Editorial: Kríza demokracie a čo s tým
V škole nás učili, že ak chcete efektívne riadiť akýkoľvek systém, musíte ho vedieť aj merať. Jednak preto, aby ste videli, čo treba zmeniť, aby systém dobre fungoval, a aj preto, aby ste videli účinky svojich riadiacich zásahov alebo vplyvov vonkajšieho prostredia. A je jedno, či to je systém na úrovni výrobnej linky vo fabrike, alebo automatizované polievanie trávnika v záhrade. Ak zaprší, jednoducho nemá zmysel polievať. A ak je sucho, treba polievať hneď, a nie čakať, až kým zaprší. Veľmi triviálny príklad, ale má to svoj zmysel.
Pri riadení štátu v prípade parlamentnej demokracie dávajú občania politikom na 4 roky „zelenú kartu“ v dôvere, že dokážu riadiť štát, aby im ten poskytoval kvalitné služby vo všetkých kľúčových oblastiach, ako je zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, doprava atď. Nezodpovední a slabí politici však nerobia potrebné systémové zmeny, pretože by nemuseli byť medzi občanmi populárne a ich pozitívne dôsledky by sa prejavili v lepšom prípade až po uplynutí ich funkčného volebného obdobia, takže „smotanu by si zlizol“ niekto iný. Preto v lepšom prípade „udržujú oheň“ a v horšom rozdávajú vybraným skupinám obyvateľstva sociálne „lízanky“, aby ich tí v ďalšom volebnom období znovu volili. Riadenie systému so štvorročným časovým oneskorením spätnej väzby je preto čistý nezmysel.
Keď takíto politici dostávajú z vonkajšieho prostredia ohlas, že systém nefunguje, že služby štátu sú nekvalitné, vinu zvalia na svojich predchodcov a z opozície urobia triedneho nepriateľa. Nie rivala, s ktorým treba férovo súťažiť o to, kto má lepšie riešenie, ale nepriateľa, ktorého treba zničiť. Kľúčové je udržať sa za každú cenu pri moci. A keďže žijeme v informačnej dobe, tieto svoje nenávistné prejavy šíria cez všetky dostupné komunikačné kanály a občania si ich podľa svojich vzorov osvojujú.
Sociálne siete a algoritmy následne prispievajú k vytváraniu informačných bublín, kde sa ľudia stretávajú len s názormi, ktoré potvrdia ich vlastné. To vedie k polarizácii spoločnosti a znemožňuje konštruktívny dialóg. A pritom dialóg je absolútnym základom demokracie. Na oboch koncoch politického spektra vznikajú extrémne skupiny, ktoré odmietajú kompromisy a šíria nenávistné prejavy.
Ďalší problém je následné zlyhanie inštitúcií. Korupcia, klientelizmus a neefektívnosť politických inštitúcií podkopávajú dôveru občanov v demokraciu. Rastúca nerovnosť medzi bohatými a chudobnými vytvára sociálne napätie a zvyšuje podporu populistických lídrov.
Dôsledkom je klesajúca účasť vo voľbách, rast populizmu a autoritárskych tendencií, čo ohrozuje samotné základy demokracie. To prináša nárast autokratických režimov, posilňovanie moci exekutívy a snahu o obmedzovanie slobody prejavu a zhromažďovania a znevažovanie médií, ktoré sa snažia konfrontovať nezodpovedných politikov. A to je veľký problém.
Parlamentná demokracia, dlho považovaná za najlepší systém vlády, čelí v súčasnosti kríze nielen u nás. Polarizácia spoločnosti, rast extrémizmu a zlyhanie inštitúcií podkopávajú dôveru občanov v politický systém a otvárajú dvere autoritárskym režimom. A to, čo v minulosti takéto režimy priniesli, je zapísané v histórii červeným atramentom...
Riešenia na záchranu demokracie nie sú rýchle ani jednoduché. Treba vzdelávať ľudí, aby dokázali kriticky myslieť a rozlišovať medzi faktom a fikciou. Občania by mali byť aktívni v politickom živote, zúčastňovať sa vo voľbách a podporovať občianske iniciatívy. Zmena volebného systému by mohla prispieť k väčšiemu zastúpeniu rôznych názorov v parlamente. Je potrebné takisto posilniť skutočnú nezávislosť súdnictva, transparentnosť politických strán a účinnosť kontrolných mechanizmov. Je nevyhnutné vyvinúť a používať nástroje na odhaľovanie a potláčanie dezinformácií.
Kríza parlamentnej demokracie je komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia. No základom všetkého je dialóg. Musíme sa naučiť spolu debatovať bez toho, aby sme druhú stranu už vopred odsúdili do roly nepriateľa, hoci to je v najhoršom prípade iba niekto s iným názorom. A to je veľký rozdiel. Nepriateľa máme tendenciu zničiť, eliminovať. Súpera s iným názorom môžeme fakticky správnou, férovou a empatickou argumentáciou presvedčiť. Alebo aspoň inšpirovať, aby si overil svoje argumenty. A svojím vlastným príkladom ukázať, že debatovať sa dá aj bez vyhrotených emócií a ponižovania druhej strany. Ak to nedokážeme my vo svojich rodinách, v práci či FB skupinách, ako to môžeme očakávať od politikov? Naučme sa spolu konštruktívne, férovo a pokojne debatovať a dajme tak ostatným príklad, že sa to dá. Veď cieľ máme rovnaký – chceme žiť v prosperujúcom, funkčnom a bezpečnom štáte, ktorý poskytuje svojim občanom kvalitné služby, ktoré sme si zaplatili z našich daní a odvodov. A nie aby ľudia, najmä tí mladí, odtiaľto hromadne odchádzali. Tak začnime od seba, naštudujme si a naučme sa, ako viesť rozumný dialóg, lebo aj to treba vedieť, a poďme spolu diskutovať, ako túto krajinu pohnúť ďalej.
Úvodné foto zdroj: StockSnap (pixabay.com)
Zaujímavé čítanie decembrového vydania vám praje
