Surfujeme na internete anonymne?
Anonymita, slovko pochádzajúce z gréckeho slovníka, znamená bezmenný. Vo svete IT máme pre toto slovo nasledujúcu definíciu: vlastnosť systému umožňujúca použitie zdrojov alebo služieb bez zistenia identity používateľa tohto systému. A teraz príde základná otázka nášho článku: Som na internete dostatočne anonymný?
Alebo skôr, surfujeme anonymne? Odpoveď na túto otázku nehľadáme preto, že sa chceme ukrývať pred policajným vyšetrovaním či chceme spáchať nejaký zločin. Skôr sa pokúsme spoločne nájsť odpoveď, aby sme ostatných ľudí tak trocha vyviedli z omylu.
Čo všetko o používateľovi na internete vieme?
Internetové pripojenie (v domácnosti alebo v práci) v drvivej väčšine prípadov poskytuje nejaký komerčný poskytovateľ internetového pripojenia (ISP). Už tu vzniká základný kameň úrazu. Keďže väčšina internetovej komunikácie je nešifrovaná a dáta prúdia prostredníctvom siete (optickej, metalickej či nebodaj satelitnej) nejakého operátora, ten má možnosť do komunikácie nahliadať (ohliadnuc od iniciatív sieťovej neutrality).
Aj keby tak nerobil, bolo by naivné si myslieť, že väčšina našej komunikácie je anonymná. Aké údaje o nás dokáže zistiť webová stránka, ktorú sme navštívili? Bežné stránky (pozor, aj tie najbežnejšie, nie šteklivé) si typicky zisťujú, aký internetový prehliadač používate, zaznamenávajú si vašu geografickú oblasť na základe IP adresy, sem-tam uložia nejaké cookies či referrers. Tieto údaje automaticky odosiela váš systém už pri zadaní požiadavky ešte pred zobrazením konkrétnej webovej stránky.
Podobných identifikačných prvkov, ktoré môže daná stránka o vás zistiť, je už len napr. v prípade známeho internetového vyhľadávača viac ako 50. Ešte stále sa cítite anonymne? Štatistiky sú určené na najrôznejšie cnostné ciele (cielené marketingové aktivity) aj na tie podlejšie (predávanie osobných údajov tretím stranám). Ak k tomu pridáte legálne odpočúvanie políciou a súdmi, anonymita na internete zostane už len ilúziou. Mimochodom, v koľkých službách (Facebook, Gmail a pod.) ste zaklikli Zapamätať si ma? V praxi to znamená uloženie cookies do vášho počítača.
Anonymizér, proxy a P2P
Samozrejme, existuje množstvo spôsobov, ako svoju prevádzku na internete tak trocha ukryť. Najbežnejší spôsob je využitie tzv. anonymizérov, resp. proxy serverov. Anonymizér v praxi zabezpečí presmerovanie vašej komunikácie cez iný server (jednokrokové či viackrokové proxy), ktorý odstráni identifikačné prvky v IP paketoch, prípadne ich zamení, sfalšuje či podvrhne.
Pri spätnej komunikácii s vami ich opäť nahradí tými správnymi. Proxy server spracúva požiadavky používateľa, anonymizuje ich a preposiela ich ďalej cieľovému serveru, čo v praxi znamená spomalenie vašej bežnej činnosti. No ak máte dostatočne rýchle pripojenie, prácu anonymizéra v prípade platených služieb ani nemusíte postrehnúť. Ak si chcete takéto služby vyskúšať, skúste programy ako Anonymouse, Hide My Ass! či ZendProxy.
Potom tu máme programy na zmenu IP adresy, ako hlavného identifikátora v internetovej komunikácii. Free Hide IP, JonDo, Tails - to sú základné nástroje a pri ich použití nemusíte byť technicky zdatní. Rozdiel medzi bezplatnými a platenými verziami program je typicky v tom, že bezplatná verzia anonymizuje iba komunikáciu cez webový prehliadač, platená verzia anonymizuje kompletnú komunikáciu.
Tor - budúca alternatíva k internetovej prevádzke?
Služba Tor je azda najdiskutovanejšia anonymizačná služba v rámci internetovej prevádzky. Jej používanie sťažuje sledovanie internetovej aktivity vrátane návštev stránok, postov, instant messagingu a iných foriem komunikácie späť k používateľov. Tor je určený na ochranu osobnej slobody používateľov, súkromia a na možnosť sprostredkovania internetového obchodu a transakcií bez toho, aby bola táto činnosť monitorovaná a zaznamenávaná.
Táto služba je na trhu od roku 2002 a veľkú časť prevádzky dnes tvorí BitTorrent, teda najmä nelegálne šírenie audiovizuálnych diel. Základným stavebným prvkom multiplatformovej anonymizačnej siete Tor s otvoreným zdrojovým kódom je Tor Browser Bundle, čo je špeciálne upravená verzia prehliadača Mozilla Firefox s maximálnou ochranou súkromia. Princíp Toru spočíva v tzv. onion routingu - skrývaní paketov s dátovou prevádzkou vo vrstvách v protokole IP. Ide o techniku vyvinutú pôvodne americkou armádou a odtiaľ pochádza aj názov siete - Tor = The Onion Routing.
Typicky sa pri komunikácii používajú tri náhodne vybrané smerovače, ale iba prvý pozná požiadavku pôvodného odosielateľa. A iba posledný Tor pozná zase údaje k cieľovej stanici. Komunikácia po ceste je tak pekne zamixovaná, a to náhodným spôsobom. Používateľ môže Tor využiť buď na anonymné surfovanie po internete, prípadne môže pomôcť ostatným s nastavením svojho programu ako smerovača, pričom sa nemusí obávať o svoje vystopovanie.
Sieť Tor pozná aj tzv. premostenia, ktoré nie sú dostupné v databáze smerovačov a slúžia na obchádzanie cenzúry. Práve preto sa Tor čoraz častejšie využíva ako alternatíva k cenzurovaným internetovým pripojeniam. Dôležitá súčasť Toru sú však skryté služby, ako stránky, fóra a pod., ktoré možno adresovať v tvare adresa.onion. Využívajú sa tu súkromné a verejné kľúče v kombinácii so zašifrovanými tunelmi. Vo výsledku tak máte prístup k bezplatnej, ťažko vystopovateľnej anonymnej komunikácii na internete.
Verdikt PC REVUE
Zostať v naivite, že na internete som skutočne anonymný, sa neopláca. Ak používate siete P2P a myslíte si, že ste nevystopovateľní, musíme vás označiť za naivných. Ak už aj služba ako Google prizná, že dokáže rozpoznať viac ako 50 identifikačných prvkov používateľa a automaticky mu tak prispôsobiť služby či podsunúť tú „správnu" reklamu, je to varovanie samo osebe.
Internet ako decentralizovaná sieť síce umožňuje takmer neobmedzenú komunikáciu s kýmkoľvek na svete a kdekoľvek na svete, ale rozhodne nie anonymnú. Možno to nie je vaše rodné číslo či číslo občianskeho preukazu, ale existuje množstvo ďalších prvkov, na základe ktorých ste poľahky identifikovateľní. Ak sa chcete pred svetom utajiť, vyskúšajte Tor alebo niektorú z anonymizačných služieb.
