Ako súvisí vplyv dezinformácií s útekom pred tigrami
Často sa možno stretnúť s tým, že členovia rodiny alebo priatelia veria dezinformáciám, ktoré vidia na internete, aj keď existuje nespočetné množstvo spoľahlivých zdrojov, ktoré to môžu ľahko vyvrátiť. Neurovedkyňa Dr. Rachel Barrová poukázala na to, že môže existovať logické vysvetlenie, prečo je ťažké zmeniť názor človeka na veci, ktoré videl na internete. Vo videu na sociálnej sieti TikTok Barrová poskytla prehľad toho, ako môžu naše algoritmy ovplyvniť náš mozog a druh informácií, ktoré spracúvame.
Prečo je také ťažké zmeniť názor niekoho, kto bol vystavený online dezinformáciám? Barrová vysvetlila, že nič nezaujme ľudskú pozornosť viac ako strach, hnev, hanba, osamelosť a algoritmy, ktoré ovládajú naše telefóny v rôznych aplikáciách sociálnych sietí. Nie je tajomstvom, že algoritmy sú mimoriadne personalizované na základe typu obsahu, s ktorým sa používateľ zaoberá, a rýchlo sa naučia, čo človeka zaujme.
Barrová to prirovnala k ľuďom žijúcim v divočine. Náš strach by sa v tom najpôvodnejšom zmysle slova spájal s útekom pred tigrami a inými nebezpečnými divokými zvieratami. Teraz tieto obavy nemáme, ale naša reakcia „bojuj alebo utekaj“ má naďalej korene v týchto inštinktívnych reakciách. Takže keď rolujeme obsah v telefóne a pociťujeme strach, náš mozog sa snaží ospravedlniť emócie, ktoré proti nám používa algoritmus.
„Tieto ospravedlnenia nie sú triviálne, sú to zásadné posuny v názoroch na svet, zásadné posuny v pocite identity. Zvrátiť tieto ospravedlnenia a zmeny je veľmi ťažké, a aj keď sa vám to podarí a môžete zmeniť niečí názor na vecnej úrovni, ten počiatočný emocionálny zvyšok má tendenciu zostať.“ Neurovedkyňa poukázala na to, že to nie je otázka sebakontroly.
Zdôraznila, že tento „emocionálny zvyšok“ má tendenciu zostať v ľuďoch bez ohľadu na to, koľko informácií vyvracajúcich ich názor sa im dostane do rúk. Barrová v ďalšom videu vysvetlila, či je sebakontrola pre niekoho dostatočne reálna možnosť, ako sa chrániť pred dezinformáciami na internete. Jej stručná odpoveď je „nie“.
Poukázala na to, že viaceré štúdie dospeli k záveru, že pomáha uvedomiť si kognitívne predsudky a odfiltrovať informácie, ktoré už nie sú v súlade s tým, čomu osobne veríme a čím sa riadime. Uvedomenie si týchto kognitívnych predsudkov mierne znižuje ich silu ovládať vaše správanie a pohľad na svet, ibaže menej, ako si myslíte. „Možno si myslíte, že môžete prechádzať sociálne siete a kontrolovať, čo integrujete a čo zavrhnete. No máme tendenciu zabúdať, že mozog sa zakráda v zákulisí a robí si svoje vlastné veci.“
Nech sa snažíme akokoľvek, náš mozog neustále ovplyvňuje naše myšlienky a správanie, ktoré niekedy nemáme pod kontrolou a ani si ich neuvedomujeme. Preto Barrová zdôraznila, že je dôležité vedome tráviť menej času vystavovaním sa týmto podnetom. Musíte aktívne vyhľadávať informácie, ktoré sú v rozpore s vašimi presvedčeniami, aby ste mali na problematiku ucelený pohľad.
Zdroj: yourtango.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
