Celá krajina prešla na bitcoiny a stal sa z toho problém
Zatiaľ čo sa Spojené štáty snažia odštartovať aspoň základnú kryptolegislatívu, jedna malá krajina sa naplno pustila do blockchainu. Tou krajinou je El Salvádor. Podľa rozmaru konzervatívneho populistu Nayiba Bukeleho salvádorský kongres podpísal v júni 2021 legislatívu, ktorá ho mala urobiť prvou krajinou na svete, ktorá uzná bitcoin za zákonné platidlo. Vláda dúfala, že nariadenie naštartuje chradnúcu ekonomiku krajiny, ktorá je čoraz väčším rajom pre organizovaný zločin, typický pre krajiny s vysokou chudobou.
Snívajúc o kryptomenovej budúcnosti, zákonodarcovia stanovili dátum národnej tokenizácie na september 2021, ale čakalo ich ešte veľa práce. Pred týmto veľkým dňom stredoamerická krajina uzavrela zmluvu s americkým fondom BitGo, aby viedol jej centrálnu kryptopeňaženku, a sľúbila každému občanovi bitcoiny v hodnote 30 USD, čo mal podporiť vládny nákup bitcoinov v hodnote 20 miliónov amerických dolárov.
Narýchlo boli spísané plány, aby sa BitGo stalo oficiálnou digitálnou bankovou infraštruktúrou pre 6,3 milióna obyvateľov Salvádoru. Bukele sa na Twitteri pochválil týmito krokmi, keď na každom rohu ulice vyrástli bankomaty na bitcoiny. Dovedna bolo na túto hru vyčlenených približne 200 miliónov dolárov zo salvádorských daní, čo predstavuje 2,7 % celkového ročného rozpočtu vlády. Potom prišla realita. Výsledky boli zničujúce.
Cena bitcoinu sa takmer okamžite prepadla približne o 20 percent. Servery BitGo sa márne snažili udržať krok so záplavou nových používateľov, dokonca oficiálna vládna kryptoaplikácia nedokázala fungovať na platformách ako Apple a Huawei. Protestujúci vyšli do ulíc a obkľúčili Najvyšší súd, kde na nich čakala ťažko ozbrojená poriadková polícia. Odvtedy krajina zaznamenáva zvýšenú infláciu, rastúci štátny dlh a obrovský nárast chudoby.
Do začiatku marca 2025 toľko propagovanú finančnú technológiu prijali menej ako 2 percentá občanov krajiny. Keďže trh nemotivoval k legálnemu živobytiu, problémy s kriminalitou v Salvádore pretrvávali a Bukele prijal brutálne opatrenia, ktoré viedli v rokoch 2021 až 2024 k nárastu počtu väzňov v krajine o 205 %. Pre mnohých Salvádorčanov išli vzostup kryptomien a eskalácia štátneho násilia ruka v ruke.
A napriek tomu, že všetky salvádorské podniky musia prijímať bitcoin ako platidlo, Bukeleho kryptohazard do veľkej miery zlyhal pri získavaní mnohých medzinárodných hráčov, o ktorých dúfal, že napumpujú do jeho krajiny virtuálnu hotovosť. Nečudo, že Salvádorčania vo veľkej miere odmietajú kryptomenu, ktorá mala byť ich záchranou pred životom v chudobe. Nedostatok nadšenia národa však nezastavil Bukeleho pred zduplikovaním svojho experimentu.
Prezident nedávno urýchlil plány na výstavbu honosného „Bitcoin City“, ktoré má zaujať priemyselných magnátov a nadšencov kryptomien z celého sveta. Stavba, ktorá sa nachádza na území starého mangrovového lesa, doteraz zničila viac ako tri štvorcové kilometre divokej prírody a vysídlila 225 domácností, z ktorých mnohé sú domorodé.
Takisto sa vzdal pôžičky od MMF vo výške 3,5 miliardy dolárov, ktorá by obmedzila vládne transakcie s bitcoinmi a zakázala vládnu akumuláciu bitcoinov. Nedávno salvádorský „Bitcoin Office“ oznámil, že pridal do rezervy ešte viac bitcoinov, čo je bizarný krok, ktorý robí budúcnosť dohody neistou. Ide o prekvapivý zvrat v dlhej a kľukatej ságe salvádorského experimentu s bitcoinom, ktorý sa zrejme ani zďaleka neskončil.
Zdroj: futurism.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
