Kontroverzný plán na opätovné zmrazenie Arktídy má sľubné výsledky

Skupina z britského startupu Real Ice je v malej pobrežnej dedine Cambridge Bay hlboko v kanadskej Arktíde, aby sa pokúsila dokázať, že možno pestovať a obnovovať arktický morský ľad. Ich plánom je zosilniť ľad na viac ako 999 000 štvorcových kilometroch Arktídy, čo je plocha viac ako dvakrát väčšia ako Kalifornia, s cieľom spomaliť alebo dokonca zvrátiť úbytok letného ľadu a pomôcť tak riešiť klimatickú krízu spôsobenú človekom. Je to jeden z mnohých kontroverzných projektov geoinžinierstva na záchranu zraniteľných polárnych oblastí planéty.

Niektorí vedci a experti kritizovali metódy Real Ice ako neoverené, ekologicky riskantné a odvádzajúce pozornosť od riešenia základnej príčiny zmeny klímy: fosílnych palív. Spoločnosť však tvrdí, že jej projekt je inšpirovaný prírodnými procesmi a ponúka poslednú šancu na ochranu miznúceho ekosystému, keďže svet nedokáže rýchlo reagovať na klimatické zmeny. Arktický morský ľad sa zmenšuje, pretože ľudia naďalej ohrievajú svet spaľovaním fosílnych palív. Od polovice 80. rokov 20. storočia sa množstvo hrubého viacročného ľadu zmenšilo o 95 %. Niektorí vedci predpovedajú, že Arktída by mohla byť bez ľadu už v tridsiatych rokoch tohto storočia.

Úbytok morského ľadu je celosvetový problém. Jeho žiarivo biely povrch odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru, čím ochladzuje planétu. Keď sa roztopí, tmavší oceán pod ním môže absorbovať viac slnečných lúčov. Je to osudová slučka – globálne otepľovanie topí ľad a topiaci sa ľad zvyšuje globálne otepľovanie. Plán spoločnosti Real Ice na ochranu tejto ľadovej oceánskej krajiny zahŕňa zavedenie ponorných čerpadiel na elektrický pohon pod morský ľad, aby sa morská voda čerpala na povrch. Voda zamrzne, keď sa ako obrovská kaluž rozleje po ľade, a vytvorí ďalšiu vrstvu ľadu. Tento proces takisto odstraňuje sneh z vrchnej časti ľadu, čím ho zbavuje izolačnej vrstvy a vyvoláva ďalší rast morského ľadu na spodnej strane.

Startup už takmer dva roky vykonáva terénne testy v Arktíde. Prvé sa uskutočnili minulý rok na Aljaške, najmä s cieľom overiť, či zariadenie funguje a či vydrží kruté mrazy. V januári tohto roka začala skupina s testami v zálive Cambridge Bay v Kanade. Pokryli takmer 4100 štvorcových metrov ľadu a v porovnaní s kontrolnou oblasťou pridali od januára do mája v priemere 20 cm ľadu navyše. Nové kolo testov v zálive Cambridge Bay sa začalo v novembri a v máji sa tím vráti, aby zmeral, koľko ľadu sa vytvorilo.

^{Zdroj Foto: Real Ice}

Prvé výsledky sú povzbudivé, potrebných je však viac pokusov a viac údajov. Konečným plánom je automatizovať tento proces pomocou podvodných dronov, z ktorých každý má dĺžku asi 2 metre a je poháňaný čistým vodíkom. Tie budú roztápať diery v ľade zospodu pomocou vyhrievaných vrtákov. V plnom rozsahu by sa použilo približne 500 000 dronov, ktoré by sa rozmiestňovali opatrne, aby sa vyhli migračným cestám zvierat alebo lodným trasám. Ak všetko pôjde podľa plánu, očakáva sa, že plný rozsah budú môcť dosiahnuť do ôsmich až desiatich rokov.

Nebude to však lacné. Spoločnosť Real Ice odhaduje náklady na 5 až 6 miliárd dolárov ročne na zhrubnutie ľadu na ploche 999 000 štvorcových kilometrov, čo je podľa nej dostatočne veľká plocha na to, aby sa „účinne spomalil a dokonca zvrátil úbytok letného morského ľadu v Arktíde“.  Mnohí vedci však pochybujú, že by to mohlo fungovať vo veľkej mierke.

Podľa nich bude ľad merateľne hrubší a jasnejší v oblastiach okolo čerpadiel, je však otázne, či sa podarí zväčšiť množstvo morského ľadu na dostatočne dlhé obdobie na to, aby to malo nejaký vplyv na klimatickú krízu. Desiatky vedcov vyjadrili v nedávnej správe obavy z polárnych geoinžinierskych projektov vrátane zahusťovania ľadu. Varovali pred „možnosťou vážnych nepredvídaných dôsledkov“ vrátane vplyvu „bezprecedentnej úrovne ľudskej prítomnosti“ v Arktíde na životné prostredie.

Zdroj: amp.cnn.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}