Gamebox / Herná rubrika
Diablo III: Reaper of Souls
Úspešný reparát
Bez ohľadu na to, aký máte názor na tretie Diablo, pravdepodobne sa všetci zhodneme na tom, že sme čakali viac. Diablo III nebola katastrofa. Nie všetky herné mechanizmy však fungovali tak, ako by Blizzard chcel. Dlhoročný vývoj vyšiel vo výsledku nazmar avývojári začali opravovať finálny produkt, ktorý si už kúpili milióny hráčov. Od datadisku Reaper of Souls sa preto čakali veľké veci. Mnohí fanúšikovia ho považovali za záchranné koleso pre topiace sa akčné RPG.
Na rozdiel od väčšiny datadiskov alebo obsahu DLC Reaper of Souls nie je iba herný prídavok. Blizzard prostredníctvom neho totálne mení herné mechanizmy, ktoré poháňajú Diablo III, aniektoré ztýchto noviniek ponúka aj majiteľom pôvodnej hry. Bezplatne. Ak teda tretie Diablo máte anehrali ste ho viac ako rok zdôvodu chýbajúcej motivácie alebo otravnej náročnosti Inferno, hru vám odporúčame opätovne nainštalovať. Počas inštalácie sa aplikuje nový patch, ktorý prináša viacero zmien.Reaper of Souls na týchto zmenách stojí aplatiacim hráčom ponúka ešte čosi extra.
Začnime krátkym porovnaním stavu, vktorom sa Diablo III nachádzalo pred dvoma rokmi akde je dnes. „Revolučná“ novinka aukčný dom je zrušená. Náročnosť Inferno už neexistuje. Rovnako ani klasické rozdelenie náročností, známe už od prvého Diabla. Nahradil ho kompletne nový systém, ktorý umožňuje meniť náročnosť kedykoľvek apodľa potreby. Už netreba hru X-krát dokončiť, aby sa odomkli všetky voľby. Zmenil sa aj algoritmus na generovanie predmetov, ktoré padajú znepriateľov. Je inteligentnejší ahráča sa snaží motivovať tým, že mu často podsunie viac použiteľných predmetov. Už nebudete nadávať, že vám po desiatich hodinách konečne padol legendárny predmet, ale podobne ako štyri predchádzajúce nie je určený pre vašu postavu. Zmien je veľa, ale voff-line režime si stále nezahráte.
Reaper of Souls ztýchto zmien profituje. Prináša piaty akt, nové povolanie križiaka azvyšuje úroveň na level 70. Knovinkám patrí aj nový remeselník, ktorý vám zmení vzhľad predmetu, prípadne jednu zvlastností. Podstata datadisku je však vniečom inom – vhrateľnosti azábavnosti. Piaty akt dohráte za 3 až 5 hodín, ale RoS ponúka potenciálnu zábavu na stovky hodín, a to aj vďaka novému režimu Adventure.
Adventure je priama reakcia na žiadosti hráčov, ktorí chceli poriadny koncový obsah. Hranie Diabla sa nekončíúderom 70. úrovne. Podobne ako vprípade hier MMO sa transformuje. Keďže však vývojári nepridávajú do Diabla špecifický skupinový obsah, ako sú napr. raidy vMMORPG, hráči vminulosti zvykli dookola hrať príbehovú kampaň alebo opakovať konkrétne úlohy aneustále zabíjať toho istého bossa.
Adventure predstavuje veľmi lákavú alternatívu. Odohráva sa voblastiach, ktoré ste prešli počas plnenia príbehovej časti. Každý deň však generuje inú päticu úloh aich plnenie odmeňuje skúsenosťami, peniazmi a šancou získať luxusný predmet. Najlepšie na celom systéme je to, že úlohy splníte pomerne rýchlo. Hra vás totiž pošle na najbližší waypoint azabitie daného počtu príšer/splnenie konkrétnej udalosti/získanie skalpu silného protivníka je obyčajne otázkou 5 ÷ 10 minút. „Farmenie“ – opakované hranie scieľom získať lepšie vybavenie – dostalo spríchodom Reaper of Souls oveľa príťažlivejšiu azábavnejšiu formu. Hoci ide vpodstate stále oto isté, na rozdiel od opakovaného hrania príbehovej kampane nepôsobí takým stereotypným dojmom. Hrateľnosť sa nemení, ale režim Adventure sprevádza miera náhody, čo sa generovania úloh, ale aj prostredí týka. Dôvodom, prečo dookola nehrať príbeh, sú aj špeciálne úrovne, ktoré sa dajú odomknúť iba vrežime Adventure. Takzvané Nephalem rifty trvajú 10 ÷ 20 minút astretnete vnich náhodne generovaných finálnych bossov. Režim Adventure je až prekvapujúco chytľavý astrávili sme v ňom 80 % času pri testovaní datadisku.
Piaty akt sa od svojich predchodcov výraznejšie neodlišuje. Aj tu sme natrafili na niekoľko zmien. Reaper of Souls sa nesie vznateľne temnejšej atmosfére aviac pripomína druhé Diablo. Pôvodná hra sa nám nezdala veselá, ale objavovali sa pripomienky, že viac pripomína World of Warcraft ako Diablo. Bolo to dané aj použitím upraveného enginu. RoS by však mal umlčať každého, prostredie posledného aktu nie je vžiadnom prípade farebné. Blizzard môžeme pochváliť aj za dobre spracovaných nepriateľov – objavuje sa viacero nových prírastkov aniektoré príšery majú zaujímavý arzenál schopností.
Hoci piaty akt svojou rozlohou nevytŕča zradu, zaslúži si pochvalu za herný obsah. Vývojári zabudovali do datadisku veľké množstvo rôznych udalostí, ktoré sa náhodne generujú, aak ich budete chcieť nájsť všetky, datadisk si zahráte veľakrát. Pre ostatných je tu už spomenutý režim Adventure, ktorý môže ponúknuť dlhodobú trvácnosť.
Diablo III: Reaper of Souls je výborný datadisk, ktorý môžeme odporúčať každému majiteľovi tretieho Diabla. Bez ohľadu na to, čo si ohre myslíte, dajte jej druhú šancu. Nás Reaper of Souls presvedčil – nie novým aktom ani novým povolaním, ale zmenou hrateľnosti. Diablo je teraz oveľa dynamickejšie azábavnejšie. Lepšie prispôsobené na opakované hranie, ktoré je vďaka režimu Adventure rôznorodejšie. Inteligentné generovanie predmetov, ktoré padajú zpríšer, hráča motivuje aláka ho, aby vyčistil ešte jeden Nephalem rift alebo si hru zapol aj na ďalší deň. Cena datadisku je vyššia ako priiných hrách, Blizzard si opäť zaúčtoval vysokohorskú prirážku. No ak Diablo chcete hrať dlhodobejšie, teda nechcete piaty akt iba raz dohrať ahru odinštalovať, potom investíciu odporúčame.
Hodnotenie: 8,5/10
PC REVUE hodnotí
South Park: The Stick of Truth
Len pre fanúšikov seriálu
Hry podľa seriálov alebo filmov sa končia vo väčšine prípadov fiaskom. Tie podarenejšie sú nanajvýš priemerné. The Stick of Truth je však príjemná výnimka. Aj napriek tomu, že titul odporúčame iba fanúšikom seriálu, ide ojednu znajlepších adaptácií seriálu, ktorú herný priemysel vyprodukoval.
South Park chcel vminulosti zarobiť prostredníctvom
videohier už viackrát. Vždy však išlo otituly, ktoré nestavali na tom, na
čom je seriál úspešný. Hry South Park chceli osloviť názvom atým, že hráč
mohol pretekať, guľovať sa alebo brániť vštýle žánru tower defense
spostavami zo známeho seriálu. Hoci bol vniektorých prípadoch
výsledok zábavný a dobre hrateľný, pár ingrediencií jednoducho chýbalo. The
Stick of Truth je výnimka. Žáner RPG je ideálny na vytvorenie nového príbehu
azároveň výborne rozširuje celé univerzum onovú kapitolu.
Nečakajte, že vás príbeh šokuje niečím novým alebo unikátnym. The Stick of Truth je určený predovšetkým fanúšikom seriálu ato znamená množstvo odkazov na každom kroku. Výsledkom je zábavný kokteil, ktorý vyčarí úškrny, ale aj pobúrené pohľady okoloidúcich. Treba uznať, že nacistické zombie kravy amimozemšťania sanálnymi sondami sa bežne vhrách av televízii neobjavujú. Aj ztoho dôvodu sa hra nevyhla malej cenzúre. No ako by sa dalo čakať od South Parku, cenzúra je premenená na nástroj irónie asatiry. Aby Európa ostala bez psychickej ujmy...
Vo virtuálnom South Parku nájdete prakticky všetky
postavičky, ktoré sa vseriáli objavujú, vrátane nového obyvateľa. The
Stick of Truth je RPG zo starej školy smenšími kompromismi. Či už pri
tvorbe hrdinu siahnete po niektorej z overených možností (bojovník, mág, zlodej),
alebo vyskúšate exotiku vpodobe žida, rozdiely pocítite iba vponuke
schopností. Každá postava môže používať tie isté zbrane abrnenie. Aj
napriek určitým zjednodušeniam je hrateľnosť výborná aťahové súboje
potešia väčšinu starších hráčov. Zároveň však neodradia tých jedincov, ktorí sa
sťahovými mechanizmami stretajú vhrách japonskej produkcie
anariekajú nad ich prílišnou náročnosťou. The Stick of Truth sme počas
testovania hrali na normálnej náročnosti av prevažnej väčšine súbojov sme
mali pocit, že tempo boja udávame my. Samozrejme, nechýbajú bossovia, ktorí
zčasu na čas dokážu pritvrdiť.
Vrecenziách zvyčajne príbeh bližšie nepredstavujeme atoto pravidlo nechceme porušiť ani vaktuálnom prípade. Bez zbytočného prezrádzania však môžeme povedať, že The Stick of Truth považujeme za samostatnú minisériu. Ak sa počas hrania nebudete zdržiavať prechádzkou po virtuálnom South Parku azameriate sa na plynulé plnenie príbehových úloh, výsledkom bude ucelený zážitok. Odmyslime si bojovú časť avieme si reálne predstaviť, že by tvorcovia urobili zhry niekoľko nadväzujúcich epizód do seriálu. A to je asi najväčšia poklona, akú sme mohli hernému South Parku zložiť.
Na druhej strane je The Stick of Truth jedinečný aj ztoho hľadiska, že ide oprvú prezentáciu mestečka South Park ako celku. Vseriáli sa vždy objavujú iba určité časti mesta. Doteraz sme nemali predstavu, ako jednotlivé ulice abloky na seba nadväzujú. Vtomto smere je recenzovaný titul unikát aznačíme si ďalšie plusové body do hodnotenia. Chválime aj množstvo drobností avedľajších úloh, ktoré autori do hry zakomponovali. Preskúmať South Park sa oplatí – aby sme si neprotirečili – po dokončení príbehu. Čakajú na vás známe postavy aďalšia porcia čierneho humoru.
Približne polovicu hernej doby strávite vsúbojovom rozhraní. Hoci sme už spomenuli „drobné zjednodušenie“, bojový systém je vcelku komplexný. Základné útoky dopĺňajú špeciálne schopnosti amágia, reprezentovaná prdmi. Je to predsa South Park. Okrem toho máte kdispozícii množstvo predmetov na jedno použitie akladné/negatívne stavy, ktoré budú ovplyvňovať vašu partiu aj nepriateľov. Niekoho možno zamrzí, že hráč bojuje maximálne vo dvojici – hlavného hrdinu dopĺňa jedna zdobre známych postavičiek. Partnera si vymeníte aj počas boja. Každý má inú špecializáciu, ateda aj schopnosti. Hoci sa bojuje na ťahy, The Stick of Truth umožňuje vrámci jedného kola vykonať viacero aktivít. Okrem útoku stihnete vkaždom ťahu použiť aj jeden predmet.
Vizuálne spracovanie netreba bližšie predstavovať. Svýnimkou bojovej zložky vyzerá The Stick of Truth presne ako seriál. Pohyb postavičiek, prostredie, to všetko je vytvorené so zachovaním dokonalej autenticity. Perfekcionizmus kazia iba grafické prvky používateľského rozhrania auž spomenuté boje. Príjemné prekvapenie je zvuková zložka. Dabing je rovnako ako vseriáli bezchybný, ale vývojárov chválime najmä za soundtrack. Predstave si epické hudobné motívy ako zo Skyrimu, ktoré svojimi vokálmi dotvára Cartman. Dokonalé. Škoda, že ich nie je viac arýchlo sa obohrajú.
The Stick of Truth je ultimátna hra South Park, ktorú si prial každý fanúšik seriálu. Titulu je ťažké čosi vytknúť. Kritika môže smerovať na dĺžku príbehu – hlavnú kampaň dokončíte do 10 hodín. No ak budete plniť každú vedľajšiu úlohu adetailne skúmať virtuálne mestečko, herná doba sa nafúkne na takmer dvojnásobok. Takisto je škoda, že nám vývojári nedali dôvod naopätovné hranie – príbeh je priamočiary arozdiely medzi jednotlivými povolaniami hrateľnosť výrazne neovplyvňujú. Ide odrobné nedostatky, výsledný dojem je však veľmi pozitívny. The Stick of Truth prináša výborný herný zážitok, ale hlavne fanúšikom seriálu. Pre ostatných priateľské varovanie – toto je najkontroverznejšia hra roku 2014.
Hodnotenie: 9/10
PC REVUE reportuje /
Titanfall
Call of Duty a Unreal Tournament v jednom? Sem s tým!
Ak ste fanúšikom jednej z menovaných hier, teda všeobecne žánrov reprezentovaných sériami CoD a UT, iste sme si podnadpisom získali vašu pozornosť. Titanfall naozaj sľubuje on-line strieľačku, ktorá spojí dynamický štýl pohybu v UT sprestrelkovým zážitkom, aký poskytuje CoD, navyše pridáva aj nový prvok – možnosť čistiť bojisko v obrovských robotických kolosoch, ktorým sa hovorí Titani. A mimochodom, autorom je Respawn Entertainment, štúdio vedené dizajnérmi pôvodných Call of Duty.
V Titanfall ste elitné bojové jednotky („piloti“) s možnosťou privolať na bojisko po uplynutí istého času titana, teda robota, ktorý na označené miesto spadne z krížnika lietajúceho nad bojiskom. A potom doň nastúpiť a začať rozsievať smrť. Čas do privolania svojho titana si môžete skrátiť úspešným zbieraním bodov pre svoj tím, čoho sme sa trošku obávali. Prečo dávať hráčovi, ktorému sa darí, ešte silnejšiu zbraň? Veď titan je obrí stroj, ktorý je skoro imúnny proti bežnej streľbe a dokáže jednou ranou zostreľovať pilotov. Lenže napočudovanie to tak nie je, tím, ktorý prvý získa titana, zďaleka nemá vyhraté, pretože zabiť titana je prekvapivo ľahké, najmä ak ho nechránia jeho spoluhráči.
Hra sa inšpirovala od UT v štýle pohybu. Piloti vďaka jetpacku na chrbtoch dokážu robiť dvojskok (čím lepšie načasujete druhý skok, tým ďalej doskočíte), beh po stene a aj odskoky od stien, skrátka niečo ako parkúr. Inšpiráciu v CoD zase vidieť v štýle boja – zbrane sú klasické nábojové, nič, čo by ušlo zo sci-fi, nečakajte, strieľať budete z brokovníc, útočných pušiek, SMG alebo sniperiek. Hráči CoD budú doma aj pri spoznávaní systému levelovania, kde odomykajú nové zbrane a novú výbavu pre pilotov aj titanov. Výbavu svojho pilota i titana si môžete navoliť do detailu – od zbraní po rôzne upgrady, granáty a taktické prvky. Vcelku sme vídali zhruba 4 archetypy pilotov. Titani sú k dispozícii traja – od rýchleho so slabým brnením po pomalého so silným. Pritom ich výbavu si obvykle vyskladáte buď na zabíjanie iných titánov, alebo na zabíjanie peších pilotov (silnými, ale pomalými antititanskými zbraňami skoro nemožno zabiť rýchlo sa hýbucich pilotov).
Veľké a vskutku krásne bojové arény sú tematicky zasadené na separatistické planéty okraja, búriace sa proti centrálnej nadvláde. Okrem pilotov a titanov tu stretnete aj vojakov s umelou inteligenciou, ktorí predstavujú len akúsi výplň – dávajú bojisku atmosféru veľkého konfliktu, pre pilotov sú však pomerne neškodní a za ich zabíjanie veľa bodov získate. Vo výsledku nám skôr prekážali, pretože často nie je počas frenetickej bojovej akcie zjavné, či strieľate po inom hráčovi alebo len bezcennej AI vypchávke.
Titanfall predstavuje míľnik aj z hľadiska príbehovej kampane, ktorá nie je single-player. Táto hra je záležitosť pre viac hráčov, čo znamená veľké plus v atmosfére, ale aj isté technické problémy. Prvý z nich je matchmaking, teda vyhľadávanie oponentov. Jeho algoritmus sa síce snaží nájsť oponentov a spoluhráčov z vašej oblasti, aby ste všetci mali podobne rýchle pripojenie, ale keď nie je dosť hráčov aktívnych, musí vyberať zo širšej vzorky. My sme aj na 100 Mbit/s optike často hrali kampaň s pingom cez 100 ms. Problém bol aj balans tímov, kde sa často stalo, že napríklad náš tím obsahoval mnoho hráčov s nazbieranými vysokými levelmi, zatiaľ čo oponenti boli samí nováčikovia bez odomknutej výbavy, takže mnoho misií po sebe prehrali. Našťastie prejdenie príbehu nie je závislé od výsledku misie. Je jedno, či vyhrá vojsko IMC alebo bojovníci za odtrhnutie Militia. Vieme to, pretože vzhľadom na spomínané problémy s hľadaním hráčov sme často v kampani skákali podľa toho, kde mali práve iné tímy rozohranú hru, a mnohé misie sme tak videli z pohľadu víťazného aj prehrávajúceho tímu. Kampaň preto berte ako nejaký rozšírený tutoriál, ktorý vás pripraví na hlavnú náplň – on-line strieľačku.
Musíme si aj posťažovať: Načo potrebuje táto hra sťahovať 54 GB dát? Neobsahuje predsa filmové sekvencie, príbeh je podávaný len formou rozhovorov, ktoré počujete počas boja cez svoju vysielačku (takže ho vlastne ani nestíhate vnímať, ale to nič, je pomerne generický). Inštalácia cez obchod Origin sa takto dosť pretiahla. Niektoré veci medzi cloudom a zemou sú skrátka nevysvetliteľné.
Technicky je na tom hra dobre, vyzerá krásne, beží aj na slabších PC, nepadá a nebyť zvláštne riešenej kampane, nemali by sme si na čo sťažovať. V boji si každý nájde svoj štýl – videli sme hráčov, ktorí rýchlo nabehli vpred, aby mali čo najskôr titana, a potom sa snažili likvidovať pilotov. Iným stačilo získať titana raz a takticky zabíjali hlavne iných titanov, držiac sa pri svojich. A niektorí neradi riadili titanov, takže im nastavili niektorý režim AI (stráž, nasleduj) a sami radšej pešo ostreľovali pilotov sniperkou a navádzaným raketometom titanov. Okrem levelovania a odomykania tu však chýba akási ďalšia motivácia hrať ďalej. Nezdá sa nám pravdepodobné, že by sa z Titanfall stal e-šport, v hre nie je prítomný ani nijaký systém rebríčkov, líg či automatických turnajov. Nie je ľahké zhodnotiť Titanfall, lebo nie každý súhlasí, aby hra s čisto on-line zložkou mala rovnako vysokú cenu ako ostatné AAA tituly. Ale ak ste v CoD či UT zabili stovky hodín na serveroch, zrejme aj Titanfall vás chytí a nepustí. Cena je pri takomto výpočte viac než priaznivá.
Hodnotenie: 8/10
PC REVUE reportáž /
Intel Extreme Masters Katowice 2014
Tento krát v znamení svetového finále.
Pre našinca, ktorý by rád na vlastnej koži zažil atmosféru najväčších svetových e-športových šampionátov, je najbližšou udalosťou už druhý rok po sebe IEM u našich severných susedov. Lenže čo bolo minulý rok len jednou z mnohých zastávok svetového Tour, bolo tento rok svetovým finále. Názov akcie bol preto o niečo prestížnejší než minule: IEM Season VIII World Championship.
Skvelý minuloročný dav divákov si to jednoducho vydupal a vykričal úžasnou atmosférou, ktorú sa podarilo zopakovať aj tento rok. Ba priam prekonať, pretože organizátori obrovskú halu Spodek tentoraz uvoľnili na akciu v plnej kapacite a my sme si tak mohli prísť na svoje až v štyroch paralelných turnajoch. Tie vám postupne predstavíme, pozrime si však najprv niekoľko zaujímavých štatistík.
Zatiaľ čo pred siedmimi rokmi malo finále IEM na hlavnom streamovanom prenose 10-tisíc divákov, na finále ôsmeho ročníka sa ich len do haly počas troch dní prišlo naživo pozrieť až 73-tisíc, navyše všemožné streamy z udalosti nazbierali v jednom momente až 650-tisíc divákov. Dovedna on-line diváci počas IEM napozerali až 12 miliónov osobohodín. Za úctyhodnú sledovanosť môže z veľkej časti najpopulárnejší titul League of Legends, mocne mu však pomáhali aj fanúšikovia StarCraftu. V priebehu IEM prišlo o život zhruba 20-tisíc kurčiat, ktoré padli za obeť hladným divákom zo všemožných európskych krajín.
League of Legends
Europe holds, Korea wins
Kórea naozaj preukázala, že je na míle popredu pred konkurenciou, keď vo finále tím KT Rolster Bullets zvíťazil jasne 3:0 nad európskym tímom Fnatic. Ale vlastne to nemusia byť nevyhnutne míle, zápasy finále boli pomerne napínavé a vyhrať mohli tesne oba tímy, KT však boli trošku odolnejší a mali pevnejšie nervy. Starý kontinent potvrdil svoju silu aj zdieľaným tretím/štvrtým miestom, kde skončil tím Gambit Gaming (bývalí Moscow Five) zároveň s americkým tímom Cloud 9. Víťazi si odniesli 60-tisíc z celkovej dotácie 250-tisíc dolárov.
Counter-Strike: Global Offensive
Domáci vs. Švédsko
V najnovšom CS-ku si skvele počínal domáci tím Virtus.Pro, ktorý dokonale zdemoloval väčšinu opozície a dostal sa do finále, kde naň čakal švédsky tím plný legiend – Ninjas in Pyjamas. Poliaci však nak prekvapenie a radosť domácich divákov pokračovali vo svojej skvelej forme a jednoznačne Švédov porazili. Zaslúžene si tak pripísali na konto 100-tisíc z celkového štvrť milióna dolárov vyhradených na súťaž v Counter Strike.
StarCraft II
sOs sa môže premenovať na $O$
Nikoho už neprekvapuje, že vo svete StarCraftu dominuje jednoznačne Južná Kórea, kde je to jeden z národných športov. V Katoviciach sa potvrdila aj silná forma protossov z posledného obdobia a celokórejské finále sa tak odohralo v zrkadlovom súboji tejto rasy. Favorit fanúšikov, sympatický CJ.herO, podľahol zjavne lepšie takticky pripravenému majstrovi sveta s prezývkou sOs (z tímu Jin Air). Ten si tak v období niekoľkých mesiacov pripísal dve zrejme najvýznamnejšie výhry, ktoré možno získať v StarCraft II. A nesmieme zabúdať na najväčšiu výhru v prepočte na osobu – 100-tisíc dolárov v systéme „víťaz berie všetko“. Švédsky protoss Naniwa, jediná neázijská nádej zo 16 hráčov finálového turnaja, potvrdil svoju pochybnú reputáciu a turnaj opustil po odohratí len piatich minút, keď jeho „cheese“ stratégiu odhalil oponent, americko-kórejský terran Polt. Podľa Naniwu bolo na vine odhlučnenie, Polt vraj musel počuť divákov a podľa toho reagovať, čo bola podľa rozhodcov zjavná hlúposť. Naniwa následne ukončil kariéru.
Hearthstone
Budúci hit e-športu?
Na turnaji v Katoviciach mal Hearthstone jednu zo svojich e-športových premiér. Keďže sa konal až úplne na konci, po všetkých náročných finále, mnoho divákov naň v hale už nezostalo, ale sledovanosť on-line prenosu bola veľmi dobrá. Vo finále sa stretol rešpektovaný komentátor Starcraftu a víťaz turnaja Hearthstone z Blizzconu Artosis s jeho tímovým kolegom, poľským hráčom s prezývkou Gnimsh. Poliak potešil domácich divákov jasnou výhrou a trošku aj preukázal svoje legendárne šťastie v kartách. Blahoželáme!
Dovidenia, Katovice, budúci rok sa azda uvidíme zase. Amožno tentoraz príde aj viac slovenských fanúšikov.
Herný tím PC REVUE: Peter Hucík, Roman Kadlec
