Čo by sa stalo s mŕtvym telom vo vesmíre?

Predstavme si, že astronaut počas výstupu do vesmíru náhle skolabuje a o niekoľko minút neskôr zomrie na zástavu srdca. To sa našťastie ešte nestalo. Vo vesmíre síce zomrelo 21 ľudí, ale na vine boli skôr poruchy vesmírnych lodí, ktoré spôsobili smrť celej posádky, než zdravotné problémy, ktoré postihli len jedného človeka. No keby člen posádky zomrel a ostatní by zostali, museli by s telom niečo urobiť, inak by riskovali kontamináciu, keď sa telo začne rozkladať.

Jedna z možností je vypustiť ho do vesmíru. Ako by sa však v chladnom vesmíre rozložila mŕtvola? A kde by mohla skončiť? Vo vesmírnom vákuu s nízkym tlakom by sa akákoľvek kvapalina z povrchu tela okamžite zmenila na plyn. Krvné cievy v blízkosti povrchu by mohli prasknúť a krvácať aj po smrti. Zvyšná voda v tele by pravdepodobne zamrzla vzhľadom na nízku základnú teplotu vo vesmíre, ktorá je mínus 270,45 stupňa Celzia. Strata tekutiny a zmrazenie by mohli spôsobiť mumifikovaný stav, čím by sa telo v podstate zakonzervovalo. Takýto osud by stretol každého astronauta vystaveného vesmíru bez skafandra.

Výskum na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) ukázal, že baktérie môžu vo vesmíre prežiť najmenej tri roky. Keby baktérie v tele stále žili, začali by ho tráviť. Silné žiarenie vo vesmíre by tiež pravdepodobne urobilo svoje, rozbilo by uhlíkové väzby a spôsobilo by degradáciu kože a svalov. Po vymrštení z vesmírnej lode by sa dehydratované a rozkladajúce sa telo dostalo na obežnú dráhu a nasledovalo by smer, ktorým bolo vypudené, pokiaľ by sa nestretlo s iným objektom.

Pri všetkom vesmírnom odpade a satelitoch na obežnej dráhe okolo Zeme je stretnutie s jedným z nich riziko, ktorému by mohlo mŕtve telo čeliť. Aby sa tomuto riziku predišlo, NASA odporúča pred vypustením tela ísť ďalej do vesmíru a „opustiť obežnú dráhu planéty“. Zrážka tela s vesmírnou loďou alebo družicou by mohla spôsobiť skutočné škody pre obe strany. Keby sa telo vyhlo zrážke so satelitmi a vesmírnym odpadom, časom by ho gravitácia pomaly priťahovala k Zemi, najmä keby k úmrtiu došlo na nízkej obežnej dráhe Zeme, teda vo vzdialenosti približne 2000 km alebo menej od Zeme.

A nakoniec, čo by bola pravdepodobne najdramatickejšia časť cesty mŕtvoly vesmírom, by sa vrátila do atmosféry a zhorela. Vypustenie tela z vesmírnej lode však nie je jediná voľba po smrti. Ďalšia možnosť je pochovanie vo vesmíre, hoci je spojené s rizikom kontaminácie povrchu planéty. NASA vyvíja aj vak na telo, ktorý by mohol uchovať pozostatky na vesmírnej lodi 48 až 72 hodín, čo je dostatok času na návrat na Zem z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Keby však išlo napríklad o misiu na Mars so sedemmesačným letom späť na Zem, posádky by museli nájsť iné možnosti.

Zdroj: livescience.com.