SAMSUNG_0425_01 Advertisement SAMSUNG_0425_01 Advertisement SAMSUNG_0425_01

Purpurová nie je skutočná farba, náš mozog si ju len vymýšľa

Výskum
4

Možno vás prekvapí, že purpurová farba v dúhe v skutočnosti neexistuje. Farby dúhy sú reprezentované skratkou ROYGBIV a nie je tam žiadne P pre purpurovú. Fialová farba sa síce vyskytuje, ale nie je rovnaká ako purpurová, pretože fialová má svoju vlastnú špecifickú vlnovú dĺžku svetla. Keď vidíte purpurovú, váš mozog sa snaží pochopiť červenú a modrú (alebo fialovú) vlnovú dĺžku, ktoré sú na opačných koncoch svetelného spektra. Mozog tieto farby zmieša a vytvorí tak vnem purpurovej, ktorá nie je skutočnou farbou.

Spektrum viditeľného svetla, ktoré človek vidí, tvorí len malú časť všetkých vlnových dĺžok, konkrétne 0,0035 %. Táto obmedzená viditeľnosť pochádza z fotoreceptorových buniek nazývaných čapíky v našich očiach, ktoré reagujú na svetlo. Vidíme len farby, ktoré spadajú do určitých vlnových dĺžok – od 350 do 750 nanometrov. Ultrafialové (UV) svetlo je pre nás neviditeľné, pretože jeho vlnové dĺžky sú príliš krátke, zatiaľ čo infračervené svetlo tiež nevidíme, pretože jeho vlnové dĺžky sú zasa príliš dlhé.

Existujú tri typy čapíkov: čapíky s krátkou (S), strednou (M) a dlhou (L) vlnovou dĺžkou. Väčšinu tvoria čapíky L, ktoré najlepšie reagujú na červené vlnové dĺžky, nasledujú čapíky M pre zelené a čapíky S pre modré. Čapíky v skutočnosti nevidia samotné farby, ale vysielajú elektrické signály na základe vlnových dĺžok, ktoré absorbujú, cez očný nerv do časti mozgu nazývanej talamus, kde sa signály spracúvajú. 

Advertisement

Len čo sú tieto signály analyzované, sú odoslané do vizuálnej kôry. Mozog potom určí, na akú farbu sa pozeráte, porovnaním rozdielov v sile signálu, čo nám umožní vidieť až milión farieb. Keď sa pozriete na farby, ako je napríklad tyrkysová, váš mozog spriemeruje, koľko čapíkov ktorých typov reagovalo na detekciu tejto vlnovej dĺžky. Problém s purpurovou farbou spočíva v tom, že sa nepredpokladá, že by bolo možné vytvoriť farbu z vlnových dĺžok na opačných koncoch spektra.

Detekcia najkratšej vlnovej dĺžky, ktorú vykonávajú vaše čapíky S (fialové svetlo), sa neprekrýva s detekciou najdlhšej vlnovej dĺžky, ktorú vykonávajú vaše čapíky L (červené svetlo). Aby to mozog kompenzoval, ohýba spektrum do kruhu, takže sa oba extrémy stretávajú v purpurovej farbe. Je to ilúzia fyziky a neurovedy, vďaka ktorej si myslíme, že vidíme nespektrálnu farbu. Purpurová je teda ilúzia vytvorená naším mozgom, hoci sa stala symbolom takých vecí, ako je kráľovská hodnosť a mágia.

Zdroj: popularmechanics.com.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

4 komentáre

Dobre reakcia na: Purpurová nie je skutočná farba, náš mozog si ju len vymýšľa

25.4.2025 14:04
Ok
Reagovať

Podľa... reakcia na: Purpurová nie je skutočná farba, náš mozog si ju len vymýšľa

24.4.2025 08:04
...tohoto kydu by sme mali vidieť len základné farby R,Y,B, lebo ostatné sú len miešanina týchto v určitom pomere a intenzite.
A keby tá AI mala naozaj kúsok inteligencie tak vlastne neexistuje žiadna farba, len vlnové dĺžky, lebo všetko je len interpretácia v našom mozgu...
Reagovať

Genpurpur reakcia na: Purpurová nie je skutočná farba, náš mozog si ju len vymýšľa

24.4.2025 05:04
Predstavme si vlny na morskej plaži v určitej frekvencii. Sčerene,nerovnomerne,chaoticke,no v danom meranom casovom odseku rovnako od seba vzdialene. Ak niekto nevidi do hlbky nanometrov,jeho predstavy su rigidne až nedostatočňe pochopiteľne,pretoze sam tomu nerozumie,len opakuje vseobecne naučene fakty. Aj my sme len subor kmitajucich čiastociek a zaleži na interferencii,rezonancii,da sa docieliť superhrterodyn aj kaslat na ucene debaty premudrele a otvoriť si radsej fľaskovu 12 tku,lebo tá ma v sebe menej plastov ako ple....
Reagovať

Perfiš reakcia na: Purpurová nie je skutočná farba, náš mozog si ju len vymýšľa

23.4.2025 06:04
To sa zas generatívna AI prejavila výľplechom ktorým potvrdila že nerozumie súvislému zloženému výrazu ktorý je kratší ako jednoduchá veta.

Purpurová nepatrí medzi základné farby ktoré sú na dúhe. Patrí medzi zložené farby. Podobne by sme mohli tvrdiť že napríklad hnedá farba neexistuje, lebo nie je na dúhe keďže je to tmavo žltá. Alebo ružová či belasá ktoré sú svetlými odtieňmi červenej či modrej.

Tak isto ma rozosmiala informácia že vidíme od 350 do 750 nm. Tie okrajové časti spektra nevidíme, zvykne nám to odfiltrovať rohovka. Navyše spektrum 350-400nm spadá do UV a 700-750 do IR, takže to nevnímame ako farby.
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať