Budeme raz dáta archivovať pomocou DNA?
Naša DNA obsahuje neuveriteľné množstvo informácií na veľmi malom priestore. Robert Grass a jeho kolegovia zo švajčiarskeho Federálneho inštitútu technológie (ETH) v Zürichu sa nechali inšpirovať práve ňou. Už dlhšie pracujú na možnosti ukladania dát do špirály DNA a jej následnom zapuzdrení ochrannou vrstvou skla, čo by bolo ekvivalentom uchovávania genetického materiálu v skamenených kostiach. Vedci teraz svoje najnovšie experimenty prezentovali na výročnom zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti v Bostone.Naše pevné disky sa môžu zdať veľmi trváce, ale ich životnosť zrejme nepresiahne niekoľko desaťročí. V súčasnosti na ne možno uložiť okolo 5 TB dát, zakódovaných do núl a jednotiek binárneho kódu. No tím švajčiarskych vedcov dúfa, že raz budeme môcť použiť DNA na ukladanie oveľa väčšieho objemu dát pomocou štyroch nukleotidov (A, C, G a T), ktoré by teoreticky mohli pojať až 300 000 TB.Navyše DNA by mala byť schopná uchovávať informácie oveľa dlhšie ako niekoľko d ...
Článok je uzamknutý
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH
Článok je uzamknutý
Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu pre predplatiteľov. S digitálnym predplatným už od 10 € získate neobmedzený prístup k uzamknutému obsahu na celý rok. Objednať si ho môžete TU. Ak ho už máte prihláste sa TU
Prihlásiť pomocou členstva NEXTECH