Takto vzrastie oteplenie Zeme počas nasledujúcich rokov podľa AI
Výskumníci zistili, že globálny cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou je teraz takmer určite nedosiahnuteľný. Výsledky publikované v časopise Geophysical Research Letters naznačujú, že najhorúcejšie roky, ktoré nás čakajú, veľmi pravdepodobne prekonajú súčasné teplotné rekordy. Autori uviedli, že existuje 50-percentná šanca, že globálne otepľovanie prekročí 2 °C, aj keď ľudstvo splní súčasné ciele rýchleho zníženia emisií skleníkových plynov na nulu do roku 2050.
Viaceré predchádzajúce štúdie pritom dospeli k záveru, že dekarbonizácia týmto tempom by pravdepodobne udržala globálne otepľovanie pod 2 stupňami. Minulý rok by mal prekonať rok 2023 ako najteplejší rok na Zemi v histórii, pričom sa očakáva, že globálne priemerné teploty prekročia 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, teda pred tým, ako ľudia začali vo veľkom spaľovať fosílne palivá na pohon priemyslu.
V rámci novej štúdie Noah Diffenbaugh zo Stanford Doerr School of Sustainability a Elizabeth Barnesová z Colorado State University vycvičili systém umelej inteligencie, aby predpovedal, ako vysoko by sa mohli vyšplhať globálne teploty v závislosti od tempa dekarbonizácie. Pri trénovaní použili údaje o teplotách a skleníkových plynoch z rozsiahlych archívov simulácií klimatických modelov.
Na predpovedanie budúceho otepľovania však dali AI ako vstupné údaje skutočné historické teploty spolu s niekoľkými široko používanými scenármi budúcich emisií skleníkových plynov. Štúdia dopĺňa rastúci počet výskumov, ktoré naznačujú, že svet takmer určite premrhal svoju šancu dosiahnuť ambicióznejší cieľ Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, v ktorej sa takmer 200 krajín zaviazalo udržať dlhodobé otepľovanie „výrazne pod“ 2 stupňami a vyvíjať úsilie, aby sa zabránilo otepleniu o 1,5 stupňa.
Druhý nový článok od rovnakých autorov, publikovaný v časopise Environmental Research Letters, naznačuje, že v mnohých regiónoch vrátane južnej Ázie, Stredomoria, strednej Európy a častí subsaharskej Afriky prekročí oteplenie do roku 2060 hranicu 3 stupňov Celzia podľa scenára, v ktorom sa emisie budú naďalej zvyšovať. Je to teda skôr, ako sa predpokladalo v predchádzajúcich štúdiách.
V prípade, že emisie dosiahnu v roku 2050 nulovú čistú hodnotu, čo je najoptimistickejší scenár, ktorý sa bežne používa pri modelovaní klímy, výskumníci zistili, že v deviatich z desiatich prípadov je pravdepodobné, že najteplejší rok tohto storočia bude celosvetovo teplejší najmenej o 1,8 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym východiskovým stavom, pričom v dvoch z troch prípadov je pravdepodobné, že bude teplejší o najmenej 2,1 stupňa Celzia.
V prípade, že emisie budú klesať príliš pomaly na to, aby sa do roku 2100 dosiahli nulové čisté emisie, Diffenbaugh a Barnesová zistili pravdepodobnosť deväť z desiatich, že najteplejší rok bude celosvetovo o 3 stupne Celzia teplejší ako predindustriálna základná úroveň. V tomto scenári by sa v mnohých regiónoch mohli vyskytnúť teplotné anomálie minimálne trojnásobne vyššie ako v roku 2023. Nové predpovede zdôrazňujú význam investícií nielen do dekarbonizácie, ale aj do opatrení na zvýšenie odolnosti ľudských a prírodných systémov proti silným horúčavám, intenzívnejšiemu suchu, výdatným zrážkam a ďalším dôsledkom pokračujúceho otepľovania.
Zdroj: eurasiareview.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
