Slnko by nás mohlo prekvapiť extrémnou geomagnetickou búrkou

Ľudia študujú Slnko už tisíce rokov. Vedci sledujú 11-ročný slnečný cyklus – jednu z mnohých charakteristík Slnka, ktorá zahŕňa postup a regresiu slnečných škvŕn a slnečných erupcií – a skúmajú, ako Slnko ovplyvňuje Zem a jej klímu. Zatiaľ čo slnečná aktivita dosahuje vrchol počas slnečného maxima, niektorí odborníci na vesmírne počasie varujú, že novoobjavené obdobie „bojovej zóny“, ktoré nastáva, keď medzi sebou súperia dve pásma Haleovho cyklu, prinesie v rokoch 2026 – 2027 ešte nebezpečnejšie podmienky.

Tím vedcov zo spoločnosti Lynker Space, ktorá poskytuje predpovede vesmírneho počasia v reálnom čase, analyzoval magnetické pásy, ktoré sa vytvárajú počas Haleovho cyklu. Haleov cyklus, ktorý trvá približne 22 rokov, zahŕňa dva po sebe nasledujúce slnečné cykly, z ktorých každý sa končí preklopením magnetického poľa Slnka. Vďaka štúdiu pásov Haleovho cyklu dokázal tím správne predpovedať nástup slnečného maxima, ktoré sa začalo v októbri 2024.

Počas analýzy vedci z Lynker Space zistili, že v čase slnečného maxima sa v blízkosti slnečných pólov objavujú magnetické pásy Haleovho cyklu – jeden na každej pologuli. Počas nasledujúcich 17 až 19 rokov sa pásy posúvajú smerom k rovníku a vytvárajú nerovnováhu, ktorá umožňuje vznik slnečných škvŕn. Keďže slnečné maximum nastáva približne každých 11 rokov, v blízkosti pólov sa objaví ďalší súbor opačne polarizovaných pásov, ktoré sa presúvajú smerom k rovníku a prvým pásom.

Dve pásma na každej pologuli znižujú nerovnováhu, čím zabraňujú tvorbe slnečných škvŕn, ale nakoniec sa stretávajú, čím vytvárajú to, čo vedci nazývajú „bojová zóna“. Tento nový termín odkazuje na obdobie zvýšenej geomagnetickej aktivity, ktoré nastáva po maxime slnečných škvŕn. Jedným z dôsledkov tejto zvýšenej aktivity je, že na Slnku bude ešte niekoľko rokov po slnečnom maxime vysoký počet slnečných erupcií. Slnečné erupcie ovplyvňujú Zem tým, že vyžarujú magnetické polia a röntgenové žiarenie, ktoré spôsobujú geomagnetické búrky.

Keď tieto búrky zasiahnu našu planétu, na nočnej oblohe sa zvýrazní polárna žiara, a to aj na miestach, kde ju zvyčajne nemožno vidieť. Okrem toho môžu magnetické búrky spôsobené slnečnými erupciami ovplyvniť elektrické siete, rušiť rádiové vysielanie a poškodiť satelity, ktoré môžu dokonca spadnúť z obežnej dráhy a vrátiť sa na Zem.

Nebezpečnejšie sú však obrovské koronálne diery, ktoré vznikajú počas „bojovej zóny“ v dôsledku stretu pásiem Haleovho cyklu. Tieto oblasti, ktoré sa na röntgenových a UV snímkach Slnka javia ako tmavé škvrny, majú menšiu hustotu ako okolitá plazma Slnka a ich otvorené, jednopólové magnetické polia umožňujú slnečnému vetru – nepretržitému prúdu nabitých častíc – uniknúť z atmosféry hviezdy vysokou rýchlosťou. 

Hoci slnečný vietor ovplyvňuje Zem podobne ako slnečné erupcie, tím Lynker Space varuje, že počas aktívnej bojovej zóny môže byť častejší a silnejší. Vedci tiež upozorňujú, že aj operátori satelitov na nízkej obežnej dráhe a pozemných staníc by mali zostať v strehu. Kombinácia slnečných erupcií a koronálnych dier by totiž mohla vytvoriť geomagnetickú búrku rovnako silnú ako Carringtonova udalosť z roku 1859, ktorá bola pre Zem jednou z najväčších vesmírnych hrozieb.

Zdroj: sciencing.com. 

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}