej iPhonu, jediná fabrika na svete, ktorá dokázala pokryť dopyt Apple, bol Foxconn v Šen-čene. Nemajú tu problém v noci zobudiť 8000 pracovníkov a poslať ich na 12-hodinovú pracovnú zmenu. A keď treba zvýšiť obrátky, najať 3000 zamestnancov na ulici za 24 hodín dokážu opäť iba tu. Výsledok? Foxconn v Šen-čene si ako jedna z mála fabrík na svete udržuje 15 ÷ 20-percentný ročný rast príjmov a podľa vlastného vyjadrenia chce zdvojnásobiť svoju produkciu. Na úkor čoho? Lacnej pracovnej sily na pokraji biedy, ktorej výsledkom sú produkty „Made in China"? Tak preto tie nálepky „Delivered from Hong Kong", keď si objednáte niečo lacné z IT napr. na eBay.
Čínska strava býva rozmanitá a vyžaduje odvahu
Fotogalériu z Foxconn City nájdete na http://thomaslee.photoshelter.com.
Jozef Orgonáš, Hongkong a Šen-čen, Čína
