Pestovanie bez dotyku ľudskej ruky. Ako digitalizácia mení poľnohospodárstvo?

Inteligentné technológie oživujú agrosektor a môžu byť lákadlom najmä pre mladých ľudí. Na poliach budú postupne pribúdať lietajúce drony, satelitom vedené traktory, zatiaľ čo pestovanie sadbového materiálu dokážu vykonávať stroje. Pre digitalizáciu poľnohospodárstva sú kľúčové najmä vedomosti a zručnosti pracovníkov, prístup k internetu, ale aj pomoc od štátu.

Práca na poli, vo vinici, alebo dokonca v lese pre mnohých evokuje náročnú a často aj znečisťujúcu činnosť. Dynamika tohto odvetvia je však v súčasnosti ohromujúca a poľnohospodári sa postupne adaptujú na využívanie high-tech technológií. Tento trend ponúka atraktívnu perspektívu najmä pre mladých jednotlivcov, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť poľnohospodárstva.

Drony pomáhajú optimalizovať využívanie hnojív, vody a postrekov

Lietajúce drony so špeciálnymi snímačmi RBG umožňujú zhodnotiť celkový stav poľa a zdravotný stav rastlín s väčšou presnosťou a efektivitou, ako by sa to realizovalo len ľudským okom. „V rámci projektu inteligentného poľnohospodárstva prenášame snímky v reálnom čase z dronov na server, kde sú následne analyzované pomocou umelej inteligencie. 5G technológia umožňuje množstvo prelomových inovácií, ako napríklad umelú inteligenciu, internet vecí alebo cloud computing,“ vysvetľuje Erich Manzer, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Huawei Slovensko.

Podľa hlavného agronóma Matúša Baču, zo spoločnosti FARMA MAJCICHOV môže byť dron buď mapovací, alebo aplikačný. Mapovací dron môže nájsť buriny, ktoré sú napr. len na jednom/dvoch hektároch pôdy. „Tým pádom nemusíte dať chémiu na 100 hektárov, ale len na jeden/dva hektáre, ktoré vám dron nájde. Neskôr použijete aplikačný dron, ktorý aplikuje cielene chémiu len tam kde ju treba. Voči životnému prostrediu a ekonomike podniku je to veľmi prínosné,“ vysvetľuje Bača.

Lesná škôlka v Česku pestuje sadbový materiál „bez dotyku ľudskej ruky“

Najväčšie „škôlkarské“ stredisko v Českej republike vďaka najmodernejším technológiám a maximálnej automatizácii pestuje sadbový materiál s minimálnou potrebou zapojenia ľudskej sily. Moderná triediaca linka za krátku dobu rozpozná vďaka metódam umelej inteligencie a počítačového videnia kvalitné sadenice od tých nekvalitných. Systém vynašli pracovníci Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. „Naša časť komplexného riešenia predstavuje pomyselné srdce celej linky, ktoré na základe počítačového videnia a metód umelej inteligencie rozhoduje o kvalite danej sadenice a tým aj o tom, či spĺňa alebo nespĺňa parametre vyžadované normou,“ povedal profesor Vladimír Vašek, riaditeľ Centra CEBIA-Tech zlínskej univerzity. Slovenské agro podniky sú k využívaniu AI zatiaľ skeptické. „AI dávame nejaké úlohy cez chatgpt, ale píše hlúposti, zatiaľ to nemáme kde využiť,“ hovorí Bača. K názoru, že AI má ešte medzery sa prikláňa aj spoločnosť FirstFarms.

Moderná linka zvýšila efektivitu a zároveň aj kvalitu. „Vďaka tejto linke dokážeme pracovať efektívnejšie. Sme schopní triediť väčšie množstvo sadeníc s menším počtom ľudí a jednoznačne sa nám zvýšila kvalita vytriedeného materiálu, pretože to, čo nastavíme do počítača, sa nám presne vytriedi,“ opísal výrobný riaditeľ Lescus Cetkovice Jakub Rozmánek. Lesná škôlka zefektívňuje aj úkony, ktoré sa netýkajú jej hlavnej činnosti. Zaobstarala si terénnu kosačku Spider na diaľkové ovládanie, ktorá šetrí pracovnú silu v lese. „Za ideálnych podmienok Spider zvyšuje efektivitu práce v lese. Plochu, ktorú predtým kosili 3 až 4 ľudia s krovinorezmy, dokáže v prípade šikovnej obsluhy jeden Spider,“ dodáva Rozmánek. Terénneho špecialistu si zaobstarali aj ďalšie lesné škôlky. „Spider je schopný pokosiť hektár za deň, čo by jeden kosec nedokázal. Nákupom Spidera sme ušetrili 3 pracovníkov. Používame ho v lese na desiatky hektárov,“ pridáva sa Michal Boček zo spoločnosti B forest, ktorá prevádzkuje niekoľko lesných škôlok.

Technológia IoT monitoruje plodiny a zabezpečuje zdravie a bezpečnosť zvierat

Vďaka technológií Internet of Things (IoT) majú poľnohospodári prístup k údajom o životnom prostredí a stavoch strojov v reálnom čase, čo im umožňuje prijímať lepšie rozhodnutia. Tieto údaje zlepšujú každodenný aspekt práce, vrátane pestovania plodín a monitorovania hospodárskych zvierat, čo znižuje náklady na pracovnú silu a zabezpečuje zdravie a bezpečnosť zvierat. Kombinácia údajov IoT a presných geopriestorových údajov zvyšuje poľnohospodárom výnosy a znižuje odpad.

Inteligentné technológie prinášajú nové výzvy

Napriek tomu, že digitalizácia prináša mnoho výhod, môže tiež vytvoriť digitálnu priepasť medzi tými, ktorí majú prístup k najnovším technológiám, a naopak tými, ktorí nemusia mať prístup ani len k spoľahlivému a cenovo dostupnému internetu. Ďalším problémom môžu byť aj potrebné zručnosti. „Mnohí poľnohospodári si možno neuvedomujú potenciálne prínosy digitalizácie a môžu mať nedostatok potrebných zručností a zdrojov na zavádzanie nových technológií,“ informuje Európska Komisia, ktorá zároveň dodáva, že náklady na zavedenie nových digitálnych technológií môžu prevážiť nad potenciálnymi prínosmi, najmä pre malých poľnohospodárov.

Ako reaguje štát na digitálnu revolúciu?

V programovom období 2014 – 2022 bolo možné podporiť investície do modernizácie, digitalizácie a využívanie AI, napr. prostredníctvom Programu rozvoja vidieka SR (PRV). Týkalo sa to najmä investícií do autonómnych robotov, inteligentných senzorov, GPS využívané na presné poľnohospodárstvo a iné smart technológie. „V rámci tejto oblasti výzvy 65/PRV/2022 bolo predložených celkovo 64 žiadostí o nenávratný finančný príspevok v požadovanej sume 7 140 039,78 Eur. Výzva je aktuálne vyhodnocovaná,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.

Aktuálne sa pripravujú výzvy Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 – 2027. „Momentálne prebieha prijímanie príslušnej legislatívy a prvé výzvy na projektové intervencie budú vyhlasované koncom roka 2024 – začiatkom roka 2025.  Riadiaci orgán zverejní na svojej stránke (www.mprv.sk) indikatívny harmonogram výziev pre každý rok. Ďalšie informácie a poradenstvo ohľadom poskytovania podpôr z PRV a SP SPP poskytuje Národná sieť rozvoja vidieka (www.nsrv.sk),“ dodáva Daničová.

Pomoc štátu očami poľnohospodárov

V rámci presnejšieho poľnohospodárstva štát podporuje výbavu traktora aby obsahoval výkonnejšiu GPS. Traktor dokáže jazdiť na aj na 1 cm presne takmer autonómne, aby sa predišlo plytvaniu.  „Momentálne je na stole výzva, kde podporujú výbavu traktora aby obsahoval presnejšiu GPS. Pokiaľ je priestor normálny ide to dosť presne, a traktory sa dokážu točiť samé, ak ich tak naprogramujete. Vodič tam len sedí a v prípade pevného bodu, prekážky len strhne volant. Šetríte tak čas, naftu, prejazd a nedochádza tak k prekryvu osiva,“ konštatuje Bača.

Podľa spoločnosti FirstFarms štát nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na nové technológie a naopak v modernizáciu poľnohospodárstva spomaľuje. „Štát by mal síce zabezpečiť ochranu občanov a životného prostredia avšak skôr cez výkonnú moc v prípade poškodenia a tým vplývať na zvyšovanie zodpovednosti za činy. Nemal by neopodstatnene brzdiť ľudí v hľadaní nových technických riešení a využívaní všetkých dostupných prostriedkov na znižovanie environmentálnej záťaže a zvyšovanie úrody a efektívnosti práce,“ dodáva na záver Matúš Granec zo spoločnosti FirstFarms.

Úvodný obr. zdroj: https://depositphotos.com/