Technológia OLED pod drobnohľadom

Otechnológii OLED už aspoň okrajovo počul zrejme každý, kto sa ozobrazovacie technológie trochu zaujíma. Nie je tajomstvom, že OLED sa ako nadchádzajúca technológia displejov televízorov, notebookov či monitorov prezentuje približne desať rokov.

Vposlednom období sme boli svedkami jej nástupu vmobilnej sfére smartfónov, ale na masívne rozšírenie na poli stredných aveľkých uhlopriečok sa stále márne čaká. Zdá sa však, že OLED konečne dozrieva a možno práve v roku 2013 sa konečne prelomia prvé ľady. Včlánku sa pozrieme na to, ako technológia OLED vlastne funguje a ako sa jej vývoj za posledné roky posunul dopredu. Zároveň predstavíme jej možnosti, súčasné ajbudúce použitie asním spojené pozitíva iaktuálne výzvy.

Keby sme chceli vjednoduchosti opísať prednosti OLED, napadli by nám určite slovné spojenia ako perfektné farby, vysoký kontrast, bleskurýchla reakcia či bezproblémové pozorovacie uhly. V porovnaní stechnológiou LCD, ktorá na trhu vsúčasnosti jasne dominuje, sa OLED dá prezentovať vo väčšine smerov ako výrazne nadradená technológia. LCD, samozrejme, za posledné roky ušlo kus cesty, pričom sa napríklad zmenila metóda podsvietenia (z trubíc CCFL na LED) apokroky vkvalite obrazu dosiahli aj jednotlivé typy matíc TN, IPS aďalšie. Vporovnaní sOLED však stále ťahajú za kratší koniec. Včom je teda ten povestný háčik? S displejmi OLED sa predsa už nejaký čas a pomerne vo veľkej miere stretávame pri displejoch smartfónov či vreckových prehrávačov. Prečo teda nie je trh zaplnený aj tabletmi, notebookmi amonitormi stýmto typom displeja? Na to, aby sme sa mohli dostať ktomu, aké problémy pri výrobe apoužívaní displejov OLED nastávajú, musíme sa najprv pozrieť na to, ako vlastne technológia OLED funguje.

Na malých displejoch smartfónov sa technológia OLED používa už niekoľko rokov

OLED pod kapotou

Označenie OLED je skratka spojenia Organic Light-Emitting Diode (organická dióda emitujúca svetlo). Znamená to, že obraz pri tomto type displeja vytvárajú LED diódy zorganického materiálu. Tento fakt bude mnohým ľudom evokovať niečo veľmi známe, apreto na tomto mieste treba poukázať na časté nedorozumenie vsúvislosti s LCD, vyplývajúce zmarketingového označovania LED displej či LED TV. Tieto označenia sú totiž v skutočnosti nesprávne azavádzajúce. Ide totiž oLCD panely sLED podsvietením, tedapanely založené na zobrazovaní prostredníctvom farebných tekutých kryštálov, ktoré zozadu osvetľuje biele svetlo emitované LED diódami (akoby sme pred biele svetlo položili priesvitné farebné filtre). OLED naproti tomu vytvára obraz priamo farebnými diódami. To, čo je na týchto diódach zaujímavé ačím sa líšia od tých, ktoré veľmi dobre poznáme znajrôznejších zdrojov svetla, je práve prívlastok organické. Diódy sú vyrobené zorganického materiálu, ktorým je obyčajne nejaký druh polyméru (polyfenylvinylén alebo polyfluorén). Vďaka tomu možno vyrábať diódy vskutočne miniatúrnych rozmeroch aprakticky ich naniesť či obtlačiť na povrch nosiča. Každý pixel displeja OLED obsahuje minimálne tri samostatné farebné diódy (RGB – červenú, zelenú a modrú), schopné autonómne emitovať svetlo. Ztoho vychádza prvá silná stránka technológie OLED, ktorou je mimoriadne vysoký (prakticky dokonalý) kontrast. Čo spôsobuje tento markantný rozdiel? Pri LCD sa vytvorenie čiernej farby dosiahne tým, že sa svetlo zo zadného podsvietenia LED či CCFL zablokuje zatvorením bodu pred ním. Čierna farba je tak vždy trochu šedivá, apokiaľ monitor sledujete pri celočiernom zobrazení vúplnej tme, vidíte podsvietenie aj jemne presvitať. Keďže OLED sminiatúrnymi organickými diódami žiadne podsvietenie nepoužíva, nemusí blokovať svetlo. Keď sa má zobraziť úplne čierna farba, teda tma, diódy vdanom pixeli jednoducho nezasvietia a vo výsledku je tak kontrast medzi zasvietenými azhasnutými bodmi prakticky dokonalý.

Skutočné zhasínanie bodov sa, samozrejme, pozitívne premieta nielen do dobrého kontrastu, ale aj do nižšej spotreby. Aj keď LCD sceloplošným LED podsvietením môže zhasínať niektoré konkrétne diódy, vždy doplatí na to, že diód je len niekoľko desiatok či stoviek apixelov viac ako dva milióny. Stým priamo súvisí aj ďalšia výhoda OLED, ktorou je zmiznutie pojmu rovnomernosť posvietenia pri posudzovaní kvality displeja. Nestane sa totiž, že by zdôvodu rozdielne vzdialeného zdroja svetla jednotlivé pixely svietili na odlišnej úrovni jasu (čoho dôsledkom je aj nesprávne zobrazenie farieb). Každý pixel OLED je totiž zdrojom svetla sám osebe. Navyše tým, že sú organické diódy len tenučkou vrstvou nanesenou na povrchu nosiča, ktorý za sebou nepotrebuje mať žiadnu osvetľovaciu sústavu, môžu byť displeje OLED mimoriadne tenké. Vo výsledku vlastne minimálnu tenkosť vpraxi ovplyvňuje iba to, aby sa displej pri manipulácii nezlomil či vprípade ohybných variantov doslova neroztrhal.

Ako teda dochádza pri OLED kemitovaniu svetla azasvieteniu pixelov? Princíp je vskutočnosti veľmi jednoduchý. Polyméry zložené zorganických molekúl, ktoré sú použité na vytvorenie diód, sú elektricky vodivé apri pripojení na zdroj napätia emitujú svetlo. Sú pritom značne efektívne asilné svetlo poskytujú už pri relatívne malých hodnotách napätiach. Vpraxi je konštrukcia vyriešená tak, ako môžete vidieť na obrázku. Vrstva organického materiálu je umiestnená medzi dvoma elektródami – vrchnou anódou aspodnou katódou. Celá konštrukcia je pripevnená na nosnom azároveň ochrannom substráte, cez ktorý sa používateľ pozerá. Technológia OLED je známa niekoľko desaťročí, pričom neustále prebieha jej intenzívny vývoj vsnahe dosiahnuť čo najlepšie výsledky. Moderné OLED vyrobené vposledných rokoch zvyčajne používajú medzi elektródami dvojitú organickú zložku pozostávajúcu zvodivej aemisnej vrstvy. Zasvietenie LED sa vykoná aktivovaním jej elektród, teda privedením napätia. Elektrický prúd tečie zkatódy do anódy práve cez organickú dvojzložku. Tok elektrónov teda vchádza cez emisnú organickú vrstvu avychádza z vodivej vrstvy do anódy. To, že do emitujúcej vrstvy sú injektované elektróny zkatódy (prebytok elektrónov), zatiaľ čo vodivá vrstva odovzdáva elektróny do anódy (nedostatok elektrónov), spôsobuje nerovnováhu. Vatómoch spodnej vrstvy vznikajú tzv. elektrónové diery aelektrostatické sily začnú priťahovať voľné elektróny zemisnej vrstvy. Vorganických zložkách je pohyb elektrónov o niečo pomalší ako vprípade atómov stýmito dierami, apreto kstretnutiu dochádza práve vemisnej vrstve. Voľný elektrón spadá do diery na energetickú hladinu elektrónu,ktorý vatóme chýba. Vdôsledku toho dochádza kemisii radiácie vpodobe fotónu svetla, pričom jeho frekvencia (farba) závisí od počiatočného rozdielu energií. Manipulovaním sjemne odlišnými zlúčeninami materiálov tak možno tvoriť diódy, ktoré budú emitovať fotóny (svetlo) rôznych farieb. Zvyčajne ide ovýrobu diód pre zelenú, modrú a červenú farbu. Vkaždom pixeli displeja OLED sú teda tri farebné diódy stýmito farbami, zktorých sa na základe schémy RGB skladajú všetky ostatné. Aby bolo svetlo viditeľné, musí byť horná anóda pre viditeľné spektrum svetla priehľadná. Obyčajne sa používa zmes oxidu india acínu (indiumcínoxid). Na spodnú katódu sa pri nepriehľadných displejoch OLED používa kov vpodobe bária alebo kalcia, ktorý sa na zamedzenie prirodzenej oxidácie (a teda aj degradácie) pokrýva vrstvou hliníka. Zkonštrukcie pixelov OLED vyplývajú perfektné pozorovacie uhly. Kým pri LCD svetlo zo zadného zdroja prechádza cez tekutý kryštál umiestnený pred ním (čo obmedzí uhol, pod ktorým sa dá naň pozerať – pozri článok Do útrob LCD monitora, PC REVUE č. 4/2011), vprípade OLED je zdrojom svetla sám pixel, respektíve jeho organické LED diódy. Problém s obmedzenými pozorovacími uhlami sa teda vytráca.

Štruktúra OLED (vľavo) aproces emitovania svetla (vpravo) – pri zopnutí elektród dôjde kpresunu elektrónov avytvorená nerovnováha vorganickej vrstve spôsobí tvorbu excitónov a vyžarovanie fotónov svetla

Pri kupovaní smartfónu či obdobného zariadenia ste sa možno už stretli soznačením AMOLED. Nie je toiný typ technológie, alepodrobnejšie označenie konkrétneho typu OLED. Konkrétne ide o typ jeho matice. OLED môže mať dva základné typy matíc – aktívnu apasívnu. OLED spasívnou maticou (PM) teda možno označiť ako PMOLED aOLED saktívnou maticou (AM) zas AMOLED. Líšia sa konštrukciou elektród astým súvisiacou metódou spínania jednotlivých diód (pozri obrázok). OLED s pasívnou maticou tvoria katódy aanódy usporiadané do mriežky. Na jednotlivých diódach sa horizontálne anódy pretínajú svertikálnymi katódami atým určujú jej pozíciu (rovnakým spôsobom, ako sa pozícia políčka na šachovnici označuje napríklad C5 či A3). V prípade aktívnej matice je, naopak, katóda aanóda vpodobe celistvej vrstvy, ktorá kompletne obopína organický materiál pixela ako sendvič. Spínanie jednotlivých diód na základe ich presnej pozície sa vykonáva tenkou vrstvou tranzistorov, umiestnenou na anódovej vrstve (rovnaký spôsob používa aj LCD, kde sú tranzistory na vrstve tekutých kryštálov). OLED spasívnou maticou je jednoduchší alacnejší na výrobu, má však väčšiu spotrebu (no stále lepšiu ako LCD) apomalšiu obnovovaciu frekvenciu. Zvyčajne sa používa len na jednoduchých amalých zariadeniach, kde treba zobrazovať iba text. Na väčšine pokročilých zariadení sa používa OLED saktívnou maticou, ktorý je síce oniečo náročnejší na výrobu, ťaží však zo svojho poľatranzistorov. Vďaka nemu možno diódy spínať rýchlejšie (vyššia obnovovacia frekvencia) aprecízne (nižšia spotreba). Vzhľadom na to, že organické diódy reagujú na zopnutie mnohonásobne rýchlejšie ako tekuté kryštály LCD, je zlepšenie rýchlosti zobrazovania vpodaní OLED obrovské. Kým pri LCD je latencia podľa typu matice 2 až 16 milisekúnd, pri OLED sa dosahujú zvyčajne menšie hodnoty ako 0,1 ms. Vzhľadom na to, že latencia menšia ako 1 ms je už za rozlišovacou schopnosťou ľudských zmyslových orgánov, OLED je prakticky bez oneskorenia. Pri zrekapitulovaní ide o kontrast, pozorovacie uhly, kvalitu podsvietenia arýchlosť reakcie. Tieto parametre pri OLED nedávajú praktický zmysel, pretože sú jednoducho správne (na rozdiel od LCD, kde spadajú do hodnotení – skoro dobré, horšie a zlé).

Porovnanie OLED s pasívnou aaktívnou maticou, ovládanou tranzistormi

Možnosti, výzvy a problémy

Zprincípu technológie OLED vyplýva okrem značného zlepšenia kvalitatívnych parametrov obrazu aj niekoľko nových konštrukčných možností. Peknú demonštráciu predviedol napríklad Samsung na januárovej výstave CES v Las Vegas. Zpochopiteľných dôvodov pútajú vždy veľkú pozornosť ohybné apriesvitné displeje. Keďže sme už uviedli, zčoho sa OLED vlastne skladá aako funguje, pochopiť princíp oboch riešení nie je problém. Priesvitný či, inak povedané, transparentný OLED (označovaný niekedy aj TOLED) je úprava klasického variantu displeja OLED, pri ktorom sa so spodnou katódou vykoná prakticky to, čo svrchnou anódou. Ako sme už spomenuli, elektróda vpodobe anódy sa nachádza zpohľadu pozorovateľa pred organickou vrstvou, ateda musí byť priehľadná. Vprípade transparentného OLED je to isté vykonané aj s katódou. Samozrejme, vtomto prípade už katóda nemôže byť tak ako pri klasickej verzii displeja znepriehľadného kovu, čo je výzva pre vývojárov akonštruktérov. Prvé seriózne pokusy s čiastočnepriehľadnými displejmi používali zmes magnézia astriebra. Vo vývojových prototypoch, ktoré boli predvádzané verejnosti, sa používajú rôzne experimentálne katódy, vyrobené napríklad z oxidu india acínu (rovnako ako anóda) alebo oxidu zinku. Vo vypnutom stave takéto displeje prepúšťajú okolo 80 % svetla, pričom pri zapnutom stave možno obraz sledovať zoboch strán. Priehľadné displeje sa dajú vyrábať saktívnou aj pasívnou maticou. Okrem dizajnovej lákavosti sú vhodné napríklad pri používaní vprilbách okuliaroch apodobne. Výzvou aktuálneho vývoja je, že tenký priehľadný film oxidu kovu použitý na katódu má problémy so stabilitou afatálnym zlyhávaním celých diód.

Vprípade ohybných OLED displejov, označovaných aj ako FOLED (Foldable OLED), sa efekt dosahuje výmenou substrátu. Namiesto ochrannej anosnej vrstvy zo skla sa použije nejaký druh ohybnej plastickej hmoty, ktorým je napríklad polyetyléntereftalát, skrátene PET, dobre známy znajrôznejších plastových obalov. Výhodné je, že organická vrstva diód je hrubá len okolo 100 nanometrov, takže po pridaní elektród aochrannej plastovej vrstvy možno vytvárať mimoriadne tenké ahlavne úplne ohybné displeje. Už niekoľkokrát sme boli svedkami predvádzania rôznych prototypov displejov, ktoré sa dali napríklad narolovať na ceruzku (predvedené spoločnosťou Sony už vroku 2010). Výhoda takýchto displejov je pomerne jasná, pričom ide napríklad ozaujímavú možnosť rolovať veľký televízor OLED tak, ako sa zroluje plátno projektora, prípadne vyrábať tablet, ktorý sa bude dať nosiť vúzkej tube (pozri vizionárske video na virtuálnom DVD REVUE znázorňujúce možnú blízku budúcnosť technológie OLED). Momentálna technologická výzva pre výrobu komerčne dostupných ohybných displejov je spätá sproblémom mechanického napätia vorganickej vrstve. Zmena tlaku vjednotlivých častiach organickej vrstvy diód, spôsobená ohybom, sa prevteľuje do zníženej energetickej účinnosti azhoršenia jasu. Pri nevhodnom a nerovnomernom ohybe dochádza po čase kpraskaniu oxidu india acínu, zktorého sú tvorené anódy, čo vedie kzlyhaniu jednotlivých diód. Technológia materiálov je, samozrejme, aj vtomto prípade pod masívnym vývojom, pričom jednou zo zaujímavých možností pre budúci experimentálny vývoj je používanie uhlíkových nanotrubíc. Ohybné apriesvitné vlastnosti OLED sa nezriedkavo vdemonštračných prototypoch kombinujú. Na videu ztohtoročného CES, ktoré nájdete na aktuálnom DVD REVUE, môžete vidieť veľmi peknú ukážku najmodernejšieho predvádzacieho prototypu ohybného OLED od Samsungu.

Prototyp telefónu sohybným displejom, predvedený na výstave CES 2013

Okrem doposiaľ uvedených typov OLED sa možno stretnúť aj sniektorými ďalšími, viac-menej čisto marketingovými označeniami, ktoré vnejednom používateľovi môžu vyvolať zmätok. Samsung používa napríklad termín super AMOLED, ktorým označuje displeje OLED saktívnou maticou, používajúce integrovanú vrstvu na detekciu dotyku. Dáva tým najavo, že dotyková vrstva nie je separovaná od displeja. Okrem toho super AMOLED prezentuje aj ako technológiu výrazne znižujúcu nežiaduce odlesky slnečného svetla. Inak ide oklasický displej OLED saktívnou maticou. Samsung bežne používa aj označenie HD super AMOLED, upozorňujúc na HD rozlíšenie, ďalej super AMOLED Plus či extrémne full HD super AMOLED Plus. S podobnými marketingovými názvami sa však stretávame aj v prípadeiných spoločností, pričom napríklad pri produktoch Motoroly sa objavuje označenie super AMOLED Advanced, čo je prakticky len klasický displej OLED saktívnou maticou aHD rozlíšením.

Prototyp ohnutého OLED TV Samsung, inšpirovaný kinom IMAX

Výzvy sa vprípade OLED neriešia len vsúvislosti spriehľadnými či ohybnými displejmi. Jeden znajznámejších problémov displejov OLED je paradoxne ukrytý aj pod najväčším triumfom – organickými diódami. Ako sme už podrobne prebrali, diódy konštruované zorganických molekúl majú nesmierne dobré obrazové vlastnosti. Pokiaľ uvidíte niekde na výstave viac ako 50-palcové televízory OLED, budete žasnúť nad ich nádhernými farbami, vysokým kontrastom, homogenitou ahĺbkou obrazu. Obraz, samozrejme, nie je nijako limitovaný kvalitou podsvietenia aprostredníctvom organických diód možno dosiahnuť mimoriadne dobré farebné podanie. Vysoký rozsah je hlavne v prípade zelenej ačervenej farby. Modrá za nimi vtomto ohľade trochu zaostáva, dôsledkom čoho obraz pôsobí teplejšie. Toto samo osebe nie je problém, pretože aj štandardizovaná norma RGB, ktorá sa používa naväčšine zobrazovacích zariadení, je rovnako naklonená týmto smerom pre príjemnejšie pôsobiaci obraz. Problematické však už je starnutie organickej vrstvy. Pokiaľ je degradácia materiálu pomalá apresiahne bežnú úžitkovú životnosť zariadenia, nie je na prekážku. Problém sa vyskytne vprípade, že degradácia nastáva rýchlo. Už pri prvých pokusoch sOLED v80. a90. rokoch minulého storočia sa ukázalo, že k starnutiu anáslednému zlyhaniu organickej vrstvy dochádza v pomerne krátkom čase. Vnasledujúcom období sa vyvíjali rôzne nové pokročilé materiály atechnológie, ktoré životnosť organických diód výrazne predlžujú. Objavil sa však zaujímavý anepríjemný prvok. Životnosť materiálov na produkciu červeného azeleného svetla sa darí zvyšovať podstatne viac ako vprípade materiálov na produkciu modrého svetla. Jeden zhlavných dôvodov je fakt, že modré diódy majú nižšiu žiarivosť aje nevyhnutné prevádzkovať ich na vyšších napätiach. Vkonečnom dôsledku majú modré diódy displejov OLED oveľa kratšiu životnosť ako červené azelené. Za úplný koniec životnosti sa zvyčajne považuje doba, po ktorej žiarivosť, respektíve jas diódy klesne na 50 % pôvodnej hodnoty. Dlhý čas sa životnosť modrých diód pohybovala okolo 14000 hodín, čo je 583 dní nepretržitej prevádzky alebo 4,5 roka pri prevádzke po 8 hodín denne. Naproti tomu životnosť zelených ačervených diód často dosahuje desaťnásobok tejto hodnoty. Vďaka veľkým pokrokom voblasti materiálov sa vsúčasnosti pohybuje životnosť modrých diód na približne 20000 hodinách, čo už je relatívne blízko hodnotám LCD, ktoré sú podľa typu panela na hodnotách 25000 až 40000 hodín. Modré diódy tak pomaly prestávajú robiť problém. Vývoj OLED však stále napreduje aexperimenty prebiehajú aj na látkach, ktoré dosahujú životnosť nad 50000 hodín. Neutíchajúci vývoj materiálov spôsobuje, že sa stále zvyšuje výdrž aj inak už dostatočne trvácnych červených azelených organických diód, ktoré dnes dosahujú životnosť okolo pol milióna hodín.

Vývoj OLED pokračuje aj voblasti znižovania spotreby avýrobných nákladov. Veľmi aktívny smer vývoja je napríklad fosforescentný OLED (PHOLED), ktorý sa uplatňuje na aktuálne predvádzaných prototypoch veľkých TV obrazoviek, ale aj pri menších zariadeniach. Ide oOLED, pri ktorom diódy neemitujú svetlo na základe fluorescencie, ale na základe fosforescencie, pri ktorej je svetelný efekt dlhší aumožňuje znižovať spotrebu displejov OLED až oniekoľko desiatok percent. Okrem PHOLED je ďalšia zaujímavá metóda obmedzovania spotreby aj používanie štyroch farebných diód – RGBW (červená, zelená, modrá, biela). Keďže pri klasickom variante RGB sa žiarivá biela dosahuje maximálnym zasvietením všetkých troch diód súčasne, použitie bielej diódy šetrí energiu aj životnosť ostatných diód. Zhľadiska znižovania výrobných nákladov OLED existuje niekoľko rôznych smerov vývoja, pričom sa napríklad hľadá náhrada za indium, čo je vzácny materiál používaný do výrobných zmesí anód (vyrábaných z oxidu india a cínu).

Súčasná situácia na trhu

Pri pohľade na technologické prezentácie firiem na rôznych výstavách sa nejeden používateľ ľahko nadchne. Iba málokto nemá slabosť pre nové alepšie technológie, pričom každého zaujíma najviac to, kedy by už mohol mať daný výrobok doma na stole, poličke či vo vrecku. Oslavné ódy naOLED počúvame už prakticky viac ako jedno desaťročie. Každý rok sa zdá, že OLED je už-už pred dverami, ale akosi nechce vkročiť dovnútra. Pravda je taká, že OLED sa dostal na trh už dávno. Bez problémov sa usídlil voblasti malých uhlopriečok astretneme sa sním na mnohých smartfónoch, digitálnych fotoaparátoch, vreckových audioprehrávačoch a podobných zariadeniach. Už vroku 2010 predal Samsung viac ako 10 miliónov telefónov Galaxy Ssdisplejom AMOLED avsúčasnosti je displej OLED na kvalitnom smartfóne bežná záležitosť.

Na 55-palcovom televízore LG 55EM9700OLED pekne vidieť, že OLED vďaka svojej štruktúre aabsencii podsvietenia umožňuje výrobu veľmi tenkých displejov

Snarastajúcou uhlopriečkou sa OLED vytrácal av oblasti notebookov, monitorov atelevízorov po ňom nebolo ani chýru, ani slychu. Našlo sa síce pár lastovičiek, ako napríklad 15-palcový televízor OLED LG 15EL9500, ale to nebolo práve to, čo ľudia stakým nadšením očakávali. Kedy sa už teda situácia zmení? Ukončí práve rok 2013 povestné čakanie na Godota? Vyzerá to, že áno. Zhľadiska TV vyzeral veľmi sľubne už minulý rok, pretože už na januárovom CES 2012 vLas Vegas predstavili spoločnosti Samsung aLG plnofunkčné 55-palcové televízory OLED určené na trh. Očakávané prognostiky výroby vobjemoch 50000 kusov však mali trvácnosť asi ako aprílový sneh apo celý minulý rok sa takéto modely na trhu neukázali. Pri spätnom pohľade sa teda zdá, že výrobný proces veľkých panelov ešte stále nebol vporiadku ajeho chybovosť bola skrátka priveľká. Už na výstavách bolo na niektorých predvádzaných kusoch vidieť pri bližšom pohľade množstvo chybných pixelov, ktoré sa zväčšej vzdialenosti nedajú spozorovať. Ak si uvedomíme, že na výstavy sa berú prakticky najlepšie kusy, pravdepodobne odhalíme dôvod meškania. Každopádne sa zdá, že sa končí a55-palcové OLED televízory by mali byť na trhu vprvom štvrťroku tohto roka. Vjanuári začala spoločnosť LG prijímať prvé predobjednávky na 55-palcové televízory LG 55EM970Vs dátumom odosielania produktov vmarci. Na kórejský trh sa dostanú tieto TV ako prvé, nasledovať bude trh v USA aohlásená cena je 12000 USD. Cena pre európsky trh však bude ešte spresnená.

Na základe CES 2013 sa dá povedať, že marketingový ošiaľ okolo 3D už vyprchal anovými čarovnými slovíčkami sú OLED a 4k, respektíve ultra HD (UHD). Rok 2013 teda vyzerá zhľadiska veľkých OLED konečne pozitívne. Ceny týchto displejov, respektíve TV, ktoré nimi disponujú, sa síce vsúčasnosti pohybujú na úrovniach osobných automobilov, ale táto situácia nie je pri uvádzaní prelomových výrobkov na trh výnimočná aje dobre známa zrejme každému, kto trh sIT alebo s elektronikou všeobecne sleduje. Stohtoročným nástupom azda konečne zmiznú zo sveta aj rôzne konšpiračné teórie, ktoré neprítomnosť veľkých displejov OLED dávali za vinu sprisahaniu výrobcov LCD. Tie, žiaľ, boli dôsledkom toho, že vminulosti sa OLED opisovali veľmi ružovo ako hotová vec, čo vonkoncom nebola pravda. Technologické výzvy sním súvisiace boli skrátka väčšie, než sa niektorým vizionárom mohlo pred piatimi či desiatimi rokmi zdať. Skutočnosť je, samozrejme, taká, že vrámci veľkých OLED prebieha masívny vývoj asnaha oich privedenie na trh je obrovská. Vývoj nových technológií je finančná zaťaž, ktorá je vprípade, že produkty sa stále nepredávajú, veľkým bremenom pre každú firmu. Včlánku sme opísali, na akom princípe technológia OLED funguje aaké výzvy prináša. Poukázali sme zároveň na aktuálne problémy, ktoré pred vývojármi stoja. Nezostáva nám teraz už nič iné než dúfať, že ceny OLED displejov budú klesať vrýchlom tempe ačoskoro sa dočkáme aj veľkého rozšírenia OLED na poli notebookov amonitorov.