Hrajme sa vo vysokom rozlíšení

Aké výkonné grafiky a koľko grafickej pamäte potrebujete na hranie v rozlíšeniach vyšších, než je full HD?

Hranie vo full HD rozlíšení znamená pre grafickú kartu nutnosť vykresliť pre každý záber vyše dvoch miliónov pixelov. QHD rozlíšenie je skoro raz také náročnejšie a 4K je pomenované podľa toho, že zobrazuje 4-krát viac pixelov než full HD. Sú to vysoké čísla a pre grafické karty je poriadne ťažké stíhať renderovať v takejto kvalite dostatočne rýchlo. Najvyššie rozlíšenia sú doménou len tých najsilnejších modelov.

QHD je nové full HD :-)

Pre väčšinu hráčov je momentálne štandardom monitor s full HD rozlíšením, ktorému sa hovorí aj 1080p podľa kratšej strany jeho rozmeru 1920 × 1080. V poslednom čase však vidíme u výrobcov monitorov trend ponúkať čoraz dostupnejšie modely s vyššími rozlíšeniami, pričom najčastejšie vídame modely s QHD rozlíšením, čo je v pixeloch hodnota 2560 × 1440, často sú teda označované aj ako 1440p.

Sympatické je, že súčasné prenosové technológie dokážu monitorom s týmto rozlíšením dodať aj viac než 60 Hz, možno teda pripojiť napríklad aj superrýchly SWIFT PG278Q Gaming Monitor od spoločnosti ASUS, ktorý podporuje efektných 144 Hz. QHD skrátka znie ako rozumný kompromis medzi full HD a 4K. Na toto sľubné rozlíšenie sme sa pozreli zblízka a otestovali v ňom dve z najsilnejších kariet na trhu. Ide onový model GTX 980 od spoločnosti ASUS s dynamicky zapínaným chladením a zaujímavý variant Radeonu R9 290X od Sapphire s veľmi výkonným chladičom Vapor-X a rekordnou kapacitou grafickej pamäte 8 GB. Na porovnanie pridávame aj niekoľko starších kariet.

Vplyv grafickej pamäte

Snažili sme sa pri našom testovaní zmerať aj vplyv kapacity grafickej pamäte na výkon vo vyšších rozlíšeniach. Merali sme vyťaženie video RAM čiže VRAM, ato v jednotlivých hrách a nastaveniach, pri benchmarkovaní aj pri normálnom hraní, pri ktorom dochádzalo úplne logicky k čoraz vyššiemu zaťažovaniu. Vypozorovali sme zaujímavé správanie – hry sa väčšinou snažia využiť čo najviac z dostupnej VRAM, takže ak hráte s 3 GB kartou, zaberú takmer celé 3 GB, no pri 4 GB modeli zaberú 3,5 GB a pokojne aj viac.

Pritom na výkone – na priemerných FPS ani na minimálnych FPS – sa to nijako neprejaví. Hra si teda vystačí aj s obmedzením na 3 GB astačia jej dokonca aj 2 GB, aj na týchto konfiguráciách sa v QHD zahráte plynulo a bez zaseknutí. A v prípade, že sa rozhodnete hrať Assassin‘s Creed Unity, hra si postupne zaberie kompletne celú VRAM, aj keď máte 8 GB, pretože tak funguje jej manažovanie pamäte. Zrejme teda nemá zmysel odvodzovať množstvo potrebnej VRAM od merania toho, koľko jej dokážu hry obsadiť. Nie vždy totiž je obsadené potrebné minimum, skôr naopak, hry sa prispôsobia a využijú čo najviac z dostupnej kapacity.

Ako sa situácia zmení v 4K

Porovnávali sme aj s vyšším rozlíšením, označovaným 4K. Aby sme boli korektnejší, mali by sme toto rozlíšenie označovať len Ultra HD, pretože 4K znamená 4096 × 2160, teda kinorozmer používaný na projektoroch, zatiaľ čo na PC sa uchytilo o čosi nižšie UHD 3840 × 2160. Pri testoch nás zaujímalo hlavne využitie VRAM a celkový pokles výkonu oproti QHD. Podľa našich meraní grafikám ani v tomto prípade nedochádzala pamäť, výnimkou bolo pár vybraných hier, o ktorých už vieme, že si vzhľadom na svoj spôsob „kešovania“ dát zaberú ľubovoľné dostupné množstvo VRAM. Špeciálne potom pri hrách s modifikáciami textúr možno v UHD dostať VRAM obsadenú na čísla blízke 8 GB (napr. vyladený Skyrim, Crysis 3 apod.). Ale to neznamená, že daná hra na 8 GB karte pôjde lepšie, než by šla na 4 GB modeli, FPS budú nízke v oboch prípadoch. Ako vidíte v grafoch, výsledky boli väčšinou biedne, len pri starších hrách sa v UHD vyskytli dostatočne plynulé FPS. Zdá sa teda, že nie pamäť je pôvodcom nedostatočného výkonu v 4K, budeme si musieť počkať na silnejšie čipy.

Aký je teda náš momentálny názor na 4K? Toto rozlíšenie je určite budúcnosťou nielen hrania, ale aj bežného používania PC. Z hľadiska hráčov je veľkou výhodou hustota pixelov, vďaka ktorej je skoro zbytočné zapínať v hre antialiasing, čo šetrí veľa výpočtového výkonu (a ten je naozaj potrebný). Zatiaľ však aktuálne grafiky pri najnovších hrách nepodávajú v 4K dostatočný výkon, jedine v predraženom zapojení SLI alebo CrossFire viacerých kariet. Ešte to bude chcieť jednu generáciu, a nielen pri grafických architektúrach. Slabo pripravené sú aj prenosové štandardy. Napríklad aktuálne HDMI 1.4 síce podporuje 4K, no maximálne pri snímkovaní 30 Hz. Pri pozeraní filmu je to dostatok, no pri práci na monitore málo. Našťastie DisplayPort 1.2 podporuje 60 Hz prenos, v prípade niektorých monitorov cez technológiu Multi-Stream Transport (MST).

Blýska sa však na lepšie časy, budúci štandard HDMI 2.0 bude podporovať vyššiu prenosovú rýchlosť až 18 Gb/s, čo je dosť na prenos 60 Hz 4K obrazu pri 12-bitovom kódovaní farieb avzorkovaní 4:2:2. Podobný pokrok môžete očakávať zo strany štandardu DisplayPort, kde čerstvo oznámená verzia 1.3 bude podporovať 32,4 Gb/s, čo je viac než dosť pre 60 Hz aj viac a dokonca pribudne aj podpora 5K rozlíšenia, teda 5120 × 2880 (čo je takmer 15 miliónov pixelov). DP 1.3 bude schopné pripojiť aj dva 4K monitory na jeden výstup alebo zapojiť jeden 8K monitor.

Pripravenosť svojho PC na 4K si môžete otestovať pomocou benchmarku 3DMark Firestrike Ultra (na virtuálnom DVD), ktorý dokáže vykresliť scénu v 4K interne a potom zobraziť verziu škálovanú na rozlíšenie vášho monitora. Pozor, vyžaduje sa grafická karta s pamäťou aspoň 3 GB.

3, 4, 6 či 8 GB?

Podľa našich meraní je zatiaľ 8 GB rozhodne viac, než potrebujete, respektíve našej testovanej karte pri najvyšších rozlíšeniach dôjde šťava čipu skôr, než by došla pamäť. 4K je privysoká záťaž pre čip, aspoň pri najnáročnejších najnovších hrách. Môžete mať ľubovoľné množstvo pamäte, ale ak nestíha GPU, nepomôže vám. Našťastie takáto výkonovo nepriaznivá situácia sa týka len niektorých najaktuálnejších hier. 8 GB VRAM však predsa len môže byť výhoda do budúcnosti, najmä pri hraní v QHD rozlíšení a zapnutí vyhladzovania pomocou AA. Očakávame, že novšie PC tituly, ktoré nebudú pri vývoji obmedzované paralelným vývojom konzolovej verzie, by mohli vďaka vyššej obrazovej kvalite byť náročnejšie na pamäť a naozaj profitovať z 8 GB.

Momentálne by sme však povedali, že 4 GB je optimálne množstvo VRAM na novej grafickej karte. A aby sme nič neopomenuli, modely s 2 GB a menej VRAM sú zväčša nižšie poziciované slabšie karty, pri ktorých sa ani nepredpokladá dostatočný výkon na hranie vo viac než full HD (napriek tomu tie silnejšie zvládnu aj QHD v niektorých herných tituloch). A ak máte doma kartu s 3 GB RAM, ako napríklad GTX 780, nemusíte ju vyhadzovať, zahráte sa na nej bez problémov v QHD a niektoré hry aj 4K. No ak ešte len plánujete nákup grafiky a chcete ju používať pri QHD a vyšších rozlíšeniach, investujte do modelov so 4GB a viac VRAM. Pre istotu.

ASUS Strix GeForce GTX 980

Novinku od ASUSu nájdete v cenníkoch pod označením STRIX-GTX980-DC2OC-4GD5. Karta stavila na výborné vlastnosti čipov s architektúrou Maxwell 2 a podobne ako predošlé modely STRIX disponuje chladičom, ktorý sa zapína len v prípade prekročenia teploty 60 °C, čo sa v našom prípade stávalo len po zapnutí testov a hier. Po vypnutí testu a následnom ochladení karty sa chladenie znova vypne, takže pri bežnej práci v systéme máte dokonale tichú grafickú kartu.

Pri našich meraniach sa pohybovali teploty medzi 51 a72 °C, čo je výborný výsledok. Vďaka relatívne malému tepelnému vyžarovaniu GTX 980 je to vôbec prvýkrát, čo možno vybaviť najvýkonnejšiu kartu na trhu takýmto čiastočne pasívnym chladením. V dôsledku toho sa podobné riešenia vyrojili od viacerých výrobcov, no práve modelom ASUS STRIX prináleží prvenstvo, karty predviedli dynamicky zapínané chladenie totiž už v predošlej generácii. Podľa našich meraní verzia STRIX GTX 980 nie je najrýchlejšia na trhu, minule testovaný model G1 Gaming bol asi o 3 % rýchlejší, no pokiaľ si ceníte viac prevádzkové vlastnosti, pokojne investujte do modelu ASUS.

Zapožičal: ASUS
Cena: 580 EUR

SAPPHIRE Vapor-X R9 290X 8GB

Spoločnosť Sapphire tesne predstihla konkurentov a ako prvá uviedla 8 GB verziu Radeonov R9 290X. Vnukla nám tým nápad na otestovanie vplyvu kapacity pamäte na výkon karty v najnáročnejších podmienkach. Začneme pochvalou za výborný chladič, ktorý zvláda svoju prácu prekvapivo potichu napriek tomu, že chladí najhorúcejšie GPU. V 2D režime sa dokonca vypnú dva krajné ventilátory, takže chladenie ostane na strednom, ktorý osamote udrží GPU na teplote 45 °C.

Pri dlhodobej plnej záťaži je dôležité chladiť GPU čo najlepšie, aby si nemusel priškrcovať výkon, čo sa na referenčných modeloch deje niekde medzi teplotami 90 až 95 °C. Tento model Sapphire však predviedol výborný výsledok, keď aj počas dlhodobého záťažového testu v programe MSI Kombustor teplota neprekročila 70 °C. Pritom produkovaný hluk nebol vysoký, podľa našich meraní je toto najtichší Radeon R9 290X, a to sme testovali takmer všetky dostupné modely. Otázkou je len to, či si dokáže obhájiť svoju vyššiu cenu, je totiž o 100 eur drahší než 4 GB verzie. Na to vám iste odpovie náš článok.

Zapožičal: Sapphire
Cena: 460 EUR

Testovacia zostava

Na testovanie hier v QHD čiže v rozlíšení 2560 × 1440 sme mohli prejsť vďaka spoločnosti BENQ, ktorá nám na tieto účely poskytla výborný monitor BL2710PT. Tento 27-palcový model má vďaka panelu IPS presné podanie farieb so 100 % pokrytím priestoru sRGB a vďaka vhodnej kombinácii uhlopriečky arozlíšenia aj skvelý obraz. Odporúčame ho hlavne profesionálnym grafikom a fotografom aj na úpravu videa.

BENQ BL2710PT – výborný 27" monitor IPS na profesionálne aj multimediálne využitie.

My sme vďační hlavne za šetrenie zraku vďaka režimom Low Blue Light pri nekonečných nočných testovačkách. Zvyšok testovacej zostavy je takýto: Core i7-965 v doske ASUS Rampage III Extreme, 12 GB RAM Corsair XMS3, niekoľko pevných diskov a SSD rôznych značiek a tichý zdroj Newton R3 White 1000 W od Fractal Design plus tiché chladenie Noctua NH-D15, aby sme dosiahli čo najnižší prah hluku a mohli tak čo najpresnejšie merať hlučnosť grafických kariet.