Bitcoin: Slobodná internetová mena rúca stereotypy / 1. časť
Internet a polovodičové technológie zmenili náš svet v priebehu pár desaťročí na nepoznanie. On-line technológie prenikli do obrovského množstva odborov a nezriedkavo bolo treba prehodnotiť alebo úplne opustiť postupy zaužívané stáročia či celé tisícročia. Mobilné technológie a sociálne siete zmenili rozsah medziľudskej komunikácie. Elektronické obchody ovplyvnili naše nákupné návyky. Vďaka internetu sú nám poskytované informácie rýchlosťou a v objeme, o akom sa nikomu pred pol storočím ani nesnilo.
Digitálnemu zemetraseniu uniklo skrátka máločo a dodnes sa mnoho odvetví horko-ťažko zmieruje s tým, že svet už nie je informačne rozdelený na blízke a ďaleké oblasti. Zmenám neunikol ani finančný systém, pričom plne elektronické platby prostredníctvom kreditných kariet či internetového bankovníctva sú dnes úplná samozrejmosť. Dá sa však zájsť ešte ďalej? Dozrel čas na kompletne digitálnu menu, ktorá je podobne ako sám internet oslobodená od priamej spojitosti so štátnymi zriadeniami? Možno áno. Priamym reprezentantom tejto novej peňažnej formy je bitcoin.
Ak budete s konceptom digitálnej meny založenej na internetovom protokole konfrontovaní prvýkrát, zrejme sa ako drvivá väčšina bežných ľudí začudujete, aký to má vlastne zmysel. Na čo by niekto potreboval čisto digitálne peniaze, keď môže elektronicky platiť regulárnou menou v podobe eur či dolárov? A keby sa aj pre digitálnu menu našlo nejaké použitie, ako môže mať vôbec nejakú hodnotu? Skutočné peniaze sú predsa v podobe bankoviek a mincí, ktorými môžeme platiť v rámci rôznych krajín a vzájomne ich vymieňať. Dokonca aj v rámci elektronického bankovníctva chápeme účet často iba ako elektronického reprezentanta fyzickej hotovosti (čo je však pravda len čiastočne), ktorú si kedykoľvek môžeme vybrať napríklad z bankomatu.
Plne digitálna mena, ktorá je bez priamej nadväznosti na fyzickú realitu a pozostáva iba zo zmesi jednotiek a núl na disku nejakého počítača, sa z tohto pohľadu zdá celkom imaginárna. Keby sa vám niekto pokúsil zaplatiť takouto menou, pravdepodobne by ste dostali pocit, že sa vám snaží vnútiť „bankovku" zo známej detskej stolnej hry Dostihy a stávky, a odkázali by ste mu, že tie peniaze nie sú skutočné a nemajú reálnu hodnotu. To je však značne skreslený pohľad. Finančná hodnota je relatívny pojem, ktorý je založený na spoločenskom akceptovaní určitej formy výmenného prostriedku. Už na úsvite ľudskej civilizácie bol klasický výmenný obchod (tovar za tovar) nahradený univerzálnejším prostriedkom v podobe výmeny tovaru za všeobecne uznávaný vzácny predmet (napríklad drahokam), ktorý neskôr zastúpili platidlá v podobe mincí z drahých kovov.
S prudkým nárastom objemu transakcií v 17. storočí kovové platidlá prestali stačiť a namiesto nepraktického vymieňania vreciek s mincami boli zavedené úverové úpisy, respektíve zmenky v podobe cenných papierov, z ktorých sa postupom času vyvinuli papierové peniaze. Kým v minulosti boli bankovky kryté zlatom či inými komoditami (konverzný pomer bankoviek bol odvodzovaný práve z množstva obsahu, ktorý ich kryl), dnes už to tak v drvivej väčšine prípadov nie je. Z tohto pohľadu súčasná mena predstavuje vlastne iba farebné papieriky, čo už oproti digitálnym jednotkám a nulám nevyzerá tak impozantne. Reálnym platidlom sú bežné meny vďaka tomu, že ich spoločnosť (či už na úrovni štátu, alebo občana) za takéto platidlo akceptuje. Keby ste peniaze vytiahli v prostredí primitívneho kmeňa uprostred džungle, zrejme by ste si za ne nekúpili nič.
Hodnota bitcoinu v porovnaní s dolárom - v hornej časti priebeh od zrodu až po súčasnosť, v dolnej časti detail na extrémne stúpanie v marci tohto roka
Čo je to bitcoin a kde sa vzal?
Bitcoin je kryptografická, plne decentralizovaná digitálna mena s otvoreným zdrojovým kódom, fungujúca na internetovom protokole P2P. Svojimi parametrami sa značne líši od klasických mien s núteným obehom, pričom najvýznamnejší rozdiel je práve decentralizácia. Mena teda nie je manažovaná a ovplyvňovaná národnou bankou či inou centrálnou autoritou, ale je založená na internetovej sieti komunikujúcej štýlom klient-klient. Systém bitcoinu je navrhnutý tak, aby nikto vrátane jeho autorov, skupín či vlád nemohol menu ovplyvňovať, likvidovať či kontrolovať. Nikto teda nemôže kontrolovať peňažné toky, monitorovať a zabavovať účty či spôsobovať infláciu.
Mena je vybudovaná ako úplne sebestačný systém riadiaci sa matematickými zákonmi a udržuje ju pri živote len jej používanie. Zároveň ide o deflačnú menu a množstvo peňazí v obehu je konečné a vopred známe. Základná jednotka meny je jeden bitcoin, používajúci skrátené menové označenie BTC. Kým každé euro, dolár alebo aj bývalú slovenskú korunu možno v základe deliť na sto menších jednotiek (centov, respektíve halierov), bitcoin je deliteľný až na osem desatinných miest, teda 100 miliónov častí. Tieto jednotky sa označujú ako satoši (názov odvodený z pseudonymu tvorcu), pričom ich význam narastá so stúpajúcou hodnotou bitcoinu ako celku. V súčasnosti ide o svetovo najpoužívanejšiu alternatívnu nadnárodnú digitálnu menu, ktorá naberá na popularite.
Pôvod bitcoinu siaha do novembra roku 2008, keď človek so pseudonymom Satoši Nakamoto uverejnil na kryptografickom mailing liste metzdowd.com deväťstránkový technický opis princípu peňažnej siete P2P, založenej na novej digitálnej mene. Rozprava o princípe fungovania a prípadných slabinách riešenia prebiehala medzi členmi mailing listu niekoľko týždňov, po ktorých Nakamoto uverejnil prvú funkčnú verziu bitcoinu (10. januára 2009). Už od úplného počiatku bol bitcoin vytváraný ako slobodný a nezávislý menový systém, zodpovedajúci modernému digitálnemu veku a internetovej slobode.
V podstate ide o peniaze „verzie 2.0", imúnne proti manipulovaniu zo strany bankárov a politikov, ktoré môžu fungovať nielen ako alternatíva k existujúcim štátnym menám, ale aj ako ich prípadná náhrada. Takáto sebestačná mena založená na kryptografii a počítačovej sieti je jasný odklon od peňažnej schémy kontrolovanej veľkými finančnými inštitúciami, zaužívanej po stáročia, a určite nie je náhoda, že nápad s jej vytvorením prišiel práve v čase prehlbujúcej sa celosvetovej finančnej krízy. V roku 2009 sa na novom diskusnom fóre bitcoinu rýchlo vytvorila komunita nadšencov kryptografie, ktorí spoločne podávali návrhy na jej zlepšenia a začali si medzi sebou posielať prvé symbolické bitcoinové sumy prakticky s nulovou hodnotou.
V roku 2010 sa objavila vôbec prvá reálna finančná transakcia uskutočnená v bitcoinoch, v ktorej si používateľ s prezývkou „laszlo" kúpil od iného používateľa dve pizze za 10 000 BTC. S postupným nárastom používania v priebehu roka začala hodnota bitcoinu stúpať a v lete v priebehu pár dní poskočila z hodnoty 0,008 dolára za 1 BTC až na 0,08 dolára za BTC. Nárast pokračoval raketovo ďalej a začiatkom roka 2011 bitcoin dosiahol s americkým dolárom paritu (1 BTC = 1 USD). O novú menu sa začalo okamžite zaujímať niekoľko expertov a špecifických spravodajských serverov, ktorí vyjadrili obdiv nad kvalitou kódu a bezpečnosťou celého systému. Nikto však netušil, kto Nakamoto naozaj je, a okolo jeho postavy sa časom vytvorilo skutočné mystérium.
Pred rokom 2008 neexistuje žiadna zmienka o programátorovi s daným menom a jeho osobu sa nepodarilo vypátrať ani podľa e-mailu a zaregistrovanej webovej stránky. Z jeho práce však bolo od začiatku vidieť to, že ide o špičkového programátora C++ so značnými znalosťami z odborov kryptografie, ekonomiky a sietí P2P. Pri popularizácii bitcoinu v roku 2011 si známy americký magazín The New Yorker najal experta na bezpečnosť, ktorého úlohou bolo nájsť v zdrojovom kóde slabiny, ale všetky jeho pokusy sa skončili neúspechom. Zaujímavé je, že zakaždým, keď odhalil potenciálne slabé miesto a pokúšal sa ho viac preskúmať, pri bližšom pohľade prišiel na to, že Nakamoto danú slabinu už predpokladal a opravil. Magazín frustráciu prirovnal k zlodejovi, ktorý kope popod banku detailne premyslený tunel, len aby časom narazil na betónovú stenu, na ktorej je napísané, aby šiel domov.
Nakamotova identita zostáva dodnes tajomstvom. Vzhľadom na to , že v rokoch 2009 a 2010 napísal na bitcoinové fórum stovky príspevkov v štylisticky bezchybnej (britskej) angličtine s minimom preklepov, predpokladá sa, že ide o Brita. Je však možné, že ide aj o pseudonym používaný skupinou ľudí. Faktom zostáva, že posledná správa od Satoši Nakamota sa objavila v apríli roku 2011. V nej oznámil, že sa presúva k iným záležitostiam, a navždy sa odmlčal.
Okolo tajomného tvorcu bitcoinu sa strhol ošiaľ; populárne tričko fanúšikov nesie nápis: Ja som Satoši Nakamoto
V nasledujúcej časti sa pozrieme na to, aká je použitá technológia a aký je princíp fungovania tejto internetovej meny. Povieme si, ako sa mení hodnota bitcoinu v čase a čo sa asi stane s touto menou v budúcnosti.
