BLOGY: Veď je to ešte dobré...

Či už ide o notebooky, tablety, stolové počítače, alebo smartfóny, jednu vec majú všetky zariadenia spoločnú. Jedného dňa prestanú fungovať, či to už chcete, alebo nie. Počítače opravujem už viac ako 12 rokov, pričom väčšinu času je to z tej profesionálnej stránky. Či už sa ku mne dostávajú počítače fyzicky, alebo len na diaľku prostredníctvom poradne PC REVUE, vždy človeka prekvapí niečo nové, s čím sa ešte nestretol.

Hardvér a softvér sa neustále menia, ale časom si napokon zvyknete na všetko. Vety typu „pán Urban, som zúfalý", „pán Urban, len vy mi dokážete pomôcť" sa stali bežnou súčasťou môjho života a ich napísanie či vyslovenie už poriadne ani nevnímam. Pomáham však rád a nič nie je krajšie ako vidieť spokojný výraz človeka nad opravenou vecou, s ktorou si dlhý čas nevedel sám dať rady. Výhodou bohatých skúseností so servisom je, že v drvivej väčšine prípadov už dokážete veľmi rýchlo odhadnúť typ a vážnosť problému, a tak málokedy strácate čas napríklad hľadaním softvérového riešenia pri hardvérovom probléme. To obvykle bežný používateľ nedokáže a často tak prepadá frustrácii, pri ktorej dokola inštaluje operačný systém, donekonečna preinštalováva ovládače či mení najrôznejšie nastavenia systému v snahe zmeniť situáciu.

Ak ste často úspešní tam, kde iní zlyhajú, ľudia vám občas začnú prisudzovať aj trochu nadprirodzené schopnosti. Napríklad môj najlepší priateľ je dobrák od kosti, ale často dopláca na to, že je takpovediac trochu prchký. Keďže vie byť aj výbušný, nezriedkavo v hneve zareaguje bez rozmyslu skôr, než si svoju prehnanú reakciu stihne uvedomiť. Jedného dňa za mnou prišiel a začal mi opisovať, ako mu pri hraní jeho obľúbenej hry RPG začal pevný disk zvláštne škvrčať a hra zamrzla. Keďže ho to veľmi rozčúlilo, začal po ňom vo svojom permanentne otvorenom počítači päsťou búchať. Zvuk škvrčania sa zmenil na pískanie, čo ho povzbudilo, a búchaním zospodu sa situáciu pokúšal vyrovnať. Nakoniec to vzdal, počítač vypol a disk otvoril, aby sa pozrel, čo je vo veci. „A predstav si," poskočil od vzrušenia na stoličke, keď mi to rozprával, „koniec toho ramena bol do L-ka." Tvarom písmena L opisoval, pochopiteľne, to, že pri extrémnom búchaní tenký koniec ramena narazil na točiacu sa dátovú platňu tak silno, že sa zlomil a ohol do uhla 90°. Disk bol, samozrejme, podľa tohto opisu úplne zničený. Ja som sa však stále neveriacky pozeral na svojho priateľa, ako siaha do vrecka a disk vyťahuje so slovami: „Takže som ti ho priniesol, či by si s tým ešte niečo nespravil." V takejto situácii vám nezostáva už nič iné než zaboriť tvár do dlaní.

Na druhej strane schopnosť vec predčasne nevyhadzovať nie je zlá. Mám jedného priateľa vo vyššom veku, ktorý na Slovensko prišiel z Vietnamu. Tak ako 38 % iných ľudí z tejto krajiny aj on má priezvisko Nguyen, čo je dôvod, prečo sa dokonca aj pri oficiálnych a formálnych príležitostiach necháva oslovovať prostredným alebo krstným menom. Pre nás to znie trochu čudne (pán Ján, pán Miroslav) a pripomína nám to skôr televízne súťaže, kde takúto formu používajú moderátori.

Vždy, keď sme na seba narazili, snažil sa ma presvedčiť o tom, aby som sa prišiel pozrieť do Vietnamu. „Kúp si len letenku, o všetko ostatné sa postarám," vysvetľoval mi zanietene, „bývanie, jedlo, všetko zariadim." Odjakživa za mnou chodil s notebookom, ktorý bol už v zúboženom stave. Ložiská chladiča už mleli z posledného, skrutky z polovice konštrukcie boli postrácané, pánty zlomené a na klávesnici niekoľko klávesov nefungovalo. Ak ste teda chceli napísať napríklad google.com, napísali ste oole.com. Môj vietnamský priateľ však bol na takéto situácie pripravený a na ploche mal umiestnený odkaz na spustenie softvérovej klávesnice, kde chýbajúce písmenká „doklikal" myšou. Často som mu ponúkol, že mu klávesnicu vymením, pretože nejde o prehnane drahú položku, vždy mi však povedal: „A načo? Veď je to ešte dobré."

Stretávali sme sa pomerne často, pretože s počítačmi rád experimentoval a pokúšal sa nastavovať rôzne veci. No keďže jeho skúsenosti boli mizivé a navyše nevedel ani slovo po anglicky, obvykle to nedopadlo dobre. Jeho odpor k angličtine som chápal. Päťdesiatku mal už dávno za sebou a vietnamskú vojnu (alebo ako hovoria oni, americkú vojnu) zažil na vlastnej koži z opačnej strany, ako ju vídame v hollywoodskych filmoch. Nikdy som si ho však nevedel predstaviť s puškou v ruke.

Pre mňa bol vždy len dobrák, ktorý prišiel za mnou rozčúlený, keď mu niečo nefungovalo. Zakaždým predo mnou automaticky začal svoj notebook otvárať, pretože pre zlomené pánty to vyžadovalo dosť kumštu, pričom mi zanietene opisoval svoj aktuálny problém. Softvérové chyby som mu vždy opravil, ale akýkoľvek návrh na výmenu hardvéru sa končil vždy vetou: „Veď je to ešte dobré." Musím povedať, že časom to do mňa celkom presiaklo a tento výraz vo mne zrejme zostane už po celý život. V hlave mi zaznie kedykoľvek, keď premýšľam nad tým, či mám nejaký starý hardvér vyhodiť. Doma mám teda rozsiahlu zbierku komponentov najrôznejších generácií, ktoré síce už nikdy nepoužijem, ale zato sa na ne veľmi dobre pozerá. Nikdy som to neľutoval. Veď ten hardvér je koniec koncov nielenže krásny, ale dokonca je ešte aj dobrý.

Každopádne dúfam, že dobré bude pre vás aj toto vydanie PC REVUE a jeho čítanie vám skutočne spríjemní júnové dni.