Ako to je zdravotnými rizikami plastových mikro a nanočastíc?

Ak sledujete správy o populárnej vede, určite ste počuli, že vedci objavili najmenšie čiastočky plastu, aké sa kedy našli vo svete okolo nás. Nedávno sa v médiách objavilo varovanie pred obrovským množstvom plastových mikročastíc v balenej vode. V skutočnosti sa však mikroskopickým kúskom všetkého v reálnom svete nedá vyhnúť. Fyzici odhadujú, že každý deň sa do zemskej atmosféry dostane približne 100 metrických ton kozmického prachu.

Tieto nanometeority neustále a nevedomky vdychujeme do pľúc bez akýchkoľvek následkov. Každú sekundu prejde naším telom asi 100 biliónov neutrín a nikto o tom nepíše v titulkoch novín. Výskumníci, ktorí najnovšie spustili obavy z nanočastíc, uviedli, že viac ako polovica nimi identifikovaných plávajúcich plastov sa nachádza v mnohých filtroch používaných na zvýšenie bezpečnosti vody. A pridala sa k nim aj skupina s názvom Ocean Conservancy, ktorá varuje pred mikroplastmi v takmer každej forme bielkovín, ktoré jeme, vrátane hovädzieho, kuracieho, bravčového mäsa a morských plodov, tofu a ďalšie rastlinné bielkoviny nevynímajúc.

Pokiaľ nechcete, aby vaše kosti slabli a narušil sa imunitný systém, proteíny musia zostať na jedálnom lístku. Dobrou správou je, že ľudské telo je pozoruhodne dobré vo filtrovaní a odstraňovaní drobných cudzích častíc, ktoré napádajú takmer každý náš orgán. Ako je to teda s nebezpečnosťou pre ľudské zdravie? Ukázalo sa, že skupina nemeckých vedcov sa pokúsila odpovedať na otázku už pred štyrmi rokmi.

Po testovaní všetkých nanoplastov, s ktorými sa stretávame v každodennom živote, tím dospel k záveru, že „žiadna z častíc nespustila akútne toxické účinky“. Jediným zdravotným rizikom by mohli byť „nadmerne vysoké koncentrácie, ktoré však ďaleko presahujú reálnu expozíciu spotrebiteľov prostredníctvom potravy“. Naopak, zistilo sa, že ultrajemné, vzduchom prenášané častice z benzínu a sviečok spôsobujú zápal v pľúcnom tkanive. A zatiaľ čo plastový prach nie je spojený s ochorením pľúc, častice azbestu, oxidu kremičitého a dokonca aj bavlny sa podieľajú na spôsobovaní zúženia dýchacích ciest.

Ďalším identifikovaným rizikom vo veľkostnej kategórii nano je hliník. Komerčný trh s nanočasticami hliníka rastie. Niektorí vedci sa učia hĺbkovo nimi nabíjať naše krvné riečisko v podobe zariadení na dodávanie liekov. Iní pracujú na využití nanočastíc hliníka na zvýšenie účinnosti vakcín.  Či je škodlivý, prípadne smrteľný, je „momentálne predmetom kontroly“. Existuje však čoraz viac dôkazov, že hliník môže prispievať k demencii dospelých.

Keď patológovia po smrti pacienta s Alzheimerovou chorobou pitvú mozog, takmer vždy sa v tých častiach orgánu, ktoré sú zničené, objavia veľké ložiská hliníka. Výskumníci pred rokom v časopise Neurological Research varovali pred „účinkom nanočastíc hliníka, ktorý zhoršuje pamäť“. Spoločnosti, ktoré vyrábajú hliníkové plechovky, to vedia. A iróniou je, že takmer všetky postriekajú vnútro svojich plechoviek plastom.

(Autorom úvahy je Rick Berman, prezident spoločnosti RBB Strategies a člen správnej rady nadácie RAM Veterans Foundation.)

Zdroj: washingtontimes.com.