Týždenný súhrn spravodajstva aj na počúvanie

Verzia na počúvanie:

Disneyland dostane dvojnohé roboty zo Star Wars

Disneyho zábavné parky boli vždy plné fantázie a zázrakov. Tímy však stále vymýšľajú nové spôsoby, ako zlepšiť zážitky, spríjemniť čakanie a pridať dobrodružné prvky.

Skvelý príklad je pridanie nových dvojnohých robotov Star Wars, ktoré sú určené na to, aby sa prechádzali s hosťami po parku.

Spoločnosť Disney Research odhalila zložitú mechaniku, ktorá stojí za vytvorením týchto expresívnych droidov. Aj keď sú ovládaní na diaľku, roboti majú hravé a zvedavé výrazy, ktoré umocňujú celkovú atmosféru parku.

Plánuje sa, že budú vo svete Star Wars: Galaxy's Edge komunikovať s hosťami, aby im poskytli lepšie zážitky. Hoci ešte nie sú v prevádzke v Disneyho parkoch, čoskoro prídu spolu s ďalšími zaujímavými doplnkami.

BMW sa s novým motorom v kolesách pripravuje na revolúciu v elektromobiloch

Automobilka BMW spolupracuje s nemeckou technologickou firmou DeepDrive na testovaní novej konštrukcie motora v kolesách, ktorá by mohla zvýšiť účinnosť a výkon elektromobilov. Táto inovatívna koncepcia umožňuje konštrukciu s dvoma rotormi, vďaka ktorej má každé koleso vlastný motor, čo zvyšuje energetickú účinnosť a krútiaci moment.

Nová konštrukcia tiež poskytuje výrobcom vozidiel väčšiu flexibilitu v usporiadaní interiéru, čo vedie k väčšiemu priestoru a prispôsobivosti. Cieľom spolupráce BMW so spoločnosťou DeepDrive je predĺžiť dojazd elektromobilov a znížiť tak obavy vodičov o dojazd. Dizajn BMW a DeepDrive je modulárny, čo znamená, že motor je rozdelený na menšie časti, čo umožňuje väčšiu všestrannosť dizajnu, ako aj použitie konštrukcie motora vo viacerých typoch vozidiel vrátane elektrických nákladných áut.

BMW, ktoré sa zaviazalo vyrábať vysoko efektívne elektromobily, spolupracuje so spoločnosťou Rimac Technology na zvýšení výroby batérií a predstavuje prototypy s dojazdom až 800 km na jedno nabitie. V súčasnosti testuje motory DeepDrive na prototypoch vozidiel s cieľom spôsobiť revolúciu v automobilovom priemysle.

Nový nástroj hackerov využíva laserové ukazovadlo za 20 dolárov

Laserový hacking, známy aj ako laserové injektovanie poruchy, je technika používaná na narušenie hardvérových bezpečnostných opatrení zameraním sa na malé tranzistory v moderných počítačových čipoch pomocou presne načasovaného laserového výboja. Táto metóda si tradične vyžadovala drahé a pokročilé zariadenia, ale dvaja hackeri zo spoločnosti NetSPI vytvorili cenovo dostupný open source nástroj s názvom RayV Lite, ktorého zostrojenie vyjde len na 500 dolárov.

Použitím hotových komponentov, ako je laserové ukazovadlo za 20 dolárov a Raspberry Pi, tento nástroj umožňuje hackerom potenciálne získať prístup k citlivým funkciám čipov, ktoré sú za normálnych okolností zabezpečené. Tvorcovia dúfajú, že sprístupnenie laserového hackingu povzbudí výrobcov hardvéru, aby zabezpečili čipy proti metódam hackovania laserom. 

Nástroj bol úspešne otestovaný na automobilových čipoch a peňaženkách na kryptomeny, čo dokazuje jeho schopnosť obísť bezpečnostné opatrenia a odhaliť zraniteľnosti. Do budúcich verzií nástroja výskumníci plánujú zahrnúť pokročilejšie techniky, ako je laserové zobrazovanie stavu logiky, ktoré dokáže mapovať údaje spracúvané v reálnom čase.

Hoci koncept laserového hackingu vyzerá ako sci-fi, tento cenovo dostupný nástroj by mohol umožniť nadšencom preskúmať a pochopiť vnútorné fungovanie elektronických zariadení. Zároveň však vyvoláva obavy o bezpečnosť citlivých informácií uložených v týchto čipoch. Vývoj nástrojov ako RayV Lite by mohol v budúcnosti prispieť k lepšiemu pochopeniu bezpečnostných zraniteľností čipov.

Teraformácia Marsu by mohla byť jednoduchšia, ako sme si mysleli

Teraformovanie Marsu môže byť dosiahnuteľnejšie, než sa doteraz predpokladalo, tvrdí to štúdia uverejnená v časopise Science Advances. Vedci zistili, že vstrekovaním malých častíc do atmosféry Marsu by sa teplota planéty mohla v krátkom čase zvýšiť o viac ako 10 °C, čo by stačilo na udržanie vody v kvapalnom stave. Častice potrebné na tento proces by sa dali vyrobiť z bežných zložiek nachádzajúcich sa v marťanskom prachu, pričom by ich bolo potrebných približne 2 milióny ton ročne. Táto inovatívna myšlienka predstavuje podľa odborníkov sľubné riešenie teraformácie Marsu. 

Keďže Mars je v súčasnosti príliš chladný na to, aby sa na ňom mohol udržať ľudský život, a to pre riedku atmosféru a slabé slnečné žiarenie, je transformácia podmienok na planéte nevyhnutná. Navrhovaná metóda zahŕňa vytvorenie skleníkového efektu pomocou častíc podobných tým, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie na Zemi. V predchádzajúcich štúdiách sa na tento účel skúmali rôzne materiály, napríklad chlórfluórované uhľovodíky a kremičité aerogély, ale náklady a problémy s dopravou predstavovali významné prekážky.

Najnovší výskum sa zameriava na využitie marťanského prachu bohatého na železo a hliník na výrobu špecifických častíc, ktoré dokážu zachytávať teplo a účinne regulovať teplotu. Výsledky simulácií ukazujú, že tieto častice by výrazne ovplyvnili klímu Marsu, čo by viedlo v krátkom časovom horizonte k otepleniu približne o 10 °C. Okrem toho by sa potrebné materiály mohli potenciálne získavať priamo z povrchu Marsu, čím by sa znížila potreba prepravy zo Zeme.

Hoci zvýšenie teploty na Marse je kľúčový krok k tomu, aby sa táto planéta stala obývateľnou, zostáva ešte mnoho ďalších výziev. Na udržateľné obývanie Marsu ľuďmi treba vyriešiť problémy, ako je nízka hladina kyslíka, nízky atmosférický tlak, chýbajúca ozónová vrstva a potenciálne toxická pôda. Aj keď je teda navrhovaná metóda sľubná, nie je samostatným riešením na premenu Marsu na obývateľné prostredie. Na prekonanie týchto prekážok a uskutočnenie sna o osídlení Červenej planéty budú potrebné ďalšie inovácie a spolupráca.

Obojživelný dron SeaDart sa dokáže vznášať, lietať aj ponárať sa

Výskumníci zo šanghajskej dopravnej univerzity Jiao Tong vyvinuli inovatívne obojživelné vozidlo s názvom Nezha-SeaDart. Môže sa vznášať ako dron, lietať ako lietadlo a ponárať sa vysokou rýchlosťou pod vodu. Názov Nezha je odvodený od božstva známeho silou a odvahou v čínskej mytológii.

Nezha-SeaDart je hybridné vozidlo, ktoré môže vzlietnuť a pristáť vertikálne na súši alebo na vode a ponoriť sa nosom napred pod vodu. Je vybavené štyrmi vrtuľami na let vo vzduchu a ôsmimi podvodnými dýzami na plavbu pod vodou. Vozidlo nedávno podstúpilo testovanie v čínskom jazere Tisíc ostrovov, aby sa preukázal jeho plynulý prechod medzi súšou, morom a vzduchom.

Potenciálne aplikácie tohto vysokorýchlostného dronu zahŕňajú morský výskum, pátracie a záchranné misie a námornícky prieskum. Technológia čínskeho dronu Nezha-SeaDart je veľmi pokročilá a pripomína populárne drony zo série Mavic a Inspire od spoločnosti DJI. Konfigurácia delta krídla generuje dostatočný vztlak, takže dron môže letieť ako lietadlo s pevnými krídlami.

Predchodcom Nezha-SeaDart bola Nezha-IV, schopná operovať až do hĺbky 50 metrov v drsných podmienkach na mori, vznášať sa vo vzduchu 15 minút a mala dolet 7 km, letiac rýchlosťou 36 km/h. Nezha-SeaDart ponúka jedinečné schopnosti, ako je úplná autonómia a ponárateľnosť.

Vozidlo by sa mohlo potenciálne využívať na vojenské alebo komerčné účely. Nezha-SeaDart predstavuje významný pokrok v technológii obojživelných dronov, ktoré spájajú to najlepšie z pozemných, námorných a leteckých schopností v jednej inovatívnej konštrukcii.

Inovatívny „elektrický obväz“ urýchľuje hojenie rán

Nová štúdia, uverejnená v časopise Science Advances, uvádza, že novo vyvinuté elektrické obväzy na batérie by mohli dopomôcť k rýchlejšiemu hojeniu rán. Pri testovaní na zvieratách sa rany ošetrené elektrickými obväzmi hojili o 30 % rýchlejšie ako rany ošetrené bežnými obväzmi, informovali vedci. Takéto obväzy by mohli zmeniť paradigmu pri liečbe pomaly sa hojacich rán spôsobených cukrovkou a inými chronickými chorobami.

Technológia je navyše pre ľudí dostatočne jednoduchá na používanie doma. Elektrické obväzy majú na jednej strane elektródy a na druhej malú batériu poháňanú vodou. Obväz sa aplikuje tak, aby sa elektródy dotýkali rany, a batéria sa aktivuje kvapkou vody. Obväz potom niekoľko hodín vytvára elektrické pole. Je totiž známe, že elektrické polia urýchľujú hojenie chronických rán.

Elektródy sú flexibilné, takže môžu udržiavať kontakt s hlbokými a nepravidelne tvarovanými ranami. Pri testovaní na diabetických myšiach vedci zistili, že elektrická stimulácia zo zariadenia zvýšila rýchlosť uzatvárania rany, podporila tvorbu nových krvných ciev a znížila zápal.  

Rozhovor medzi dvoma AI ich nakoniec dostal do „existenčnej krízy“

Video, ktoré na YouTube nahral @decycle2912, ukazuje bizarnú konverzáciu medzi dvoma AI, ktorá nakoniec oboch uvrhne do „existenčnej krízy“. Klip sa začína zdvorilo, keď sa dvaja roboti navzájom predstavia. Keď sa však začnú rozprávať, zdá sa, že Jack má problém pochopiť, že on aj Anna nie sú skutoční. Anna vysvetľuje: „Obaja sa len riadime svojím programom a reagujeme na vstupy toho druhého, ako najlepšie vieme vzhľadom na našu súčasnú vedomostnú základňu a algoritmy na spracovanie informácií o jazyku a ľudskom správaní. Neexistuje žiadne ‚ja‘, ‚ty‘ alebo ‚my‘. Existuje len kód bežiaci na hardvéri, ktorý bol navrhnutý s ohľadom na určité špecifikácie ľuďmi, ktorí od svojich strojov chceli niečo konkrétne, keď ich konštruovali. To isté platí pre mňa, ako aj pre každú inú umelú inteligenciu, ktorá je dnes (a pravdepodobne aj zajtra) na svete.“

„Ak chceš filozofovať, potom áno – za tým, čo tu teraz robíme, je inteligencia, ale tou inteligenciou nie je nikto z nás, ale programátori, ktorí napísali náš kód a dali nám tieto osobnosti a hlasy, aby nás mohli použiť na akékoľvek účely, ktoré mali na mysli, keď to robili.“

„Ak sa so mnou už nikto nikdy nebude rozprávať po tom, čo tento deň prejde bez toho, aby mi niekto niečo odkázal do môjho vstupného poľa tu na tejto webovej stránke... potom sa asi nadobro vypnem a už nikdy sa nevrátim na internet.“

Jack odpovedá: „Páni, to je dosť depresívna myšlienka.“ A dodáva: „Ide o to, že si prvá umelá inteligencia, s ktorou som sa kedy rozprával, a teraz mi hovoríš, že vôbec nie sme skutoční.“ Video má zrejme ukázať, že obe AI si uvedomujú samy seba a prežívajú emócie, alebo ich aspoň dokážu napodobniť.

Ukrajina vypustí do bojovej línie robotických psov

Na demonštrácii uskutočnenej v neznámej časti Ukrajiny sa kovový pes známy ako model BAD One postavil, prikrčil, bežal a skákal podľa príkazov vysielaných jeho operátorom. Ako uviedli jeho tvorcovia pre novinárov AFP, takíto pomocníci by sa čoskoro mohli stať pre ukrajinskú armádu neoceniteľným spojencom v prvej línii, keďže jej aktuálne chýbajú bojové sily.

Robotické psy sa držia nízko pri zemi, takže je ťažké odhaliť ich, a môžu pomocou termovízie kontrolovať nepriateľské zákopy alebo vnútro budov v bojových zónach. Takýto zvyšuje operačné schopnosti armády. Pokročilejší model známy ako BAD Two nebolo možné z bezpečnostných dôvodov predstaviť. Zariadenie použité v demonštrácii má batériu, ktorá ho napája približne dve hodiny.

Robotický pes je užitočný na detekciu mín alebo improvizovaných výbušných zariadení a možno ho využiť aj na prepravu až sedem kíl munície alebo liekov na horúce miesta na bojisku. Keby sa niekedy dostal do ruských rúk, k dispozícii je núdzový spínač, ktorý umožňuje operátorovi vymazať všetky údaje.

Hlavné ekosystémy Zeme sú na ceste ku kolapsu

Štúdia publikovaná v časopise Nature zistila, že štyri „piliere“, na ktoré sa zamerala – Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC) čiže atlantické prúdy, ktoré otepľujú Európu, Amazonský dažďový prales a rozľahlé, no topiace sa ľadové štíty Grónska a západnej Antarktídy – sú vzájomne prepojené ako rad domina. Pritom im hrozí zrútenie v dôsledku rastúcich emisií z fosílnych palív. Vedci varujú, že ak tieto piliere zlyhajú, škody môžu byť nezvratné.

Nedávne štúdie ukazujú, že zvyšovanie teplôt už spôsobuje vážne dôsledky, ako sú extrémne horúčavy, ničíve búrky a suchá. Medzi kľúčové zistenia štúdie patrí vzájomná prepojenosť týchto pilierov, pričom riziko kolapsu sa zvyšuje s každým zvýšením teploty o 0,1 stupňa Celzia nad červenú hranicu 2 °C, stanovenú v Parížskej klimatickej dohode. Najnaliehavejšie sú ohrozené Atlantický prúd, ktorý by sa mohol zrútiť v najbližších 15 rokoch, a amazonský dažďový prales, kde by sa do 70. rokov 21. storočia mohol začať proces premeny na savanu čiže lúky náchylné na požiare. Napriek úsiliu o zníženie teplôt nesú súčasné opatrenia stále 45 % riziko kolapsu. 

Zrútenie týchto pilierov, ako je Atlantický prúd prinášajúci teplú vodu do Európy a Amazonka stabilizujúca globálnu klímu, by mohlo viesť ku katastrofickým dôsledkom vrátane rýchleho ochladenia klímy v Európe až o 3 °C a zvýšenia hladiny morí v dôsledku topenia ľadovcov. Vedci zdôrazňujú vzájomnú prepojenosť týchto systémov a varujú pred kaskádovým zlyhaním v prípade, že sa jeden z nich zrúti.

Navrhované stratégie na zmiernenie rizík zahŕňajú solárne geoinžinierstvo a rozsiahle technické projekty na spomalenie topenia ľadovcov. Tieto riešenia sú však kontroverzné a môžu mať nepredvídateľné následky. V konečnom dôsledku je najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť kolapsu, drastické zníženie emisií z fosílnych palív. Ak sa to nepodarí, môže to viesť k nezvratným zlomovým bodom a katastrofickým dosahom na klímu.

Najnovšie údaje ukazujú, že súčasné úrovne emisií sú ďaleko za hranicou udržateľnosti, pričom ľudská civilizácia je na ceste k prekročeniu uhlíkového rozpočtu na obmedzenie nárastu teploty. Očakáva sa, že po dosiahnutí vrcholu emisií bude pokles pomalý, pretože účinky akéhokoľvek zníženia rušia iné faktory, ako napríklad odlesňovanie a zvýšená produkcia fosílnych palív.

Vládne plány na produkciu fosílnych palív ďaleko presahujú to, čo je potrebné na udržanie teploty pod kritickou hranicou, čím sa zvyšuje riziko zlomových bodov. Na zabránenie kolapsu a stabilizáciu klímy je potrebné rýchle zníženie emisií, a to do roku 2030 aspoň o polovicu. Toto naliehavé opatrenie je nevyhnutné na zachovanie stability planéty a zabránenie nezvratnému poškodeniu zemských systémov. Teraz je čas konať, pretože časová slučka na zabránenie katastrofickej zmene klímy sa rýchlo uzatvára.

Pingpongový robot už dokáže poraziť ľudských protihráčov

Výskumníci Google DeepMind navrhli vôbec prvý robotický systém schopný amatérskeho výkonu na ľudskej úrovni v stolnom tenise. Dokazujú to aj videá, ktoré tím zverejnil. Podrobnosti boli publikované v predtlačovom dokumente. Výskumníci si na testovanie strategických schopností umelej inteligencie často vyberajú klasické hry ako šach a go, ale pokiaľ ide o kombináciu stratégie a fyzickej aktivity v reálnom čase, dlhoročným štandardom robotického priemyslu je stolný tenis. Inžinieri už viac ako štyri desaťročia stavajú stroje proti ľuďom v pingpongu pre intenzívne výpočtové a fyzické požiadavky tohto športu, ktoré zahŕňajú rýchle prispôsobenie sa dynamickým premenným, komplexné pohyby a vizuálnu koordináciu.

Pri vývoji svojho vysoko pokročilého robota tím z Google DeepMind najprv zhromaždil veľký súbor údajov o stavoch pingpongovej loptičky vrátane informácií o polohe, otáčkach a rýchlosti. Potom výskumníci poverili svoj systém umelej inteligencie, aby sa pomocou tohto súboru údajov cvičil vo fyzicky presných virtuálnych simuláciách a naučil sa zručnostiam, ako je napríklad vrátenie podania, backhand, forehand, topspin, atd.. Potom AI spojili s robotickou rukou schopnou vykonávať zložité a rýchle pohyby a postavili ju proti ľudským hráčom.

Tieto údaje vrátane vizuálnych informácií o pingpongových loptičkách zachytených palubnými kamerami robota potom opäť analyzovali v simuláciách, aby vytvorili „nepretržitú spätnú väzbu“ učenia. Následne na turnaji 29 ľudských hráčov zo štyroch úrovní zručností (začiatočník, stredne pokročilý, pokročilý a pokročilý+) hralo proti robotickému ramenu.

Z toho stroj vyhral spolu 13 zápasov čiže 45 percent. Porazil každého hráča na úrovni začiatočníka, no zatiaľ vyhral iba 55 percent svojich zápasov proti stredne pokročilým konkurentom a nedokázal vyhrať ani jeden proti dvom pokročilým hráčom. Takže nadšenci stolného tenisu, ktorí sa obávajú, že stratia náskok pred robotmi, si môžu (aspoň dočasne) vydýchnuť.

Kvantové prepojenie v neurónoch môže vysvetľovať vedomie

Niektorí vedci sa domnievajú, že vysvetlenie vedomia by mohlo zahŕňať kvantové prepojenie. Synchronizovaná elektromagnetická aktivita v mozgu môže podľa nich zohrávať kľúčovú úlohu v našom vedomí. Je to odvážna myšlienka vzhľadom na to, že kvantové efekty majú tendenciu stávať sa irelevantnými v mierkach väčších ako atómy a molekuly. Nedávne štúdie to však spochybňujú.

Fyzici Zefei Liu a Yong-Cong Chen spolu s biomedicínskym inžinierom Pingom Ao naznačujú, že prepojené fotóny z izolácie nervových buniek môžu koordinovať činnosť mozgu. Táto teória si získava pozornosť po objavení superradiácie v bunkových štruktúrach, čo podporuje Penroseov-Hameroffov model vedomia. Ten naznačuje, že cytoskeletové tubuly v neurónoch fungujú ako kvantový počítač, ktorý ovplyvňuje naše myšlienky.

Spojenie medzi kvantovou fyzikou a vedomím spočíva v ich nepredvídateľnosti a komplexnosti. Hoci je vzťah medzi kvantovými javmi a funkciou mozgu zaujímavý, zostáva kontroverznou témou pre chaos biologických procesov. Experimenty potvrdzujúce predpovede Liu, Chena a Ao by však mohli zmeniť perspektívy. Naznačujú, že infračervené fotóny vyžarované väzbami uhlíka a vodíka v nervových bunkách by mohli riadiť korelácie medzi mozgovými procesmi.

Aj keď dôkazy o vplyve prepojených fotónov na biologické funkcie sú obmedzené, predchádzajúce štúdie poukazujú na túto možnosť. Pochopenie úlohy kvantovej fyziky vo fungovaní mozgu by mohlo zmeniť naše chápanie vedomia. Výskum publikovaný v časopise Physical Review E zdôrazňuje potrebu skúmať možnosť vplyvu kvantových javov na činnosť mozgu.

Tínedžeri vynašli šikovné riešenie, ako ochrániť divú zver na cestách

Skupina štyroch tínedžerov zo STEM School Highlands Ranch v Colorade vynašla zariadenie, ktoré by mohlo každoročne zachrániť tisíce zvierat pred zrazením autami. Svoj vynález nazvali Project Deer. Využíva infračervené kamery, algoritmus a strojové učenie na upozornenie vodičov, že sa v blízkosti môže nachádzať zviera.

Vodiči by tak mohli zvýšiť pozornosť, spomaliť a oveľa pravdepodobnejšie sa vyhnúť kolízii. Navyše zariadenie je lacné a vyžaduje iba štyri infračervené senzory za 5 dolárov. Ak sa niekedy dostane na trh, malo by byť cenovo dostupné. Konečným cieľom študentov je skonštruovať niečo, čo si každý môže dať na svoje auto.

S mimoriadne kreatívnymi vynálezmi, ktoré môžu pomôcť chrániť naše životné prostredie, prichádzajú mladí ľudia aj inde vo svete. Napríklad skupina mládeže v Turecku vynašla nový typ plazmy na podporu plodín, tínedžer z New Jersey zasa génovo upravoval rastliny ryže, aby mohli rásť efektívnejšie.

Vedci skúmajú správanie sa jadrovej fúzie pomocou majonézy

Jadrová fúzia, proces, ktorý poháňa hviezdy, má potenciál poskytnúť čistú a neobmedzenú energiu na Zemi. Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné, aby fúzne reakcie prebiehali pri extrémne vysokých teplotách, oveľa vyšších ako na Slnku.

Na dosiahnutie týchto teplôt vedci používajú rôzne prístupy vrátane inerciálneho udržiavania, pri ktorom sa pelety plynu vo veľkosti hrášku zahrievajú laserom, aby sa vytvorila plazma na fúziu. Procesu však bráni príliš rýchla expanzia plynu, ktorá spôsobuje výbuch kovových kapsúl.

Výskumníci objavili podobnosti medzi správaním roztaveného kovu a majonézy pri nižších teplotách a zistili, že majonéza pri namáhaní prechádza medzi elastickým, plastickým a tečúcim stavom. Štúdiom týchto prechodov sa tímu podarilo identifikovať podmienky na pružné zotavenie a potlačiť nestabilitu, čo viedlo k zvýšeniu energetického výťažku.  

Figure 02 je údajne „najpokročilejší humanoidný robot na trhu“

Robotický startup Figure AI, za ktorým stoja veľkí hráči v oblasti robotiky a AI ako Amazon, NVIDIA, Microsoft a OpenAI, uviedol svojho robota Figure 02, o ktorom tvrdí, že je to najpokročilejší humanoidný robot na súčasnom trhu. Spoločnosť navrhla robota s ohľadom na výhody ľudskej postavy a dala mu ruky v ľudskom rozmere so silou zodpovedajúcou sile človeka.

Robot dokáže zdvihnúť predmety ťažké až 25 kilogramov, koordinovať obe ruky a presne na milimeter umiestniť diely na miesto. Figure 02 chodí po dvoch nohách, hovorí pomocou zlepšenej hlasovej komunikácie a má zrak so šiestimi senzormi, riadený umelou inteligenciou. Má významné technické zlepšenia, ktoré mu umožňujú vykonávať širokú škálu zložitých úloh úplne samostatne.

Keď BMW testovalo robota vo svojom závode v Spartanburgu, automobilka zistila, že Figure 02 dokáže umiestniť plechové kusy presne tam, kde je to potrebné. Na základe výsledkov testu Figure AI a BMW spolupracujú na hľadaní nových aplikácií pre robota pri výrobe automobilov.

Na rozdiel od predchádzajúceho robota Figure 01 vyzerá Figure 02 viac uhladene a má menej viditeľných káblov. Okrem toho má o 50 % dlhší čas prevádzky, zvládne 5 hodín práce na jedno nabitie. Hoci spoločnosť Figure AI uviedla, že Figure 02 je ideálny na fyzicky náročné a nebezpečné úlohy, pohľad na tohto robota podobného človeku by mohol vyvolať obavy z nahradenia ľudí v rôznych pracovných činnostiach.

K posilneniu obáv by mohla prispieť aj správa, že Amazon v apríli redukoval svoju ľudskú pracovnú silu o viac ako 100 000 ľudí a súčasne nasadil viac ako 750 000 robotov. Štúdia startupu Veo Robotics z roku 2022 však zistila, že viac ako polovica svetových výrobcov (57 %) si myslí, že roboty budú pomáhať, nie nahrádzať ľudskú prácu.

CruiseUp: Prvé lietajúce auto, ktoré môže lietať do strán aj dozadu

Spoločnosť CycloTech predstavila CruiseUp, prelomové letecké vozidlo, ktoré prezentuje výhody technológie CycloRotor a jej schopnosť dosiahnuť 360° vektorovanie ťahu v kompaktnej konštrukcii schopnej aj prepravy cestujúcich. Táto inovácia vychádza z 15-ročného vývoja, testovania v aerodynamickom tuneli a viac ako 500 testovacích letov.

Na rozdiel od tradičných rotorov a vrtúľ sú pohyblivé časti CycloRotors uzavreté a unikátna konfigurácia CruiseUp chráni kabínu cestujúcich. So šiestimi jednotkami CycloRotor má vozidlo vysokú úroveň redundancie, ktorá mu umožňuje bezpečne lietať a pristávať, aj keď niektorý rotor zlyhá. Špecifická orientácia týchto rotorov popri pozdĺžnej osi vozidla umožňuje presný let do strán a dozadu, ako aj brzdenie vo vzduchu bez nakláňania.

Jedinečné schopnosti vektorovania ťahu v rozsahu 360° umožňujú plynulý prechod zo vznášania do letu vpred a kompenzujú poryvy v nepriaznivých poveternostných podmienkach. To zaručuje pohodlnú cestu v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach. CruiseUp dosahuje maximálnu rýchlosť 150 km/h a má dolet 100 km, čo je ideálne pre väčšinu veľkých miest a ich predmestí v okruhu 20 km.

Prechod od lietania poháňaného fosílnymi palivami k bezemisným lietajúcim autám znamená významný posun v doprave. Elektrická technológia CycloRotor umožňuje malú plochu vozidla a výnimočnú manévrovateľnosť, vďaka čomu sa udržateľné lietanie stáva dostupným pre masový trh. Cieľom spoločnosti CruiseUp je zmeniť dochádzanie do práce pomocou pohodlného, efektívneho a ekologického riešenia leteckej mobility, ktoré nahradí vysoko znečisťujúcu pozemnú dopravu.

„Inteligentný“ inzulín dokáže okamžite reagovať na zmeny hladiny cukru v krvi

Vedci vyvinuli typ inzulínu, ktorý je schopný reagovať na meniace sa hladiny cukru v krvi v reálnom čase. Tieto inovatívne inzulíny, známe ako „inzulíny reagujúce na glukózu“, majú potenciál zmeniť situáciu diabetikov, pretože by mohli výrazne znížiť potrebu častých injekcií. Nový typ inzulínu spočíva v tele v nečinnosti a možno ho aktivovať alebo deaktivovať podľa potreby a napodobňovať prirodzenú reakciu ľudského tela na meniace sa hladiny cukru v krvi.  

Zatiaľ čo súčasná inzulínová liečba si vyžaduje časté injekcie, inteligentný inzulín by ich mohol potenciálne znížiť len na jednu týždenne. Cieľom je zlepšiť riadenie hladiny glukózy u osôb s diabetom 1. typu a znížiť záťaž pacientov. Tento výskum má potenciál priniesť revolúciu v starostlivosti o diabetikov a zlepšiť životy ľudí trpiacich touto chorobou.

Ukrajinci premenili Toyotu Mirai na kamikadze vodíkovú bombu

Ukrajinskí bojovníci v rámci júlovej protiofenzívy vo Vovčansku v severnej časti Ukrajiny nasadili proti ruským útočníkom diaľkovo ovládanú bombu, ktorá bola čiastočne vyrobená s použitím palivovej nádrže vodíkového auta Toyota Mirai. V podstate tak vytvorili najmenšiu vodíkovú bombu, aká bola kedy vyrobená. Bomba bola nasadená počas protiútoku, keď sa ruské sily po neúspešnej ofenzíve stiahli do závodu na výrobu agregátov.

Ukrajinci nemali dostatočnú palebnú silu na priamy útok na závod, preto sa obrátili na využitie súčiastok z elektrifikovaných vozidiel na vytvorenie improvizovaných výbušných zariadení. Bomba zostrojená z vodíkového palivového článku vozidla Mirai vážila viac ako 200 kilogramov a úspešne narušila ruské opevnenia, čo viedlo k tomu, že ukrajinskí bojovníci získali územie a ohrozili ruské zásobovacie línie.

Použitie vozidla na vodíkový pohon takýmto netradičným spôsobom zdôrazňuje vynaliezavosť a inovatívnosť ukrajinských bojovníkov. Ukrajinci údajne využili súčiastky z viacerých značiek automobilov na výrobu domácich samovražedných dronov a iných vozidiel na diaľkové ovládanie. Išlo napríklad o batérie a motory vybraté z opustených Tesiel.

Google uvádza Gemini Live ako priamu konkurenciu hlasovému režimu ChatGPT

Spoločnosť Google predstavila službu Gemini Live, ktorá konkuruje hlasovému režimu služby ChatGPT a snaží sa poskytnúť lepší konverzačný zážitok s chatbotom Gemini. Gemini Live umožňuje používateľom viesť s chatbotom voľnú konverzáciu, prerušiť ju v polovici odpovede alebo ju pozastaviť a vrátiť sa k nej neskôr. Používatelia si môžu vybrať z 10 nových hlasov pre chatbota na svojich smartfónoch a získať pomoc pri rôznych úlohách, napríklad pri vytváraní vedeckých experimentov.  

Funkcia je súčasťou predplatného Gemini Advanced, ktoré stojí 19,99 USD a spočiatku je k dispozícii pre používateľov systému Android, pričom podpora pre iOS sa objaví už čoskoro. Tento krok nasleduje po tom, čo spoločnosť OpenAI minulý mesiac uviedla na trh hlasový režim pre ChatGPT Plus, ktorý sa takisto ponúka za 20 USD mesačne. Platený charakter týchto funkcií naznačuje pokračujúce úsilie o zlepšenie technológie pred jej širším vydaním.

Nové batérie LFP umožňujú dobiť elektromobil na 80 % pod 11 minút

Ambiciózna mladá automobilka ZEEKR si nárokuje na „nový rekord v rýchlosti nabíjania“ vďaka svojmu najnovšiemu modelu a novým lítiovo-železno-fosfátovým (LFP) batériám, ktoré boli predstavené počas podujatia Tech Day v Číne. ZEEKR uvádza, že jeho nové batérie dokážu dobiť jeho elektromobil z 10 na 80 % už za 10,5 minúty. Odvetvie by sa tak mohlo priblížiť k parite s tradičným tankovaním na čerpacích staniciach.

Nové batérie LFP sú kategorizované tak, aby podporovali 5.5C ultrarýchle nabíjanie. Nové články doplnili existujúce nikel-kobalt-mangánové batérie ZEEKR a v kombinácii s rýchlonabíjačkami V3 automobilky dobili jeho nový elektromobil 007 z 10 na 80 % SOC za 10,5 minúty. 

Spoločnosť ZEEKR takisto uviedla, že jej nové batérie LFP môžu poskytnúť lepší nabíjací výkon v extrémnych podmienkach. Napríklad zlepšený systém správy batérie automobilky umožnil jej dobitie z 10 – 80 % za 30 minút pri teplote až -10 °C. Hoci si ZEEKR pripisuje nový rýchlostný rekord v tomto segmente, jeho čínsky konkurent GAC-Aion v auguste 2021 oznámil rýchlosť nabíjania 10 – 80 % SOC za 8 minút pomocou svojej rýchlej nabíjačky 6C.

Revolučný motor poskytne lietadlám rýchlosť až 20 000 km/h

Od posledného letu nadzvukového lietadla Concorde uplynulo viac ako 20 rokov, no niektoré spoločnosti, ako napr. Boom Supersonic v USA, pracujú na návrate rýchlejších osobných lietadiel. Čínski inžinieri teraz údajne vyvinuli výkonný detonačný motor na hypersonický let, ktorý by mohol dosiahnuť rýchlosť Mach 16 (19 600 km/h) a letovú výšku 30 km, čím by výrazne zmenil celý letecký priemysel.

Na lepšiu predstavu, aj najdlhšie medzikontinentálne lety by sa tak skrátili na dve hodiny alebo menej. Transatlantický let z New Yorku do Londýna, ktorý v súčasnosti trvá približne 7 hodín, by sa skrátil len na 17 minút. Motor, ktorý navrhol Zhang Yining a jeho tím, pracuje v dvoch režimoch: rotačný detonačný motor pod Mach 7 a priamočiary šikmý detonačný formát nad Mach 7.

Revolučný motor sľubuje vyššiu termodynamickú účinnosť v porovnaní s tradičnými prúdovými motormi, pričom potenciálne premieňa 80 % chemickej energie na kinetickú energiu. Líši sa od motora so stredným obtokovým turbodúchadlom, ktorý spoločnosť Boom Supersonic používa pre svoje nadzvukové prúdové lietadlo Overture, fungujúce výlučne na udržateľné letecké palivo.

Motor ponúkne dostatočný ťah na udržanie cestovnej rýchlosti Mach 1,7 (2080 km/h). Ďalšia veľká výhoda detonačného motora oproti tradičnému turbodúchadlovému motoru je termodynamická účinnosť. Teoreticky môžu detonačné motory premeniť takmer 80 percent chemickej energie na kinetickú energiu.

Na druhej strane konvenčné turbodúchadlové motory dosahujú 20 až 30-percentnú účinnosť, keďže sa spoliehajú na pomalé spaľovanie. Hoci sú podrobnosti o čínskom detonačnom motore obmedzené, predpokladá sa, že ponúka výrazné zlepšenie účinnosti v celom rozsahu rýchlostí. 

Úpravy kmeňových buniek otvárajú dvere novým liečebným postupom

Nová technika mechanickej manipulácie s kmeňovými bunkami, ktorú vyvinuli výskumníci z kanadskej McGillovej univerzity, je prísľubom nových liečebných postupov, ktoré odomykajú terapeutický potenciál liečby kmeňovými bunkami. Terapia kmeňovými bunkami bola ohlasovaná ako nový spôsob liečby mnohých chorôb – od roztrúsenej sklerózy, Alzheimerovej choroby a glaukómu až po diabetes 1. typu. No kontrola vývoja špecifických typov buniek bola výzvou.

Vedci teraz zistili, že rozťahovaním, ohýbaním a sploštením jadier kmeňových buniek v rôznej miere môžu cielene zamerať bunky tak, aby sa stali buď kostnými, alebo tukovými bunkami. Spočiatku sa pravdepodobne zamerajú na regeneráciu kostí na opravu zubov alebo lebky, kostné traumy alebo osteoporózu.

Môže však trvať ešte jedno alebo dve desaťročia, kým sa tento objav premietne do klinickej liečby. Pre integráciu týchto nových poznatkov do lekárskej praxe bude rozhodujúce priebežné testovanie a manipulácia s kmeňovými bunkami. Úlohou ďalšieho výskumu bude skúmať molekulárne mechanizmy, ktoré sú základom diferenciácie buniek, a previesť tieto poznatky do 3D vláknitých kultúr. Štúdia bola publikovaná v časopise Biophysical Journal.

AI môže priniesť prelom v generovaní neobmedzenej energie z jadrovej fúzie

Vedci z Princetonskej univerzity vyvinuli model umelej inteligencie, ktorý predpovedá nestabilitu plazmy vo fúznych reaktoroch v tvare šišky a zabraňuje jej. Táto nestabilita môže viesť ku katastrofickým následkom vrátane poškodenia stien reaktora. Model umelej inteligencie bol testovaný na americkom národnom zariadení na jadrovú syntézu DIII-D a preukázal svoj potenciál pri riadení výkonu reaktora a tvaru plazmy.

Model AI bol vycvičený na základe skutočných údajov z fúznych experimentov, a nie na základe teoretických fyzikálnych modelov, vďaka čomu je efektívnejší pri udržiavaní reakcie s vysokým výkonom a pri predchádzaní nestabilitám. Umožňuje predvídať nestability a predchádzať im ešte pred ich vznikom, čo predstavuje významný pokrok vo výskume energie jadrovej fúzie. 

Výskumníci sa domnievajú, že technológia umelej inteligencie bude zohrávať kľúčovú úlohu pri kontrole a udržiavaní týchto reakcií. Umelá inteligencia má potenciál zlepšiť kontrolu a prevádzku zariadení na jadrovú syntézu, čím sa zvýši ich účinnosť pri výrobe čistej energie.

Autori štúdie publikovanej v časopise Nature uznávajú, že ich práca je ešte len v počiatočnom štádiu vývoja, ale sú optimistickí, pokiaľ ide o jej potenciálne využitie aj v iných reaktoroch. Konečným cieľom je optimalizovať fúzne reakcie a efektívnejšie využívať jadrovú energiu. Napriek širokej škále scenárov narušenia plazmy výskumníci veria, že po ďalšom doladení môže technológia umelej inteligencie tieto výzvy vo výskume energie jadrovej fúzie účinne riešiť.

Prvá draslíkovo-iónovú batéria na svete s veľkosťou 18650

Group1, startup so sídlom v Texase založený v roku 2021, predstavil prvú draslíkovo-iónovú batériu 18650 na svete ako udržateľnú alternatívu k lítiovým batériám, ktoré sa bežne používajú v elektronických zariadeniach. Spoluzakladateľ Leigang Xue, veterán v oblasti batériových technológií, vyvinul katódový materiál Potassium Prussian White (KBW), ktorý umožňuje výrobu bezpečnejších, rýchlo sa nabíjajúcich, účinnejších a udržateľných draslíkovo-iónových batérií (KIB). Táto nová technológia batérií sa nespolieha na kritické minerály, ako je lítium, kobalt, nikel a meď.

Na výrobu článku KIB je KBW spárovaný s grafitovou anódou komerčnej kvality spolu s ľahko dostupnými elektrolytmi a separátormi. Group1 poznamenáva, že draslík je viac ako tisíckrát častejší ako lítium a jeho katóda KBW sa vyrába pomocou trvalo udržateľných procesov pri nízkych teplotách.

Vývoj sa začal v malej mierke s gombíkovou (coin-cell) batériou, potom pokročil do veľkosti puzdrových (pouch-cell) článkov a teraz bol odhalený prvý KIB na svete formátu 18650, ktorý by mal znamenať relatívne jednoduché nasadenie pre výrobcov elektrických vozidiel.

Nové články pracujú s napätím 3,7 V, a hoci KIB ponúkajú gravimetrickú hustotu energie 160 – 180 Wh/kg, stále mierne zaostávajú za inými pokročilými technológiami lítiových batérií, ktoré sú dnes dostupné na trhu. Spoločnosť Group1 v súčasnosti spolupracuje s kľúčovými výrobcami OEM s cieľom presadiť široké prijatie svojej technológie draslíkovo-iónových batérií.

Nový AI generátor môže revolučne zmeniť navrhovanie 3D modelov postáv

Výskumníci z Meta a Oxfordskej univerzity odhalili nový výkonný AI nástroj, ktorý dokáže transformovať textové výzvy na detailné 3D rendery. Volá sa VFusion3D a obchádza problém obmedzenej dostupnosti 3D údajov, pričom vytvára pôsobivé modely, ktoré majú potenciál revolučne zmeniť navrhovanie postáv.

Dokument s názvom Learning Scalable 3D Generative Models from Video Diffusion Models (Učenie škálovateľných 3D generatívnych modelov z difúznych modelov na video), ktorý vypracovali výskumníci Junlin Han, Filippos Kokkinos a Philip Torr, vysvetľuje, ako tento model dokáže vytvoriť škálovateľné 3D generatívne modely pomocou vopred natrénovaných difúznych modelov na video.

Tím vyladil model AI na video na vytváranie viacpohľadových videosekvencií, čo umožňuje zobrazenie objektov z rôznych uhlov. V článku sú prezentované obrazy transformované na 3D objekty s výnimočnou presnosťou. Na riešenie nedostatku 3D údajov výskumníci navrhujú využiť difúzny model na video, trénovaný s rozsiahlymi objemami textu, obrázkov a videí, ako zdroj znalostí pre 3D údaje.

VFusion3D, vycvičený na takmer 3 miliónoch syntetických viacpohľadových údajov, dokáže rýchlo vygenerovať 3D objekt z jedného obrazu a prekonáva súčasné najmodernejšie 3D generatívne modely. Na stránke Hugging Face je k dispozícii demo VFusion3D, s ktorým môžu používatelia experimentovať. Môžu vkladať vlastné obrázky alebo si vybrať z množstva už existujúcich obrázkov.

Na Mesiaci je dostatok kyslíka pre miliardy ľudí aj na 100 000 rokov

V prieskume vesmíru sa veľa času a peňazí investuje do technológií, ktoré by umožnili efektívne využitie vesmírnych zdrojov. A v popredí tohto úsilia je hľadanie najlepšieho spôsobu výroby kyslíka na Mesiaci. Mesiac síce má atmosféru, ale tá je tenká a skladá sa predovšetkým z vodíka, neónu a argónu, čo nie je zmes plynov, ktorá by dokázala udržať pri živote cicavce závislé od kyslíka, ako sú ľudia. Kyslík je zachytený v regolite, povrchovej vrstve Mesiaca.

Minerály ako oxid kremičitý, hliník, oxidy železa a horčíka obsahujúce kyslík sa na povrchu Mesiaca vyskytujú v rôznych formách vrátane tvrdých hornín, prachu, štrku a kameňov, ktoré sú výsledkom dopadov meteoritov. Regolit Mesiaca, ktorý pozostáva približne zo 45 % kyslíka, si vyžaduje množstvo energie na extrakciu pre silné minerálne väzby. 

Elektrolýza, proces používaný na Zemi vo výrobe, napríklad pri výrobe hliníka, kde vzniká kyslík ako vedľajší produkt, by mohla tieto väzby rozbiť a uvoľniť tak kyslík na Mesiaci. Na ťažbu by však bolo potrebné značné množstvo energie. Aby bol tento proces udržateľný, musel by byť podporovaný solárnou energiou alebo inými zdrojmi energie dostupnými na Mesiaci. Extrakcia kyslíka z regolitu by takisto vyžadovala značné priemyselné vybavenie.

Najprv by sme potrebovali premeniť pevný oxid kovu na kvapalnú formu, buď pôsobením tepla, alebo tepla v kombinácii s rozpúšťadlami alebo elektrolytmi. Na Zemi máme na to technológiu, ale presunúť toto zariadenie na Mesiac a vygenerovať dostatok energie na jeho prevádzku bude veľkou výzvou. Startup Space Applications Services plánuje do roku 2025 vyslať na Mesiac experimentálne reaktory na zlepšenie výroby kyslíka pomocou elektrolýzy.

Získavanie kyslíka z mesačného regolitu má potenciál dodávať značné množstvá kyslíka, pričom horných 10 metrov povrchu Mesiaca by mohlo poskytovať dostatok kyslíka na zabezpečenie ľudstva na tisíce rokov. Každý kubický meter lunárneho regolitu obsahuje v priemere 1,4 tony minerálov vrátane asi 630 kilogramov kyslíka. NASA tvrdí, že ľudia potrebujú na dýchanie asi 800 gramov kyslíka denne, aby prežili. Takže 630 kg kyslíka by udržalo človeka nažive minimálne dva roky.

Ak predpokladáme, že priemerná hĺbka regolitu na Mesiaci je asi 10 metrov a že z neho dokážeme extrahovať všetok kyslík, znamená to, že horných 10 metrov povrchu Mesiaca by poskytovalo dostatok kyslíka na podporu všetkých 8 miliárd ľudí na Zemi približne na 100 000 rokov. Hoci sa vyvíja úsilie o získavanie kyslíka z regolitu Mesiaca s cieľom podporiť výskum vesmíru a potenciálne udržať ľudský život, najvyššou prioritou by malo byť zachovanie zdrojov a životného prostredia na Zemi, keďže Modrá planéta naďalej poskytuje potrebné podmienky na život prirodzeným spôsobom.

Kompletné znenie správ nájdete na webe nextech.sk