Editorial: Scenáre možného vývoja spoločnosti 2025-2050
V posledných týždňoch a mesiacoch si pri sledovaní aktuálneho celosvetového diania v spoločnosti pripadám ako vo filme, úvodu nejakého dystopického sci-fi. Nové vyhlásenia, reakcie a zmeny sa odohrávajú tak rýchlo, že sa nestíhame ani poriadne zamyslieť nad ich dôsledkami. Preto som sa rozhodol tradičný editoriál urobiť tentoraz trochu inak a priniesť výhľad na našu budúcnosť z rôznych pohľadov, v tejto časti to budú možné scenáre vývoja v spoločenskej oblasti.
2025
Pozitívny scenár: V roku 2025 čelí demokracia najmä v USA tlaku technologických miliardárov a populistickej politiky. Kľúčom je sila inštitúcií a občianskej spoločnosti – napríklad súdy, parlamenty a médiá si udržia nezávislosť a dokážu skrotiť excesy moci. Spojené štáty síce pod vedením Donalda Trumpa ustupujú od tradičnej podpory demokracie, no iné demokratické mocnosti (najmä Európska únia) preberajú líderstvo v obhajobe demokratických hodnôt. Začínajú sa podnikať kroky na obmedzenie vplyvu big tech na politiku: prijímajú sa prvé regulácie veľkých platforiem (napr. zákony proti dezinformáciám na ochranu súkromia) a posilňuje sa transparentnosť vlastníctva médií. Občianska spoločnosť mobilizuje verejnosť, volá po obrane právneho štátu a spolupráci demokratických síl naprieč politickým spektrom. Tieto opatrenia pomáhajú demokratickému systému zachovať si odolnosť aj v prostredí, kde superbohatí jednotlivci pretláčajú svoj vplyv.
Dystopický scenár: V negatívnom scenári roku 2025 dochádza k oslabeniu demokracie priamo v centre demokratického sveta. USA pod Trumpovým vedením zažívajú eróziu tradičných bŕzd a protiváh – prezident otvorene spochybňuje volebné inštitúcie a obklopuje sa lojálnymi spojencami z radov biznisu. Technologickí miliardári nadobúdajú bezprecedentný politický vplyv: Elon Musk, označovaný za „najvplyvnejšieho nevoleného muža na svete“ s priamym dosahom na prezidenta, získava neformálne mocenské postavenie. Záujmy niekoľkých veľkých technologických firiem tak začínajú splývať s oficiálnou politikou vlády. Objavuje sa pojem „techno-feudalizmus“, keďže vláda umožňuje technologickým miliardárom predefinovať mocenské pomery v spoločnosti. Vzniká aliancia ultrabohatých elít, ktorá obchádza demokratické procesy a presadzuje vlastné záujmy na úkor verejnosti. Tento vývoj podkopáva dôveru občanov v demokraciu a posmeľuje aj autoritárske a extrémistické sily v zahraničí. Trumpovo pôsobenie zároveň ukazuje príťažlivosť autoritárskeho populizmu – demagógovia v iných krajinách to vnímajú ako vzor úspechu. Kombinácia týchto faktorov vedie k politickej destabilizácii: spojenecké vzťahy zoslabnú, medzinárodné demokratické iniciatívy sa rozpadávajú a autoritárske vlády cítia menší tlak dodržiavať demokratické normy.
2026 – 2030
Pozitívny scenár: V druhej polovici desaťročia sa demokracie môžu zmobilizovať a prispôsobiť výzvam. Mnohé krajiny si uvedomia nebezpečenstvo nekontrolovanej moci oligarchov a začnú uskutočňovať reformy. Podľa expertov je pravdepodobné, že do roku 2030 prebehnú výrazné zmeny na posilnenie demokratických inštitúcií a reprezentácie. Patria sem zákony obmedzujúce vplyv peňazí v politike (napr. prísnejšie pravidlá financovania kampaní a lobingu) a antimonopolné zásahy proti technologickým gigantom na rozbitie ich monopolnej sily. Médiá prejdú obnovou – podporuje sa nezávislá žurnalistika a zvyšuje sa mediálna gramotnosť obyvateľstva, aby ľudia dokázali rozpoznať manipulatívny obsah. Po odchode Donalda Trumpa z funkcie (v roku 2029) sa USA môžu vrátiť k predvídateľnejšej politike; nová administratíva by mohla napraviť škody, obnoviť spojenectvá a opäť podporovať ľudské práva a demokraciu v zahraničí. Na globálnej úrovni vznikajú iniciatívy na výmenu skúseností medzi demokratickými krajinami – zdieľajú sa osvedčené postupy, ako zvyšovať odolnosť proti dezinformáciám a zasahovaniu zvonku. Pozitívny vývoj zahŕňa aj ekonomické opatrenia: zmierňovanie nerovnosti (napr. progresívne zdaňovanie veľkých korporácií a miliardárov) znižuje sociálnu frustráciu, ktorá často poháňa populizmus. Ak sa tieto kroky podarí realizovať, koncom 20. rokov by sa mohla stabilizovať dôvera verejnosti – občania uvidia, že demokracia dokáže dodať výsledky (prosperitu, spravodlivosť) a uchrániť ich pred extrémami.
Dystopický scenár: V prípade pokračovania negatívnych trendov z úvodu desaťročia nastáva do roku 2030 výrazný úpadok demokratického zriadenia v mnohých štátoch. Spojené štáty po niekoľkých rokoch Trumpovej politiky môžu zostať trvalo poznačené – polarizácia dosiahne vrchol, voliči strácajú vieru vo férovosť volieb a politické násilie či nepokoje sa stávajú častejšími. Vplyv technologických miliardárov sa ďalej upevňuje: veľké korporácie profitujú z deregulácie a získavajú takú ekonomickú moc, že vlády sa im neodvažujú postaviť. Korporácie poskytujú verejné služby namiesto štátu (napríklad súkromné firmy prevádzkujú infraštruktúru, zdravotníctvo či školstvo), čo im dáva ďalší pákový efekt na spoločnosť. Výsledkom môže byť demokracia len „naoko“ – formálne existujú voľby, no rozhodnutia sa dejú v zákulisí pod vplyvom úzkej elity. Na globálnej scéne pokračuje domino efekt: inšpirovaní úspechom populistov v USA siahajú po moci podobní lídri aj inde. V Európe a Ázii získavajú vplyv krajne pravicové a autoritárske hnutia, ktoré ťažia z nespokojnosti más a šírenia konšpiračných teórií online. Vo svete sa prehlbuje geopolitický zmätok: medzinárodné inštitúcie ako OSN sú paralyzované, pretože veľmoci nespolupracujú. Vplyv USA, kedysi vedúcej demokracie, je oslabený, čím vzniká vákuum, ktoré vypĺňajú autoritárske mocnosti a nadnárodné korporácie. Táto dystopia na konci desaťročia predstavuje svet, kde demokratické princípy ustupujú oligarchii a autokracii.
2031 – 2040
Pozitívny scenár: V tomto období sa môže začať obrodenie demokracie po rokoch kríz. Demokratické krajiny, poučené turbulentnými 20. rokmi, investujú do posilnenia svojich inštitúcií a opravujú demokratické procesy. Objavujú sa noví lídri, ktorí stavajú na integračných, a nie rozdeľujúcich stratégiách – úspech slávia politici hlásajúci zmierenie a spoluprácu, často z mladej generácie s lepším pochopením technológií a zmien v spoločnosti. Ekonomiky demokratických štátov rastú vďaka stabilite a inováciám, čo zlepšuje životnú úroveň a ukazuje občanom, že demokratický model dokáže priniesť prosperitu. Technologické inovácie v otvorených spoločnostiach podporia ekonomický rast a pomôžu riešiť domáce problémy, čím sa obnoví verejná dôvera. Demokratické vlády cielene potláčajú korupciu, zvyšujú transparentnosť a vymáhajú zodpovednosť, čím si získavajú späť priazeň občanov a liečia polarizáciu trvajúcu roky. Vzdelávacie kampane a reformy médií zvyšujú všeobecnú odolnosť populácie proti dezinformáciám; novinárska etika je posilnená a sociálne siete zavádzajú mechanizmy na rýchle označovanie a vyvracanie hoaxov. Výsledkom je, že na konci 30. rokov panuje optimistická klíma – otvorené spoločnosti sú súdržnejšie a sebavedomejšie. Naopak, autokratické režimy zaostávajú, najmä technologicky a ekonomicky, keďže uzavretosť brzdí inovácie. To vedie k fenoménu, že niektoré autoritárske krajiny spustia liberálnejšie reformy, inšpirované úspechom demokracií. Globálne sa šíri názor, že demokracie dokážu lepšie zvládať výzvy a adaptovať sa, čo podnecuje vlnu demokratizácie v štátoch, ktoré predtým inklinovali k autokracii. V tomto pozitívnom scenári 30. rokov sa tak demokracia nielen zotaví, ale aj posilní a rozšíri.
Dystopický scenár: Ak však prevážia negatívne trendy, roky 2031 – 2040 môžu znamenať definitívny úpadok mnohých demokracií. V USA a ďalších kedysi stabilných demokraciách môže dôjsť k ústavnej kríze – napríklad neuznanie výsledkov volieb vedie k paralýze vládnutia alebo dokonca k rozpadu federácií či odštiepeneckým tendenciám štátov. Politický systém sa môže ocitnúť v patovej situácii, kde sa strany nedokážu dohodnúť na základnom chode štátu. V extrémnom prípade sa v niektorých krajinách demokratické inštitúcie celkom zrútia a moc preberú autoritárske režimy – či už vojenské junty, alebo kvázi-dediční „vládcovia“ v štýle rodinných klanov podporovaných oligarchami. Globálne by sme mohli vidieť vznik blokov: autoritatívny svet vs. zvyšky demokratického sveta. Veľké autokracie ako Čína a Rusko vytvárajú aliancie a sféry vplyvu, kde šíria technológie digitálneho dozoru a potláčajú opozíciu. Demokratické štáty sú v defenzíve a niektoré z nich, aby prežili, preberajú praktiky konkurentov, ako sú núdzové stavy na neurčito či obmedzovanie slobody slova. Technologickí miliardári v tejto realite pôsobia ako novodobí feudálni páni: ich bohatstvo a korporácie sú také mocné, že ovládajú celé sektory spoločnosti. Bežnou realitou sa stáva, že médiá a spravodajstvo sú úplne vlastnené a kontrolované úzkou elitou, čo umožňuje jednostrannú propagandu a vytesnenie kritických hlasov. Sociálne siete buď zanikli pre chaos, alebo sa stali plne kontrolovanými platformami režimov. Do roku 2040 tak môže byť svet „roztrieštený“ – v niektorých regiónoch vládne tvrdá technokratická autokracia, inde po kolapse štátnych štruktúr panuje anarchia. Globálna ekonomika môže zažiť šok: ak demokracie zlyhávajú, medzinárodná spolupráca kolabuje, čo vedie k obchodným vojnám a nedostatku zdrojov. V dôsledku klimatických katastrof a slabého riadenia dochádza k migračným krízam, ktoré autoritárske vlády „riešia“ silou, čím sa prehlbuje humanitárna tragédia.
2041 – 2050
Pozitívny scenár: V polovici storočia by sa v optimistickom prípade mohla demokracia zakoreniť globálne hlbšie než kedykoľvek predtým. Po turbulentných desaťročiach nastáva stabilizácia: medzinárodné spoločenstvo sa poučilo z predošlých kríz a vytvorilo pevné mechanizmy na ochranu demokratického zriadenia. Napríklad môže vzniknúť globálna charta digitálnych práv, na ktorej sa dohodnú nielen štáty, ale aj veľké technologické firmy – táto charta garantuje každému človeku právo na súkromie, prístup k pravdivým informáciám a ochranu pred algoritmickou diskrimináciou. Tech miliardári 40. rokov 21. storočia už nemajú postavenie „nekontrolovateľných barónov“; buď boli ich monopoly rozbité, alebo sa prispôsobili novým pravidlám zodpovednosti. Mnohí z nich možno investujú svoje bohatstvo do posilnenia občianskej spoločnosti (napr. podporujú vzdelávanie, nezávislé médiá, ekologické iniciatívy) namiesto do vlastných mocenských ambícií. Demokratické inštitúcie sa medzitým evolučne vyvinuli – parlamenty a súdy integrujú do svojich procesov expertné systémy a priame vstupy občanov. Koncom 40. rokov už bežne funguje hybridná demokracia: kombinácia zastupiteľského modelu s prvkami priamej demokracie umožnenými technológiami. To znamená, že občania môžu kedykoľvek iniciovať debaty či hlasovania k dôležitým otázkam pomocou digitálnych platforiem a tieto podnety majú legislatívnu váhu. Zároveň volení zástupcovia využívajú tieto platformy na priebežné získavanie spätnej väzby od ľudí, čím sa politika stáva nepretržitým dialógom namiesto jednorazových volieb každých pár rokov. Globálna spolupráca v oblasti vedy, klímy a zdravia je v plnom prúde – demokratické štáty stoja na čele inovácií a vďaka otvorenosti zdieľajú tento pokrok so svetom. Tým si získavajú dobrú povesť a vplyv, čo ďalej stabilizuje demokratický poriadok. Mnohé krajiny, ktoré boli v minulosti autoritárske, prešli vďaka tlaku zdola transformáciou. Ku koncu 50. rokov by tak mohol počet demokratických štátov narastať a koncept demokracie by sa mohol adaptovať na lokálne podmienky (napr. komunitné rozhodovacie modely), ale pri zachovaní základných princípov slobôd a práv. Inými slovami, svet v roku 2050 v tomto scenári dospel k udržateľnej demokratickej stabilite: technológie sú skrotené v prospech verejnosti, extrémna nerovnosť je zmiernená a občania cítia, že majú hlas a kontrolu nad svojím osudom.
Dystopický scenár: Negatívny scenár na roky 2041 – 2050 vykresľuje svet, kde sa naplno presadila technologická autokracia alebo korporátne riadenie spoločnosti. V jednej verzii tohto dystopického obrazu dominujú svetu 2-3 superveľmoci, ktoré už ani nepredstierajú demokratické zriadenie. Môže ísť o bloky okolo niektorej totalitnej veľmoci, ktorá technologicky predstihla ostatných – napríklad keby niektorá krajina vyvinula vysoko pokročilú umelú inteligenciu a nasadila ju na vojenskú a propagandistickú dominanciu, mohla by si podrobiť iné štáty (či už priamo, alebo vytvorením vazalskej závislosti). Tieto režimy využívajú všadeprítomný dohľad, cenzúru a manipuláciu reality (virtuálna realita je taká rozvinutá, že väčšina občanov žije v starostlivo konštruovanej informačnej bubline kontrolovanej režimom). Demokracia takmer zanikla – ostrovčeky demokratických komunít prežívajú možno v exile na internete či v odľahlých regiónoch. Alternatívna verzia je, že štáty, ako sme ich poznali, sa stali druhoradými: korporácie prevzali svet. Po sérii ekonomických kolapsov vlád a ekologických katastrof nastúpia megakorporácie, aby „zachránili“ civilizáciu – vedie to však k svetu, kde spoločenská zmluva nie je medzi občanom a štátom, ale medzi zákazníkom a firmou. Príkladom môžu byť obrie technologicko-finančné konzorciá, ktoré spravujú celé mestské regióny. Ľudia v týchto oblastiach žijú podľa korporátnych pravidiel: práva a povinnosti sú definované obchodnými podmienkami, vedenie firmy nahradilo vládu a bezpečnostné zložky sú súkromné armády. Elita korporátnych manažérov a akcionárov žije v uzavretých, hypermoderných komunitách, kým masy prežívajú pod neustálym dohľadom a tlakom na produktivitu. Pokročilé technológie slúžia na udržiavanie status quo: napríklad genetické inžinierstvo môže byť použité na vytvorenie kasty poslušných, lojálnych jedincov, zatiaľ čo neposlušní sú eliminovaní zo systému a tým odsúdení na biedu. Kultúrny život je uniformný – umelé inteligencie sa využívajú na tvorbu obsahu, ktorý odvádza pozornosť ľudí od skutočných problémov a upevňuje autoritu vládnucich štruktúr. Akákoľvek snaha o odpor je v zárodku eliminovaná, pretože režim vďaka prediktívnej analýze vášho digitálneho správania dopredu vie, čo plánujete.
Dystopická verzia je pritom dosť pravdepodobná, na to, aby sme tomu predišli, je potrebné urobiť aktívne kroky:
Je nevyhnutné zaviesť silné pravidlá, ktoré zabránia koncentrácii neprimeranej moci v rukách úzkej elity. Patrí sem reforma financovania politických kampaní (napríklad stanovenie prísnych limitov na dary a lobing), dôsledné presadzovanie antitrustových zákonov proti monopolom a vyššie zdanenie superbohatých na zníženie extrémnej nerovnosti. Cieľom je, aby žiadny jednotlivec ani firma nemohli „kúpiť“ politický systém či diktovať verejnú politiku výlučne podľa svojich záujmov.
Demokracia prežije len vtedy, ak zostanú silné nezávislé súdy, slobodné médiá a férové voľby. Treba posilniť mechanizmy brániace erózii týchto inštitúcií – napríklad chrániť súdy pred politickými zásahmi, podporovať verejnoprávne a investigatívne médiá (vrátane ochrany novinárov) a modernizovať volebné systémy tak, aby boli odolné proti podvodom aj kybernetickým útokom. Medzinárodná spolupráca je kľúčová: demokratické štáty by mali vytvoriť aliancie na vzájomnú podporu (napr. pomoc pri zabezpečení volieb, sankcie proti režimom, ktoré porušujú demokratické štandardy).
V boji proti dezinformáciám a manipulácii je zásadné vzdelávanie občanov. Investovať do programov mediálnej a digitálnej gramotnosti už od školského veku – naučiť ľudí kriticky myslieť, overovať si fakty a rozumieť fungovaniu online platforiem. Podporovať vznik nezávislých organizácií na fact-checking a popularizovať ich zistenia. Okrem toho budovať komunity dôvery – miestne aj online siete ľudí, ktorí spolu diskutujú na základe faktov a vzájomnej úcty, aby sa eliminoval vplyv trollov a extrémistov. Súdržná a informovaná spoločnosť je menej zraniteľná populistickými demagógmi.
Technologický pokrok sa nedá zastaviť, preto ho treba usmerniť etickými normami. Je nevyhutné, aby vlády v spolupráci s odborníkmi a priemyslom vytvorili štandardy pre zodpovedný vývoj AI a digitálnych služieb. To zahŕňa pravidlá na transparentnosť algoritmov, ochranu súkromia a zákaz najnebezpečnejších technológií (napr. autonómne zbrane využiteľné proti civilistom). Rovnako dôležité je nasadiť technológie na stráž demokracie: napríklad AI nástroje na detekciu deepfake a koordinovaných manipulatívnych kampaní, ktoré by včas varovali verejnosť pred pokusmi narušiť voľby.
Aby si ľudia cenili demokraciu, musia cítiť, že majú vplyv na rozhodnutia. Odporúča sa preto zavádzať participatívne mechanizmy (poradné referendá, participatívne rozpočty atď.), ktoré umožnia občanom reálne ovplyvňovať politiku priebežne, nielen cez voľby. Nové technológie (online platformy, zabezpečené hlasovacie aplikácie) to môžu uľahčiť. Ak budú mať ľudia skúsenosť, že ich hlas dokáže niečo zmeniť, budú odolnejší proti apatii a pokušeniu podporiť autoritára s jednoduchými sľubmi. Zároveň participácia buduje komunitu a zmierňuje polarizáciu – ľudia rôznych názorov sa môžu stretnúť pri spoločnom riešení konkrétnych problémov.
Jednou z príčin oslabovania demokracie je pocit mnohých ľudí, že systém pracuje len pre elity. Preto treba odstraňovať ekonomické a sociálne nerovnosti. Politiky podporujúce širokú strednú triedu, napríklad kvalitné verejné zdravotníctvo a školstvo, dostupné bývanie, dôstojné mzdy, znižujú frustráciu, na ktorej stavajú populisti. Spoločnosť, ktorá je spravodlivejšia, je aj politicky stabilnejšia. Eliminácia extrémnej chudoby a zabezpečenie, že z rastu profituje väčšina, odoberie vietor z plachiet radikálnym hnutiam.
Na záver: kľúčom k odvráteniu negatívnych scenárov je angažovanosť – občianska, politická aj medzinárodná. Demokracia nie je samozrejmosť a vyžaduje aktívnu účasť. Kombinácia uvedomelých občanov, zodpovedných lídrov a správne využitých technológií môže zabezpečiť, že aj v ére mocných miliardárov a AI zostane svet miestom slobodných rozhodnutí a spoločnej účasti na vláde. Implementáciou uvedených odporúčaní môžeme posilniť obranu demokracie a nasmerovať vývoj k pozitívnym scenárom, kde technológie a bohatstvo slúžia verejnému záujmu, nie iba jednotlivcom.
Nabudúce sa pozrieme na scenáre možného vývoja technológií. Zaujímavé čítanie aprílového vydania vám praje
