Dĺžka dní na Zemi rastie „bezprecedentným“ tempom. Môže za to zmena klímy

Vedci z ETH Zürich zistili, že klimatické zmeny spôsobujú predlžovanie dní na Zemi v dôsledku topenia polárnych ľadovcov, čo posúva ťažisko planéty smerom k rovníku a spomaľuje jej rotáciu. Ak sa emisie neznížia, vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa dni predĺžia o 2,62 milisekundy. Hoci účinky nebudú pre väčšinu ľudí viditeľné, jemné zmeny by mohli spôsobiť zmätok napr pri vesmírnych letoch.

V minulosti bolo najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim dĺžku dní na Zemi prílivové trenie spôsobené gravitáciou Mesiaca na oceán, ktoré pridávalo 2,4 milisekundy za storočie. Od roku 1990 však klimatické zmeny pridali k dňu 0,8 milisekundy, pričom podľa predpovedí sa táto rýchlosť do roku 2100 bez zníženia emisií zdvojnásobí.

Jemné zmeny v rotácii Zeme môžu ovplyvniť vesmírnu navigáciu, čo môže spôsobiť, že vesmírne sondy minú svoje ciele o stovky metrov v dôsledku malých odchýlok v rotácii Zeme. Vedci zdôrazňujú dôležitosť presného odhadu rotácie Zeme pre presnosť vesmírnych misií, ako je napríklad pristátie na iných planétach. Klimatické zmeny ovplyvňujú nielen rotáciu Zeme, ale aj sklon jej osi.

Merania pohybu pólov Zeme ukazujú, že sklon osi planéty ovplyvňujú jednak zmeny na povrchu Zeme, ale aj posuny hlboko vo vonkajšom jadre z tekutého kovu. Spätná väzba vyplývajúca zo zachovania uhlového momentu hybnosti v dôsledku klimatických zmien mení dynamiku zemského jadra, čo môže časom viesť k zmenám sklonu planéty. Keď sa hmota v rámci Zeme pod silným tlakom vonkajších vrstiev posúva, mierne to nakláňa planétu na jej osi. 

Hoci tieto účinky pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na povrch, prebiehajúce klimatické zmeny môžu ovplyvňovať procesy v hĺbke Zeme viac, ako sa doteraz predpokladalo. Vedci upozorňujú, že pochopenie týchto zmien je kľúčové pre budúce vesmírne misie a štúdium komplexných systémov Zeme ovplyvnených klimatickými zmenami. 

Zdroj: dailymail.co.uk.

Foto zdroj: depositphotos.com.