Bitcoin: Slobodná internetová mena rúca stereotypy / 2. časť
V prvej časti nášho článku o slobodnej internetovej mene bitcoin sme vysvetlili, čo to vlastne je, prečo sa zavádza a aké má poslanie. Venovali sme sa aj technológii a teraz pokračujeme viac do hĺbky a povieme si o fungovaní v praxi a pravdepodobnom budúcom vývoji tejto meny.
Princíp fungovania
Ako teda mena funguje v praxi? Základnou úlohou bežného používateľa je nainštalovať si na počítači jedného z bitcoinových klientov, ktorý vytvorí digitálnu peňaženku. Tá vygeneruje unikátnu adresu, ktorá sa dá chápať ako ekvivalent čísla bankového konta. Bitcoinová adresa pozostáva zo zástupu alfanumerických znakov (27 až 34 miest), ktorý sa začína číslom 1 alebo 3. Celá adresa vyzerá napríklad takto: 31uEbMgunupShBVTewXjtqbBv5MndwfXhb.
V rámci peňaženky možno generovať zadarmo ľubovoľný počet adries a viesť si tak niekoľko bitcoinových účtov zároveň. Aby sme na svoj účet nejaké bitcoiny dostali, môžeme si ich napríklad kúpiť. Existuje množstvo webových služieb fungujúcich ako zmenárne, ktoré umožňujú premeniť bežné meny (euro, dolár, libra) na bitcoiny podľa aktuálneho kurzu. Proces funguje úplne rovnako ako v prípade bežných zmenární. Aj tu „zmenárnik" obchoduje s trochu upraveným prevodným kurzom, vďaka čomu mu pri každej zmene vzniká drobný zisk.
Zmena, samozrejme, funguje aj opačne a bitcoin sa dá premeniť na klasické meny. Zmenáreň však nie je jediná cesta, ako bitcoiny získať. Svoju peňaženku môžete naplniť napríklad aj tak, že si bitcoiny zarobíte, teda si touto menou necháte od niekoho zaplatiť za tovar či služby. Bitcoiny možno dokonca vyťažiť, čomu sa ešte budeme venovať. Ak umiestnite do svojej peňaženky napríklad dva bitcoiny, neznamená to, že máte na svojom počítači zrazu nejaké dva čudesné súbory. To, čo získavate, sú v podstate práva na ne (podobne ako pri bežnom internetovom bankovníctve). Dva bitcoiny v rámci bitcoinovej siete sú zviazané s adresou vašej peňaženky a len z nej môžu byť prevedené niekam inam (na iný bitcoinový účet bežnej osoby alebo zmenárnika). Tieto bitcoiny vám nikto nemôže zabaviť ani ukradnúť a budú vám patriť dovtedy, kým ich neprevediete inam a neodovzdáte tak práva na ne niekomu inému.
Tu sa prejavuje výhoda decentralizovanej siete. Tieto práva totiž skutočne vlastníte iba vy a len vy ich máte na svojom počítači (respektíve spojené so svojou peňaženkou). Pri elektronickom bankovníctve bežných mien tieto operácie vykonávate na účte banky, pričom tá vám môže práva na prevod v špecifických prípadoch vziať a financie vám tak zabaviť. Z tohto pohľadu teda bitcoiny v rámci bitcoinovej siete vlastníte „viac" než eurá v banke. Na druhej strane o bitcoinovú peňaženku môžete vlastnou chybou prísť. Ak nemáte vytvorenú jej zálohu a niekto vám ukradne notebook s jej jediným exemplárom (alebo ju zmažete), neexistuje možnosť, ako svoje práva na bitcoiny získať späť (podobne, ako keď vám niekto ukradne hotovosť z vrecka). Ak máte aktuálnu zálohu, nič sa nestalo. Všetky práva totiž stále máte. Podmienkou je, že peňaženku máte šifrovanú, a teda nikto neotvorí jej kópiu na ukradnutom notebooku (bez potreby zadania hesla) a vašu hotovosť si neprevedie na svoj účet. Práva totiž nie sú nijako viazané na vašu osobu a môže ich použiť ktokoľvek, komu umožníte prístup k vašej peňaženke.
Bitcoinová peňaženka na systéme Windows
Ak chceme niekomu poslať bitcoiny, vyberieme v rámci peňaženky novú transakciu a požadovanú sumu pošleme na konkrétny „bitcoinový účet". Transakcia vojde do siete a vzhľadom na to, že jednotlivé uzly si transakcie rýchlo postúpia, doputuje k príjemcovi zvyčajne v priebehu pár sekúnd. Tento stav sa však dá chápať len ako úvodný oznam, že peniaze posielame. Aby si bol príjemca istý, že peniaze sú skutočne jeho (teda že k nim naozaj vlastní práva), potrebuje počkať na overenie, ktoré sieť vykoná prostredníctvom baníkov.
Pod „kapotou" vyzerá celý proces takto. Predstavme si, že Adam posiela jeden bitcoin Eve. Tento bitcoin je v Adamovej peňaženke reprezentovaný transakciou, prostredníctvom ktorej bol na jeho účet v minulosti prevedený, pričom v jej vnútri je uvedený ako vlastník (pozri schematický obrázok transakcie). Keďže Adam je vlastník transakcie, môže s ňou manipulovať. Transakciu teda otvorí a vloží do nej verejne dostupný kľúč Evy (je súčasťou jej adresy). Zároveň do nej vloží vlastný digitálny podpis (šifrovaný algoritmom ECDSA), čím sieti potvrdí, že oficiálne prevádza jej obsah na Evu. V rámci siete existuje záznam o tejto transakcii z minulosti, ktorá Adama určila za jej vlastníka, a preto sieť rozpozná, že má na to Adam právo. Transakcia je tak zmenená a Eva sa stáva jej novým vlastníkom. V budúcnosti ju ona zas môže poslať niekomu ďalšiemu.
Takto jednoducho „jedna k jednej" sa však posiela transakcia zriedkavo. Obyčajne nastáva situácia, pri ktorej má Adam na účte napríklad 3,2 BTC, pričom na úrovni siete je táto suma tvorená dvoma transakciami v hodnotách 1,5 a 1,7 BTC. Ako potom pošle Eve dva bitcoiny? Riešenie je založené na tom, že transakcia môže obsahovať viac podpisov a kľúčov a softvérový klient tak môže kombinovať jednotlivé vstupy a výstupy. Klient tak vytvorí pri posielaní novú transakciu v hodnote 3,2 BTC, ktorú následne rozdelí na dve nezávislé. Jedna transakcia v hodnote 2 BTC poputuje Eve, druhá so zostatkom 1,2 BTC späť Adamovi. Namiesto dvoch transakcií v hodnotách 1,5 a 1,7 BTC sa tak Adam stane vlastníkom len jednej transakcie v hodnote 1,2 BTC. Pri prevodoch sa mechanizmus snaží transakcie „defragmentovať" a znižovať ich roztrieštenie. Všetko, samozrejme, prebieha pod kapotou bitcoinového klienta, teda peňaženky. Používateľ sa v tomto zložitom procese zahŕňajúcom kľúče a podpisy nijako nezúčastňuje.
Schéma transakcie bitcoinov od Adama k Eve - proces prebieha prepísaním práv
Ako však Eva môže vedieť, že Adam proces nepodvrhol a bitcoiny sú skutočne jej? Čo ak Adam poslal bitcoiny najprv niekomu inému a následne rýchlo vytvoril novú transakciu s rovnakým parametrom a poslal ju jej? Tomuto nešváru sa hovorí „double-spending", teda dvojité utratenie. Ide o klasický problém digitálneho posielania peňazí, pri ktorom môže byť jedna suma utratená viackrát skôr, ako systém stihne zareagovať.
V obvyklých digitálnych platobných systémoch sa tento problém rieši centrálnou autoritou, ktorá si vedie záznam o tom, kto akú sumu vlastní. V okamihu, ako sumu utratíte, autorita vám ju odškrtne. Keďže každý verí autorite, a nie vám, sumu, ktorú podľa autority už nemáte, od vás nikto neprijme. Na druhej strane autorita môže odškrtnúť alebo zmraziť aj peniaze, ktoré ste nikdy neutratili (ako sa to stalo napríklad v známom prípade WikiLeaks a jej účtu PayPal). Ako sa teda problém dvojitého utratenia rieši v systéme bitcoinu, ktorý žiadnu centrálnu autoritu nemá? V základe jednoducho tak, že všetci držia kompletnú databázu predošlých transakcií, aby vedeli, ktoré peniaze komu momentálne patria.
Databáza je rozdelená na jednotlivé bloky, pričom každých desať minút pribúda do reťazca nový blok, ktorý obsahuje aktuálne transakcie. Tento blok je rozposielaný sieťou a všetci klienti ho zaraďujú do svojej databázy. Tu sa však problém objavuje znova. Ako môže klient vedieť, že blok obsahuje dôveryhodné informácie? Blok predsa nebol vytvorený žiadnou autoritou, ale iba ďalším účastníkom. Odpoveďou je dômyselný zabezpečovací mechanizmus v podobe baníkov, ktorí slúžia ako reprezentant dôveryhodného zdroja týchto informácií. Alfou a omegou je výpočtová sila. V podstate ide o živočíšny princíp - kto je najsilnejší, ten rozhoduje.
V sieti P2P bitcoinu sú prostredníctvom broadcastu, teda správy, ktorú získajú všetky uzly, vysielané jednotlivé transakcie. Baníci transakcie zachytávajú a zostavujú z nich kandidáta na nový blok. Každú transakciu zašifrujú hašovacou funkciou SHA -256 (haš s dĺžkou 256 bitov), pričom následne vezmú dva takéto haše a znova ich zahašujú. Proces sa nekončí a vezmú sa zas tieto dva typy hašov a opäť sa zahašujú. Takto sa vytvára čoraz zložitejší hašovací strom, náročnejší na výpočet, ku ktorému sa pridáva hodnota hašu posledného bloku v sieti (napríklad blok s číslom 3701) a zároveň premenná hodnota označovaná ako kryptografický nonce.
Baník pritom musí vo výsledku dosiahnuť určitý vopred stanovený limit zložitosti (ktorý sieť v tom čase aktuálne požaduje), čím demonštruje svoj výpočtový výkon. V okamihu, keď dosiahne potrebnú zložitosť, vytvára nový blok s číslom 3702 (ako nasledovníka nášho príkladu v podobe bloku 3701) a publikuje ho. Všetci ostatní baníci v tom momente zahadzujú aktuálne počítané transakcie, ktoré iný baník už vypočítal, a celý proces pokračuje nanovo. Tak vzniká neprerušený reťazec blokov, ťahajúci sa až k počiatočnému bloku 1, označovanému ako Genesis, ktorý bol vytvorený v roku 2009 pri spustení siete (vypočítal ho Nakamoto). Nový blok pribúda približne každých 10 minút a v súčasnosti už má reťazec viac ako 200 000 členov. Jeho zložitosť stúpa každých 2016 blokov (teda každých 14 dní), čím sa sieť prispôsobuje nárastu výpočtového výkonu uzlov a udržiava stále približne 10-minútové rozstupy.
Vzhľadom na to, že každý nový blok odkazuje na predchádzajúci blok, potvrdzujú sa tým všetky predošlé transakcie. Transakcia je teda tým istejšia, čím viac nových blokov po nej nasledovalo. V špecifickom prípade dôjde k rozdeleniu reťazca na tzv. vidličku (keď napríklad dvaja baníci vypočítajú ten istý uzol prakticky v rovnakom čase). Sieť vtedy dáva prednosť zložitejšiemu z dvoch výpočtov a reťazec sa tak znovu obnoví v nasledujúcom bloku, ktorý verifikuje predchádzajúci rozpor. Transakcia sa v rámci bitcoinu považuje za úplne overenú, a teda bezpečnú v momente, keď po jej materskom bloku nasleduje päť ďalších blokov (teda približne o hodinu). Ako sme spomenuli v úvode, útočník sa môže pokúsiť kompromitovať sieť tak, že vytvorí vlastnú alternatívu reťazca (s podvrhnutými novými blokmi).
Aby však začala sieť túto „alternatívnu realitu" akceptovať, musela by byť väčšinová. Z pohľadu útočníka by teda muselo ísť o zapojenie botnetu s výpočtovým výkonom väčším, ako má zvyšok siete, čo je v súčasnosti nereálne aj za predpokladu, že by sa o to spoločne pokúsilo sto najvýkonnejších superpočítačov sveta. Ďalší útok, možný len v teoretickej rovine, je situácia, pri ktorej by niekto zmenil hodnoty v novom bloku v svoj prospech a následne ho verifikoval šiestimi ďalšími blokmi v krátkom slede v priebehu pár minút. Takýto úkon je však z dôvodu zložitosti na súčasnom hardvéri nemožný a vzhľadom na to, že zložitosť výpočtu neprestajne stúpa, je sieť vždy adekvátne prispôsobená aktuálnym schopnostiam dostupného hardvéru.
V prípade, že z dôvodu útoku alebo chyby dôjde k rozdeleniu reťazca blokov, bitku vyhrá ten silnejší, a teda dôveryhodnejší; slabší reťazec zahynie a stane sa neplatným
Na rad prichádza otázka, prečo vlastne baníci poskytujú výpočtový výkon a udržujú sieť v prevádzke. Odpoveďou je systém odmien. Každý baník, ktorý dokáže vypočítať platný blok, si doň môže pridať transakciu smerujúcu odnikiaľ v špecifickej hodnote. Týmto spôsobom sa v bitcoine generujú nové peniaze, pričom ich prírastok je presne matematicky definovaný. Každé štyri roky sa táto odmena automaticky zmenší na polovicu. Bitcoinov teda pribúda stále menej, až sa napokon zastavia na konečnej hodnote. Keďže počet bitcoinov je konečný a vopred známy, mena je vo finále deflačná. V rokoch 2009 až 2012 bola odmena za nový blok 50 BTC.
Keďže blok sa vypočíta každých 10 minút, za štyri roky došlo k vygenerovaniu 210 000 blokov, teda 10,5 milióna bitcoinov, čo je polovica cieľovej sumy. Následne sa odmena vnútorným algoritmom zmenšila na polovicu, čo znamená, že dnes je odmena za nájdenie bloku 25 BTC. V období 2013 až 2016 sa teda vygeneruje znova 210 000 blokov, ale pribudne už len 5,25 milióna nových bitcoinov. Situácia sa bude opakovať v rokoch 2017 až 2020, keď pribudne 2,625 milióna bitcoinov, v ďalšej štvorročnici 1,3125 atď. Prírastky si môžete pozrieť na grafe. Drvivá väčšina bitcoinov sa vygeneruje do roku 2033, pretože prírastok bude vzhľadom na neustále delenie na polovicu stále nižší. Z princípu ich počet nikdy neprekročí 20 999 999, pričom k 21 miliónom sa bude systém už len „nekonečne" približovať. V realite však narazí na najmenšiu deliteľnú jednotku bitcoinu a proces sa úplne zastaví v roku 2140.
Pribúdanie bitcoinov do obehu v priebehu rokov
Vzhľadom na stúpajúcu náročnosť a narastajúcu konkurenciu ťaží drvivá väčšina baníkov v skupinách. Takáto skupina baníkov sa označuje aj názvom pool, pričom ich existuje veľké množstvo. Účastníci takýchto zoskupení zvyšujú šancu na to, že blok vypočítajú ako prví, pričom sa o podiel z každého z nich rozdelia. Najväčšia skupina má v súčasnosti názov BTC Guild a je schopná spoločne počítať 20 terahašov za sekundu. Baníkom okrem nových bitcoinov vytvorených s každým blokom pripadnú aj odmeny z vypočítaných transakcií. Každý, kto posiela transakciu v rámci siete, sa môže rozhodnúť, či do nej vloží o malé percento vyššiu sumu určenú pre baníkov. Ide teda o akýsi transakčný poplatok, ale vzhľadom na to, že je dobrovoľný, dá sa označiť za „prepitné". Väčšina baníkov preberá transakcie aj bez neho. No ak nejaký malý podiel pridáte, zvýšite šancu, že transakciu preberie rýchlo nejaký výkonný pool a v krátkom čase bude potvrdená.
Hodnota bitcoinu v priebehu času
Hodnota bitcoinu v základe vychádza iba z faktu, že mena vôbec existuje a má určité žiadané vlastnosti. Nie je krytá nijakou komoditou (napríklad zlatom), čo však platí takmer pre každú súčasnú menu, z tohto hľadiska teda bitcoin nie je v nevýhode. V konečnom dôsledku sú totiž klasické aj digitálne meny postavené iba na dôvere, že s nimi budete môcť v budúcnosti zaplatiť. Konverzný pomer bitcoinu s inými menami tak vychádza z aktuálnej trhovej ponuky a dopytu. Zjednodušene sa dá povedať, že bitcoin stojí toľko, koľko sú zaň ľudia schopní dať. Na začiatku apríla sa jeden bitcoin predával za 137 dolárov alebo 106 eur. Ak vám teraz skoro vypadli oči z jamiek a pýtate sa, kto by chcel dať 100 eur za jedno špeciálne digitálne nič, môžete si situáciu prirovnať napríklad k poštovej známke s názvom „trojšilingová žltá". Tento „špeciálny ozubený kus papiera" bol v roku 2010 vydražený za viac ako 2 milióny dolárov. Peňažnú hodnotu objektu skrátka stanovujú ľudia svojimi túžbami a potrebami, nie je to informácia zapísaná v atómoch.
V prvom roku existencie (2009) bola hodnota bitcoinu prakticky nulová a používali ho iba nadšenci kryptografie. Prvou hodnotnou transakciou bolo už spomenuté kúpenie pizze v roku 2010, čo sa v praxi vykonalo tak, že floridský programátor Laszlo Hanyecz poslal 10 000 bitcoinov jednému z používateľov siete, ktorý následne zavolal do klasickej pizzerie a objednal na jeho adresu dve pizze zaplatené bežnou kreditkou. V rovnakom roku používateľ s prezývkou SmokeTooMuch dražil v aukcii 10 000 BTC za sumu 50 dolárov. Kupec sa nenašiel.
Pri dnešnej cene má tento počet bitcoinov hodnotu milión eur. V auguste 2010 sa zároveň objavila doposiaľ jediná vážna zraniteľnosť protokolu, pri ktorej transakcie neboli správne verifikované, vďaka čomu útočník mohol prekročiť reštrikcie bitcoinovej ekonomiky a vytvoriť veľké množstvo jednotiek. Táto chyba bola zneužitá 15. augusta 2010, pričom útočník vygeneroval 184 miliónov bitcoinov. Chyba bola v krátkom čase spozorovaná a opravená, pričom sieť nadviazala na staré zdravé bloky a tým predošlé zneužitie odstrihla a zlikvidovala bez následkov. Odvtedy sa žiadna vážna chyba v protokole nenašla. Práve naopak, analýzy z roku 2011 ukázali, že je mimoriadne bezpečná a množstvo expertov vyjadrilo obdiv nad Nakamotovým princípom. Stúpanie bitcoinu z hodnoty niekoľkých centov pokračovalo počas celého roka 2010. Na jeho sklonku sa pritom objavilo jeho prvé prepojenie s „reálnym" menovým svetom, keď používatelia začali apelovať na web Wikileaks, aby začal prijímať dary v tejto mene.
Nakamoto sa snažil brzdiť nadšenie a upozorňoval, že bitcoin je len v svojom počiatku, a preto musí rásť veľmi postupne, nie skokovo. Na jar roku 2011 sa bitcoin vyrovnal hodnote dolára a všimla si ho svetová tlač. Začali sa šíriť nové a nové správy o ére kryptomeny, ktoré v apríli spôsobili nárast ceny bitcoinu až na osem dolárov. Nakamoto, ktorý komunikáciu s ostatnými vývojármi na fóre bitcoinu držal zväčša v striktnej technickej rovine, v tomto čase posiela posledné návrhy na úpravy kódu a vyjadruje znepokojenie nad priskorým nástupom meny do veľkej hry. Následne sa odmlčal. V lete roku 2011 sa začínajú objavovať prvé známky „politických" problémov, ktorých sa Nakamoto začiatkom roka obával. Prudký nárast hodnoty začína priťahovať rôzne nebezpečné živly, snažiace sa špekulatívne zarobiť veľké sumy. V tlači sa objavujú správy, že nová kryptomena je obľúbená medzi drogovými dílermi a podobnými skupinami, pretože pomocou nej môžu bezstarostne presúvať financie anonymne.
Počas júna hodnota bitcoinu skokovo vzrastá z 10 až na 31 dolárov. Americký senátor Charles Schumer apeluje na americké ministerstvo spravodlivosti a DEA (americký úrad na potlačovanie obchodu s drogami), aby zasiahli a zlikvidovali túto najväčšiu práčku peňazí drogových dílerov. V priebehu pár dní hodnota bitcoinu letí strmo nadol. Mnoho ľudí to pokladá za nevyhnutné prasknutie zveličenej bubliny, ale skutočnosť mohla byť taká, že ľudia masívne začali predávať bitcoiny z obavy z toho, že systém bude onedlho vyhlásený za nelegálny. Hodnota BTC klesá na 17 dolárov. Zároveň sa objavuje hackerský útok na najväčšiu bitcoinovú zmenáreň Mt. Gox , ktorá v tom čase zodpovedala za 90 % objemu prevodov. Útočník prenikol do jej systému (ktorý nemá nič spoločné s bitcoinovým protokolom) a simuloval masívny predaj bitcoinov zo strany používateľov za doláre a eurá. Hodnota bitcoinu skokovo poklesla až na 5 dolárov.
V dôsledku tohto fiaska stratil Mt. Gox 10 % trhového podielu v prospech zmenárne TradeHill. Aj keď sa ceny bitcoinu vrátili na úroveň pred útokom a všetky nákupy počas tohto problému boli stornované, negatívne správy v tlači prispievali k neustálemu prepadu hodnoty bitcoinu. Koncom roka 2011 sa hodnota pohybovala už len na 2 dolároch za 1 BTC a zdalo sa, že sen o mene budúcnosti sa pomaly, ale isto končí.
Peňaženka s bitcoinmi na smartfóne so systémom Android
No opak bol pravdou. Cena sa postupne ustálila a začiatkom roku 2012 začala pozvoľne opäť narastať. V prvej polovici roka sa hodnota bitcoinu držala na hranici okolo 5 dolárov a v druhej polovici začala poskakovať medzi 10 a 14 dolármi. V novej vlne popularity začali platby v tejto mene akceptovať mnohé významné webové služby, ako napríklad WordPress, Reddit či Mega, objavil sa aj obchod Bitcoinstore (www.bitcoinstore.com), ktorý predáva elektroniku v podobe telefónov, notebookov a ďalších zariadení v bitcoinovej mene. Koncom februára tohto roka už bitcoin začal atakovať svoj predošlý rekord na hodnote 31 dolárov za 1 BTC.
Všetko to bol však len predvoj situácie, keď na hodnotu bitcoinu začali pôsobiť oveľa väčšie vonkajšie vplyvy. V polovici marca nový cyperský prezident Nicos Anastasiades oznámil plán na riešenie prebiehajúcej finančnej krízy štátu, ktorý zahŕňal jednorazové zdanenie bankových účtov obyvateľov. Takéto skonfiškovanie peňazí, samozrejme, u mnohých ľudí vyvolalo obrovskú nevôľu a nejeden z nich sa začal obzerať po únikovom pláne z tejto neutešenej situácie. Bitcoin sa pritom vzhľadom na svoju nezávislosť od bankových systémov a vlád zdal ideálnym riešením. Jeho hodnota v tom čase okamžite raketovo vystúpila na 70 dolárov. Nasledovalo vydanie oficiálneho stanoviska FinCENu (americký úrad ministerstva financií) k virtuálnym menám, ktoré v ňom nie sú vnímané ako nelegálne, ďalej oznámenie investorov z Malty, ktorí sa k mene postavili pozitívne, a napokon aj zvesti o vzniku bitcoinového hedgeového fondu. Hodnota bitcoinu neprestajne ostro stúpala a začiatkom apríla prelomila 100-dolárovú hranicu.
Bitcoiny možno pomocou identifikátorov previesť aj do fyzickej podoby (obsahujú privátny kľúč z bitcoinového klienta)
Čo bude ďalej?
Je aktuálna cena bitcoinu opäť len bublinou, ktorá už čo nevidieť praskne? Odhaduje sa to skutočne ťažko. Na rozdiel od situácie spred dvoch rokov totiž posilňovanie meny nie je spôsobené iba pozitívnou náladou a dobrými ohlasmi, ale hlavne prepojeniami s najrôznejšími službami a obchodmi. Je možné, že nebude dlho trvať a v špecifických krajinách s krízou bankového systému sa objavia snaživí obchodníci, poskytujúci bitcoinové bankomaty (v podobe zmenární) či bitcoinové platobné karty. Na druhej strane mnoho ekonómov vyjadruje smerom k bitcoinu jasný skepticizmus, za čo v mnohých prípadoch môže jeho deflačná povaha (väčšina ekonómov dáva prednosť inflácii). Jasná odpoveď však neexistuje a životaschopnosť tejto novodobej peňažnej meny preverí až čas.
