Priestorová reprodukcia hudby a filmového zvuku

Ľudský sluch má na vnímanie priestorového zvuku dva senzory - ľavé a pravé ucho. Napriek tomu, že zvuk zo všetkých smerov prichádza na bubienok spoločne, dokážeme v reálnom priestore identifikovať, z ktorého smeru pochádza. Keďže sú obidve uši od seba vzdialené približne 20 cm a umiestnené po stranách hlavy, dostáva sa k nim zvuk nesymetricky. To znamená, že ak je zdroj zvuku napravo od vás, je vnímaný pravým uchom v drobnom časovom predstihu a navyše v trochu väčšej intenzite ako ľavým uchom pre akustický tieň hlavy. Preto je človek schopný tento smer rozpoznať s pomerne značnou presnosťou a podľa sluchového vnemu získať predstavu o vlastnostiach priestoru, v ktorom zvukový dej prebieha. Úlohou reproduktorových sústav je vyžarovať zvuk tak, aby sme nadobudli dojem priestoru. Buď priestoru, v ktorom bol zvuk pomocou stereofónnych mikrofónov nahratý, alebo priestoru, ktorý sa vo filme či hudobnej skladbe snažia navodiť zvukoví majstri mixovaním zvukov z rôznych mikrofónov, hudobných nás ...