Vedci už vedia ako prežiť aj smrteľnú radiáciu

Tardigrady (pomalky), mikroskopické živočíchy, ktoré pripomínajú gumové medvedíky s ôsmimi nohami, sú známe svojou schopnosťou prežiť v najťažších podmienkach prostredia celé desaťročia bez potravy a vody. Tieto odolné živočíchy ľahko znášajú aj úroveň radiácie, ktorá by bola pre väčšinu ostatných foriem života smrteľná, extrémne teploty a dokonca prežijú aj vo vesmírnom vákuu.

Niektorí vedci si myslia, že odhalenie génov zodpovedných za ich pozoruhodnú odolnosť, najmä proti ultravysokej radiácii, by mohlo priniesť množstvo potenciálnych aplikácií od výskumu rakoviny až po výskum vesmíru. Čínski vedci teraz identifikovali nový druh tardigrád s tisíckami génov, ktoré sa stávajú aktívnejšími, keď sú vystavené žiareniu. Zistenia poukazujú na komplexný obranný systém, ktorý chráni DNA tardigrád pred poškodením spôsobeným žiarením.

Nový druh, pomenovaný Hypsibius henanensis podľa čínskej provincie Che-nan, kde bol asi pred šiestimi rokmi nájdený, bol vystavený mnohonásobne vyšším dávkam žiarenia, než by boli pre človeka smrteľné. Podľa článku publikovaného v časopise Science toto bombardovanie zasiahlo 2801 génov tardigrád spojených s opravou DNA, delením buniek, metabolizmom hormónov a imunitnými odpoveďami.

Zdá sa, že gén s názvom DODA1, ktorý sa stal najaktívnejším, odoláva poškodeniu spôsobenému žiarením tým, že umožňuje tardigradám produkovať antioxidačné pigmenty známe ako betalaíny, ktoré môžu vymazať niektoré škodlivé reaktívne chemikálie vo vnútri buniek, ktoré sú spôsobené žiarením. Keď výskumníci ošetrili ľudské bunky betalaínmi tardigrád, zistili, že bunky prežili radiáciu oveľa lepšie ako neošetrené bunky.

Tardigrady boli predmetom rozsiahleho výskumu pre svoju mimoriadnu odolnosť. V roku 2007 sa stali prvými živočíchmi, ktoré prežili pobyt vo vesmíre, kde boli vystavené tvrdému kozmickému vákuu na 10 dní. Až 68 percent z nich prežilo a porodilo normálnych potomkov.

Tardigrady prežívajú v nepriaznivých podmienkach rýchlym zastavením metabolizmu, pri ktorom strácajú väčšinu telesnej vody a zmenšujú sa na polovicu svojej normálnej veľkosti, čo je stav známy ako kryptobióza. Po návrate z vesmíru nadobudli svoju bývalú energiu už za 30 minút po hydratovaní.

Najnovšia cesta tardigrád do vesmíru sa uskutočnila v roku 2021, na Medzinárodnej vesmírnej stanici prebieha dlhodobá štúdia ich génov a iných techník prežitia. Podľa vedcov sú tieto drobné tvory pravdepodobne schopné produkovať aj množstvo antioxidantov, napríklad novoobjavenú zásobáreň betalaínov, na boj proti škodlivým zmenám v ich tele spôsobeným žiarením.

Zdroj: space.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}