Je internetová anonymita prežitkom?

Fenomén sociálnych sietí sa výraznou mierou podieľa na súčasnej podobe internetu. Vminulosti zaužívaný princíp „on-line identity“ sa čoraz viac vytráca azreteľný predel medzi bežným aelektronickým životom už pre mnohých ľudí vôbec neexistuje. Táto situácia priniesla rozšírenie nového javu, vangličtine označovaného výrazom oversharing, ktorý sa stáva čoraz akútnejším problémom posledných rokov. Ide o nadmerné odhaľovanie osobných informácií, ktorého dôsledky si mnoho ľudí neuvedomuje.

Jedna zdobre viditeľných zmien správania internetových používateľov, ktoré sa dajú pripísať na vrub rozšíreniu sociálnych sietí, je nárast používania reálnych mien. Na začiatku minulej dekády, keď internetovej komunikácii vládli predovšetkým diskusné fóra aklienti na okamžité posielanie správ (v našich končinách hlavne ICQ), bola identifikácia prostredníctvom nicku, respektíve prezývky, niečo úplne samozrejmé.

Obyčajný človek, ktorý vdiskusnom fóre alebo voblasti komentárov stránky vystupoval pod kompletným menom, bol považovaný takmer za „exota“, ktorý buď nedbá na svoje súkromie, alebo je na internete neskúseným nováčikom. Nástup sociálnych sietí, ktoré stavajú na budovaní on-line profilu fyzickej identity, túto situáciu od základu zmenil. Ľudia si zvykli na to, že vystupovanie pod reálnym menom aso skutočnou fotografiou je na internete samozrejmé.

Vďaka veľkej integrácii sietí do súčasnej podoby webu na mnohých stránkach možno zanechávať komentáre napríklad priamo prostredníctvom svojho facebookového účtu apoužívanie prezývok ustupuje čoraz viac do úzadia. Na niektorých miestach sa dokonca na používateľov sprezývkami pozerajú ľudia sdešpektom aoznačujú ich za bojazlivých anonymov, ktorí sa pod svoj názor boja podpísať.

Je pravda, že pri používaní reálnej identity klesá pravdepodobnosť bezstarostného posielania primitívnych, agresívnych aprovokatívnych správ, ktoré sú častou chorobou internetových diskusií. Vtomto prípade ide ožiadaný stav, ktorý pomáha ľudskú komunikáciu civilizovať. Na druhej strane zhodenie jednoduchého plášťa anonymity nie je bez rizík. Zatiaľ čo vonku na ulici či pri posedení s priateľmi hovoríte zvyčajne „do vetra“, internetový priestor kvašim slovám takýto milosrdný zväčša nie je. Na rozdiel od klasickej nezáväznej rozpravy sú totiž vaše slová ukladané, indexované akategorizované, čo sa môže prevteliť do mnohých problémov.

Možno si poviete, že sa za svoje slová alebo činy nehanbíte. Problém je v tom, že to platí pre súčasnosť aobyčajne sa nedajú odhadnúť všetky možné dôsledky, ktoré znich môžu vbudúcnosti vyplynúť. Ľudia majú navyše tendenciu výrazne podceňovať riziká, ktoré hrozia až o dlhší čas. Vhodný príklad je fajčenie, ktoré vmasívnej miere zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny. Bezstarostné vyjadrovanie sa na internete alebo fajčenie môže dlho prebiehať bez akýchkoľvek náznakov problémov.

Keďže neexistuje „tá osudná“ cigareta, človek pokračuje bez obáv ďalej. Vokamihu, ako ho však vbudúcnosti dobehnú následky, je už príliš neskoro na to, aby sa zmenou dalo všetkému zabrániť. Nikdy neviete, ktorý zdanlivo nevinný komentár, video či fotografia vás môže vbudúcnosti poriadne „pohryznúť“. Tieto nebezpečenstvá sú najvážnejšie predovšetkým pri tínedžeroch.

Unich sa môžeme stretnúť stým, že vnímajú udalosti spred dvoch či troch rokov ako veľmi vzdialenú minulosť, ktorá sa ich už zdanlivo netýka (pretože ju často výrazne morálne či inak prerástli). Dvadsaťročnému človeku sa tak neraz zdajú udalosti zo 16. roku jeho života vzdialenejšie než zrelému päťdesiatnikovi zážitky spred dvoch dekád. Vynesenie starých informácií na povrch vpravej chvíli tak môže byť pre niektoré osoby poriadne šokujúce.

Percento dospelých používateľov, ktorí majú nepríjemnú skúsenosť spôsobenú on-line aktivitou

Bezstarostne zdieľaj dnes, ľutuj zajtra

Nárast sociálneho používania webu sa podpísal na tom, že množstvo ľudí prestáva riešiť to, aký objem informácií osebe na internete prezrádza. Na oversharing, teda prehnané zdieľanie osobných informácií, sa tak vsúčasnosti dá naraziť čoraz častejšie. Mark Zuckerberg, zakladateľ ariaditeľ spoločnosti Facebook, sa vtejto súvislosti vyjadril, že „táto sociálna norma sa vpriebehu času zmenila a ľudia si postupne zvykli nielen na to, že zdieľajú čoraz viac osobných informácií, ale zároveň aj na to, že ich prezentujú otvorene pre rôznych ľudí“.

Mnoho ľudí, najmä tých mladších, nemá problémy verejne zdieľať bez ostychu svoje výčiny vpodobe opileckých či narkotických dobrodružstiev, priamo sa chváliť vandalizmom alebo sa vdiskusiách prezentovať nenávistnými komentármi týkajúcimi sa rasy či sexuálnej orientácie. Nejde pritom oto, že by sa výraznejšie líšili od generácií, ktoré boli pred nimi (to je zvyčajne len pocit starších ľudí), ale oto, že ich činy budú vbudúcnosti často ľahko dohľadateľné. Kým nerozvážne činy neznámeho 19-ročného mladíka dnes zvyčajne zaujímajú len jeho rodinu, o pár rokov už môže byť situácia značne odlišná ajeho meno môžu zadávať do vyhľadávača ľudia, oktorých dnes vôbec netuší.

VUSA dnes približne štvrtina zamestnávateľov priznáva, že ich personalisti pred pracovným pohovorom prezerajú sociálny profil kandidátov apoužívajú internetový vyhľadávač na zistenie relevantných informácií odaných osobách. Niet pochýb otom, že toto číslo bude stále narastať arozširovať sa aj do ďalších krajín. Mnoho ľudí má problém uvedomiť si, že vokamihu, ako zhodia plášť aspoň základnej anonymity, stena medzi on-line identitou afyzickou identitou sa zrúti. Kompromitujúce informácie, ktoré bezstarostne chrlia do internetového éteru, sú pritom často poľahky dohľadateľné avbudúcnosti im môžu napríklad zabrániť vzískaní vysnenej práce.

Aj keď pre mnohých ľudí je dnes fyzická a on-line identita prakticky totožná (v podobe zverejneného mena, fotografie, bydliska), paradoxom je, že množstvo znich si prepojenie na svoju reálnu fyzickú osobu často neuvedomuje. Vprostredí internetu sú tak ľudia naklonení kzdieľaniu mnohých informácií, ktoré by vo fyzickom svete cudzím osobám nikdy neprezradili. Tento fakt dobre demonštrovala aktuálna iniciatíva Microsoftu, nazvaná Safer Online (www.microsoft.com/security/saferonline).

Microsoft pri nej najal internetového humoristu Jacka Valeho , ktorý je na YouTube známy svojimi výstrelkami so skrytými kamerami. Ten sa spolu so svojím tímom postavil na pláž vKalifornii apomocou smartfónov začal vyhľadávať čerstvé správy zTwitteru, Instagramu ainých sociálnych sietí, ktoré mali povolenú lokalizáciu apatrili osobám vjeho okolí. Keďže šlo často ofotografie asprávy obsahujúce dôverné informácie, začal na ulici zastavovať jednotlivých ľudí apredstieral, že ich pozná alebo že je jasnovidec. Dochádzalo tak kzábavným situáciám, pri ktorých volal na ľudí ich menom ablahoželal im knarodeninám, pýtal sa, ako sa majú ich domáce zvieratá, pričom im opísal ich výzor (známy zodoslanej fotografie) a podobne.

Mnoho vcelku neškodných detailov jednotlivých ľudí skutočne prekvapilo, pretože rozhodne nikto nebol zvyknutý na to, aby knim na ulici pristúpil neznámy človek, oslovil ich menom apovedal: „Tak čo, povedal si nakoniec tej čašníčke, že sa ti páči?“ Alebo: „Ako sa má tvoj syn, videl som, že má tak tri roky,“ apodobne. Vextrémnejších prípadoch humorista diktoval ľuďom rovno ich celé adresy či blahoželal knarodeniu detí. Jedna zo žien dokonca uverejnila informáciu otom, že sa vdaný deň uliala zpráce tak, že nahlásila, že je chorá, anamiesto toho sa šla zabávať.

Strnula však vmomente, keď knej humorista pristúpil, spýtal sa jej, či pracuje pre zamestnávateľa XY, astouto situáciou ju konfrontoval. Azda najzábavnejšia časť jedného z videí je situácia, keď hlavný predstaviteľ pristúpi kdvom mužom azačne im hovoriť detaily z ich súkromia, ktoré oni sami pred pár minútami zverejnili pre kohokoľvek na sociálnych sieťach. Jedného zmužov to natoľko rozhorčí, že sa začne vyhrážať privolaním polície, pretože sa domnieva, že humorista vážne narušil jeho súkromie.

Stránka iniciatívy Microsoftu, ktorá sa snaží upozorniť na nebezpečenstvá oversharingu

Koncom minulého roka uverejnila analytická organizácia Pew Research Center zaujímavý prieskum, zktorého vyplynulo, že až 50 % internetových používateľov sa obáva množstva informácií, ktoré onich možno dohľadať on-line. Ich počet od roku 2009 významne narástol, pretože vtom čase vyjadrilo rovnakú obavu vprieskume len 33 % respondentov. Nemenej zaujímavé sú aj podrobnejšie dáta zprieskumu, ktoré odhalili, že až 13 % používateľov zažilo problémy vpartnerskom alebo rodinnom vzťahu zdôvodu kompromitujúcich informácií na sociálnych sieťach.

Približne 12 % používateľov zažilo osobné obťažovanie na základe ich on-line účtov, 6 % sa muselo vyrovnať spoškodením reputácie zdôvodu zverejnených informácií a4 % sa dokonca dostali ztohto dôvodu do fyzického nebezpečenstva. Azda netreba pripomínať, že pri súčasnom rozšírení internetu tvorí jedno percento používateľov viac ako desať miliónov osôb. Množstvo ľudí, ktorí zažili to, že zverejnené súkromné informácie sa obrátili proti nim, je obrovské.

Vzhľadom na to, že objem arozsah dát, ktoré ľudia zdieľajú, stále narastá, je nevyhnutné očakávať, že podobné prípady budú čoraz častejšie. Dnes si na ľahko dostupných osobných dátach môžete dokonca založiť aj biznis. Vzápadných štátoch Európy môžete napríklad vtelevízii naraziť na reklamy určené pre tínedžerov, ktoré ponúkajú pomoc pri „špehovaní“ ich tajnej lásky. Stačí poslať na spoplatnené telefónne číslo na obrazovke meno apribližné bydlisko dotyčného apo krátkom čase vám prídu zozbierané informácie. Keďže ide pravdepodobne len ojednoduché vyhľadávanie azber dát zverejnených na sociálnych sieťach, nejde onič protizákonné. Koniec koncov dotyčný dáta zverejnil sám.

Ochrana pred vlastnou nerozvážnosťou

Väčšina sociálnych sietí sa nijako nesnaží, aby jej používatelia zdieľali dáta výhradne so svojimi najbližšími známymi. To, čo ich zaujíma, sú príjmy zreklamy. Čím viac obsahu sa zdieľa, tým lepšie. Mnoho sietí má verejné zdieľanie dokonca prednastavené vzáklade, pričom stavili na to, že používatelia nevenujú priveľkú pozornosť nastaveniu. Čoraz častejšie sa tak môžeme stretnúť scelkom otvorenými profilmi alebo bezstarostným zdieľaním každej správy, fotografie či dokonca priamo polohy scelým svetom.

Smutná pravda je, že mnohých takáto strata súkromia buď vôbec nezaujíma, alebo si ju nedokážu poriadne uvedomiť. Práve ten druhý prípad dobre vidieť na spomenutých videách Safer Online od Microsoftu, ktoré si môžete pozrieť na virtuálnom DVD REVUE. Ľudia často nad dôsledkami zdieľania osobných dát veľmi nepremýšľajú. Jednoducho len schytia smartfón a odfotia sa svysmiatymi tvárami na dovolenke, pričom dané fotky následne zdieľajú prostredníctvom sociálnych sietí scelým svetom. Mnoho smartfónov vsúčasnosti pridáva do fotografií takzvané geotagy, teda dáta ozemepisnej šírke adĺžke, získané cez modul GPS, ktoré napohľad nie sú viditeľné.

Zber týchto dát programom či vyhľadávacím mechanizmom je však triviálna záležitosť. Pokiaľ fotografie uverejňujete niekoľkokrát denne, ako je čoraz častejšie uľudí vzápadnom svete, ten, kto sa ovás zaujíma, nemá problémpomocou obyčajnej mapy Google vytvoriť dobrý prehľad otom, kde bývate, kde pracujete, kde sa bavíte aaký je váš denný harmonogram. Všetko zdát, ktoré ste dobrovoľne (alebo nevedomky) poskytli, čo je mimoriadne cenné napríklad pri plánovaní „nečakanej bieliacej návštevy“ vo vašom dome.

Geotagy fotiek majú svoj zmysel. Ak si napríklad už nepamätáte, kde ste danú fotku zhotovili, môžete tieto dáta ľahko využiť alokalitu zistiť. Takisto je to cenná informácia pre niekoho, kto narazí na internete na fotku krásneho pohoria, jazera či pamiatky azgeotagu sa dozvie, kde sa dané miesto nachádza. Na to, že tieto dáta môžu byť aj kompromitujúce, však často ľudia zabúdajú, ato dokonca aj tí, uktorých by ste to nečakali. Známy je prípad Johna McAfeeho, zakladateľa antivírusovej spoločnosti nesúcej jeho meno, ktorý sa vroku 2012 dostal do problémov so zákonom aukrýval sa pred políciou vGuatemale.

Na internete sa pritom pochválil fotkou zo svojej skrýše, pričom si neuvedomil, že jeho smartfón do nej automaticky pridal jeho aktuálne súradnice GPS, podľa ktorých ho polícia onedlho našla. Tieto dáta však nemusí použiť len polícia. Vroku 2007 uverejnilo niekoľko amerických vojakov fotky zpristátia bojových helikoptér na základni vIraku, pričom ich pozícia zgeotagu bola použitá na presne mierený útok vzbúrencov. Problémom sgeotagom sa nevyhol ani Adam Savage, ktorý je známy svojím dokumentárnym/experimentálnym seriálom MythBusters.

Ten sa totiž na svojom účte na Twiteri pochválil fotografiou svojho auta stojaceho vgaráži jeho domu, čím všetkým fanúšikom odhalil, kde býva. Niet sa však skutočne čomu čudovať. Keďže takéto správanie smartfónu je často prednastavené, musí používateľ vyvinúť snahu takúto funkciu vypnúť, čo je problém, pokiaľ onej ani netuší. Dôsledky bezstarostného zverejňovania inak nevinných fotografií si tak nedokáže uvedomiť. Funkciu geotagovania fotografií (location services alebo location tag) môžete zvyčajne vypnúť vnastavení fotoaparátu smartfónu (Android) alebo vsekcii nastavení súkromia (iOS).

Má používateľ právo byť vzáklade chránený pred takýmito službami? Výrobcovia sa chránia proti postihom svojimi licenčnými podmienkami. Ide o zmluvu známu pod skratkou EULA (End-User-License-Agreement), ktorá určuje, čo používateľ smie anesmie robiť ačo výrobca môže svaším zvolením vykonávať. Toto ustanovenie, ktoré sa zobrazuje pred prvým použitím, drvivá väčšina používateľov nikdy nečíta alen rýchlo klikne na „Áno, súhlasím“. Nie je sa čomu čudovať.

Často niekoľkostranový text je písaný právnickou a nie príliš zrozumiteľnou rečou, ktorá už po pár riadkoch človeka unudí alebo celkom popletie. Odsúhlasením sa však používateľ môže zrieknuť mnohých svojich práv, pričom vjej obsahu môže byť napríklad to, že súhlasí stým, že bude monitorovaný a jeho dáta budú poskytované tretím stranám bez nároku na zmazanie abez akýchkoľvek povinností azodpovedností zo strany prevádzkovateľa.

Odsúhlasením neprečítanej zmluvy ľudia obvykle vyjadrujú dôveru kdanej spoločnosti, pričom veria, že vzmluve nie je žiadny háčik, ktorý by im mohol ublížiť. Keby vás napríklad vbudúcnosti kompromitovala funkcia geotagovania fotografií apokúsili by ste sa preto výrobcu zažalovať, mohol by vám odpovedať: „Prečo ste prekvapení? Veď použitie tejto funkcie bolo jasne uvedené na 15. strane EULA, ktorú ste odsúhlasili pred prvým použitím.“

Je zaujímavé uvažovať nad tým, či by mal mať človek vsúvislosti sEULA právo na ochranu pred vlastnou nevedomosťou, hlúposťou či lenivosťou. Nejde onijaký žart. Treba myslieť na to, že podvody so zmluvami, pri ktorých je človek zmanipulovaný adonútený podpísať niečo, čo pri plných zmysloch oľutuje, sú staré ako zmluvy samy.

Vsúčasnosti sa napríklad za žiadnych okolností nemôžete zrieknuť svojich základných ľudských práv aje jedno, či by ste dokument zmluvy podpisovali tak, že by ste sa pritom nahrali na kameru, pridali fotografiu, odtlačok prsta apodpísali ste sa vlastnou krvou. Zmluva by bola jednoducho neplatná, pretože týchto práv sa podľa zákona nemôžete vzdať. Sobrovskými zmenami, ktoré sociálne siete prinášajú do našej spoločnosti, sa možno otvára čas na to, aby sa človek niektorých práv vsúvislosti sochranou súkromia takisto nemohol vzdať.

Teroristická hrozba pre leteckú spoločnosť, ktorú vrámci žartu vykonalo 14-ročné dievča na Twitteri. Neuvedomilo si, že podobné činy majú následky.

Za on-line vtip „do basy“

Každá ochrana má svoje medze a pred vlastným hlúpym správaním vás vkonečnom dôsledku neochráni prakticky nič. Na začiatku minulého roka zaujal prípad 18-ročného Justina Cartera zamerického Texasu, ktorý sa po prehratom zápase von-line hre League of Legends začal rozčuľovať na svojom facebookovom profile. Jeden zjeho herných oponentov ho nazval „retardovaným“, na čo sa Carter rozhorčil anapísal: „Áno, som úplný blázon. Myslím, že pôjdem do škôlky avystrieľam ju.“ Okamžite potom pridal dva ďalšie príspevky sdodatkom, že bude „sledovať, ako tečie krv nevinných“, a„zje bijúce srdce jedného znich“. Je síce smutné, že podobné neuvážené slová ztínedžera občas vyjdú, ale veľký význam sa im prikladať nedá.

Problém je, že tento zjavný sarkazmus napísal chlapec verejne pod vlastným menom aniekto tento čin anonymne nahlásil. Carter bol vkrátkom čase zatknutý políciou, ktorá považovala jeho slová za teroristickú hrozbu. Aj keď pri prehliadke jeho domu nenašla žiadnu zbraň ani dôkazy pripravovanej teroristickej aktivity, vzali ho do väzby. Celý čas do začiatku súdneho procesu (5 mesiacov) strávil Carter vo väzení, pretože si on ani jeho rodina nemohli dovoliť zaplatiť vysokú kauciu, ktorá bola stanovená na pol milióna dolárov.

Je neuveriteľné, že celý proces nebol založený na ničom inom než troch uvedených komentároch na Facebooku (chlapcovi však priťažilo, že vminulosti bol na neho uvalený dočasný súdny zákaz priblíženia sa ksvojej bývalej priateľke, ktorej sa po rozchode vyhrážal tým, že zabije seba aj ju). Iste, dané vety na Facebooku boli hlúpe aišlo oskutočne zvláštny zmysel pre humor, ale treba myslieť na to, že vtextovej komunikácii nemôžete svoju nerozvážnosť podporiť tónom hlasu.

Jeho právnik (ktorý vzal celý prípad bez nároku na odmenu) sa vyjadril, že „vyhrážanie sa“ podobného typu sa denne objavuje na ulici či športoviskách. Podotkol, že Carter neuskutočnil výhražný telefonát do novín, na políciu ani do školy, ale šlo oprivátnu správu pre jedného človeka. Na druhej strane vdobe otvorených účtov na sociálnych sieťach už často ide ocelkom verejnú správu, pričom zástupcovia polície sa na súde vyjadrili, že podobné hrozby po neslávnych prípadoch streľby v amerických školách jednoducho nemôžu brať na ľahkú váhu.

Carter bol obvinený z vykonaniateroristickej hrozby ahrozí mu až 8-ročný trest odňatia slobody. Tesne pred začatím procesu vjúni minulého roka mu detektívi miestnej polície navrhli dohodu vpodobe desaťročného trestu verejnoprospešných prác, ale Carterov právnik ju odmietol ako urážku apokúša sa obvinenie úplne zmiesť zo stola. Celý proces teda pokračuje dodnes. Carter ho našťastie už nemusí prečkávať vo väzbe, pretože za neho polmiliónovú kauciu zaplatil anonymný darca.

Ďalší mediálne známy prípad podobného charakteru sa odohral vapríli tohto roka vHolandsku. Prostredníctvom svojho účtu zanechala len 14-ročná Holanďanka Sarah na Twitteri americkej leteckej spoločnosti American Airlines nasledujúcu správu: „Ahoj, moje meno je Ibrahim asom zAfganistanu. Som súčasťou Al-Káidy aprvého júna sa chystám urobiť niečo veľké.“ American Airlines na svojom Twitteri odpovedali okamžite správou: „Sarah, takéto vyhrážanie berieme veľmi vážne. Tvoja IP adresa adetaily budú odovzdané bezpečnostným zložkám aFBI.“

Mladé dievča, ktoré sa na svojom twitterovom účte prezentuje svojím krstným menom afotografiou, sa okamžite zosypalo azačalo písať ďalšie príspevky. Sprvu len: „Bol to len žart.“ Neskôr: „Veľmi ma to mrzí, mám strach.“ „Šlo len ovtip anebola som to ja, ale moja priateľka, vezmite si jej IP adresu.“ „Prosím, nerobte to, som len dievča anie som zAfganistanu.“ Na svojom účte napokon napísala ešte niekoľko panických správ, nakoniec ho zmazala asama sa prihlásila na policajnej stanici v Rotterdame. Dievča bolo obvinené zo šírenia poplašnej správy. Konečné dôsledky celej udalosti budú známe až vpriebehu ďalších mesiacov.

Nevedomky zdieľané dáta

Okrem dát, ktoré ľudia poskytujú dobrovoľne bez toho, aby si uvedomili všetky možné dôsledky, alebo nepremyslených žartov, vykonávaných pod svojimi skutočnými identitami, sa možno stretnúť aj sprípadmi, pri ktorých človek o poskytovaní dát vôbec nevie. Mierne sme sa ktejto téme dostali už pri geotagoch fotografií, ktoré často vyzradia polohu odosielateľa bez jeho vedomia. Každý človek má nejaké súkromné záležitosti, o ktoré sa chce deliť len so svojou najbližšou rodinou alebo sa o ne nechce deliť vôbec s nikým. Nemusí ísť pritom ožiadne nelegálne tajomstvá, ale len o najdôvernejšie súkromie, ktoré si väčšina ľudí chráni.

Pokiaľ je toto súkromie narušené mechanizmami sociálnych sietí bez toho, aby si to dotyčný človek uvedomil, ide oalarmujúcu záležitosť. Vtejto súvislosti je dobre známa veta, ktorú pred pár rokmi vyslovil vtedajší riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt: „Ak robíte niečo, o čom nechcete, aby sa ľudia dozvedeli, možno by ste to nemali robiť vôbec.“ Pokiaľ takúto naivnú vetu vysloví najvyšší predstaviteľ spoločnosti, ktorá disponuje jednou znajväčších databáz osobných dát používateľov, je to skutočne dôvod naobavy. Krátkozrakosť takéhoto vyjadrenia totiž nie je ťažké vystopovať.

Je pravda, že pokiaľ napríklad páchate niečo protizákonné (plánujete pomocou internetovej komunikácie napríklad vandalizmus, krádež či útok na iného človeka), je viac-menej takáto rada dobrá. Ak totiž chcete, aby zostalo tajomstvom to, očom viete, že je nesprávne, zrejme by ste to nemali robiť vôbec, anie investovať čas do toho, aby sa to nikto nedozvedel. Porušovanie zákona však nie je jediná vec, ktorú ľudia chcú držať vtajnosti. Množstvo ľudí má napríklad nejaký druh menšieho či väčšieho sexuálneho fetišu alebo úchylku, ktorú môže zdieľať so svojím partnerom.

Či už ide ojemný variant vpodobe drobných hier či uniforiem, prípadne extrémnejší prípad zahŕňajúcich putá či bičíky, ide oveci, ktoré ľudia obyčajne chcú držať mimo verejnosti, na čom nič nie je nezvyčajné. Tieto veci totiž do súkromia patria anikto si nezaslúži, aby boli terčom záujmu cudzích ľudí (obvykle totiž ide len oneškodné fantázie, ktoré nemajú sreálnym vystupovaním osoby nič spoločné).

Zverejnenie detailov tohto typu môže byť spôsobené kompromitovaním histórie vyhľadávania alebo neželeným prekliknutím na stránke pre dospelých, ktorý si dotyčná osoba neuvedomí. Dnešný web je plný aktívnych tlačidiel sociálnych sietí apre mnohých ľudí by bolo veľmi nepríjemné, keby sa napríklad na ich verejnom profile objavila automaticky generovaná správa, že sa im páči video na RedTube.com sveľavravným názvom indikujúcim danú úchylku. Nejde však len onešťastné prekliknutia myšou alebo dôsledok tučného prsta na displeji smartfónu. Negatívne vás môžu zaskočiť aj drobnosti, na ktorých prezradení ste sa prakticky vôbec nepodieľali.

Predstavte si napríklad, že si so svojou manželkou plánujete oživiť sexuálny život akúpite si nejakú pomôcku zon-line sexshopu. Ako by ste zareagovali, keby ste následne otvorili napríklad sociálnu sieť Facebook ana vlastnej stene príspevkov by ste videli automaticky generovanú správu, ktorá by oznamovala: „Pán ZZXXYY si práve zakúpil produkt XY,“ pričom by bola doplnená oveľavravnú fotografiu výrobku? Ak sa vám zdá, že takéto prepojenie sociálnych sietí na obchody je číra fantázia, mýlite sa.

Podobný mechanizmus používal vminulosti Facebook (v USA v rokoch 2007 ÷ 2009). Šlo osystém Beacon, ktorý umožňoval vybraným obchodom takéto odosielanie dát. Mediálne známy bol prípad Američana, ktorý pre svoju priateľku kúpil vzapojenom e-shope zásnubný prsteň. Na jeho prekvapenie mu omalú chvíľu začali telefonovať priatelia arodina agratulovať mu. Správa okúpe prsteňa bola totiž automaticky odoslaná na jeho stenu príspevkov, kde ju videli všetci známi aaj prekvapená budúca nevesta.

Fungovanie rôznych sociálnych sietí, ktorým používatelia bez ostychu zverujú svoje identity, sa môže znenazdania zmeniť. Človek si pritom nemusí ihneď uvedomiť všetky dôsledky anaivne na ne dá zvolenie alebo ich ignoruje. Vuvedenej situácii sprsteňom si používateľ mohol vminulosti kupovať napríklad nový smartfón, pričom sa ho e-shop opýtal, či sa chce snákupom pochváliť na Facebooku. Pri kliknutí na „áno“ si pritom muž neuvedomil, že do systému Beacon je zapojených množstvo ďalších obchodov apovolenie bude odteraz platiť pre všetky. Kým niektoré odhalenia súkromia na verejnosti môžu byť značne nepríjemné (sexuálna pomôcka či zásnubný prsteň), iné môžu človeka poľahky spoločensky zničiť.

Vsúčasnosti existuje množstvo mechanizmov, ktoré sa vyznačujú zberom informácií ointernetových používateľoch aautomatickým vytváraním profilov. Je veľmi nepríjemné domýšľať si, aká moc sa otvára pre vlastníkov takýchto databáz aza akú sumu alebo pod akou hrozbou môžu tieto dáta poskytnúť tretím stranám. Takémuto sledovaniu používateľov pomocou reklamných ainých doplnkov stránok sme sa podrobne venovali včlánku Kto sa na vás pozerá? (PC REVUE č. 6/2013).

Obeťou sociálnej povahy webu sa dnes môže stať takmer každý avýnimku tvoria azda len úplní exhibicionisti, ktorí sú schopní prihlásiť sa do reality show, ktorá ich sleduje 24 hodín denne. Takíto ľudia si, naopak, odhaľovanie svojho súkromia užívajú ateší ich každý záujem. Väčšina znás však takáto nie je, apreto je dôslednosť aopatrnosť vtýchto veciach vždy veľmi dôležitá.

Viacero tvárí jednej osobnosti

Ľudská osobnosť nie je jednoduchá aniplochá. Jedna zo slabín súčasných multifunkčných sociálnych sietí je, že neposkytujú dostatočne efektívne delenie vlastných osobností. Nemáme pritom na mysli duševné poruchy, pri ktorých by jednu hlavu obývali dve samostatné entity. Je pomerne bežné, že ľudia sa správajú trochu odlišne k svojim kamarátom, známym zpráce, najbližšiemu priateľovi, partnerovi či rodine. Ide onastavenie rôznych tvárí, pričom všetky sú tie vaše. Stačí si uvedomiť napríklad to, že väčšina ľudí sa začne správať inak vprítomnosti nadriadeného.

Takisto nie je nijaké prekvapenie, že dieťa sa správa odlišne medzi svojimi vrstovníkmi ainak pri návšteve babičky a otec sa správa pred svojimi malými deťmi inak než vpartii svojich kamarátov. Nevýhodou „jednoliatych“ sociálnych sietí je, že niekedy sa jednotlivé svety skrížia. Delenie na jednotlivé skupiny totiž buď nie je dostatočne efektívne, alebo naň človek pozabudne. Dochádza tak k vzniku rôznych komických situácií, ktoré vrealite vznikajú málokedy (vo fyzickom svete by sa napríklad tínedžer nikdy nepokúsil „zbaliť“ dievča vprítomnosti svojich vlastných rodičov).

Na internete sa hlavne mladí ľudia môžu pokúšať budovať alebo udržať svoju reputáciu pred spolužiakmi alebo priateľmi, ktorá môže byť dosť odlišná od osobnosti, s ktorou sa prezentujú napríklad pred rodičmi. Na obrázku môžete vidieť jednu zkomických situácií, pri ktorej sa mladé dievča odfotilo vo zvodnej bielizni auverejnilo fotografiu na Facebooku. Pod fotku však napísal veľavravný komentár jej otec, ktorý sa pokúsil napodobniť jej budúceho manžela: „Pozrite sa na moju krásnu ženu. Mohol by som si priať lepšiu matku svojich detí?“ Nasleduje niekoľko hysterických výkrikov dcéry, ktorá otcovi prikazuje, aby komentár zmazal, pretože ho môžu vidieť jej priatelia.

Tínedžeri občas na sociálnych sieťach zverejnia aj odvážnejšie snímky, pričom si neuvedomia, že ich uvidia aj ich vlastní rodičia. Vtomto prípade otec, ktorý dcéru sarkasticky pochválil...

Bude zaujímavé sledovať, ako sa vpriebehu nasledujúcich rokov bude situácia vyvíjať. Trend najväčších sociálnych sietí je pritom jasný. Budúci používateľ internetu by mal byť podľa nich kompletne zbavený anonymity, poskytovať svoje fotografie, meno, zážitky, hodnotenia či dokonca svoju polohu celému svetu. Zber čo najväčšieho množstva osobných informácií apodrobné sledovanie činnosti anávykov používateľa sú potrebné na čo najlepšie cielenie marketingu. Ztohto hľadiska sa teda anonymita zinternetu vytráca (máme, samozrejme, na mysli používanie pseudonymov aalter ega, nie skutočné maskovanie sieťovej prevádzky vpodobe nástrojov, ako je napríklad Tor).

Na najväčšej sociálnej sieti, ktorou je Facebook, je napríklad používanie falošného mena alebo prezývky priamo vrozpore spravidlami služby. Vbežných internetových diskusiách je dnes situácia zmiešaná avedľa seba často vystupujú osoby sreálnymi menami aosoby sprezývkami. Odhadovať budúcnosť však nie je ľahké. Niektoré sociálne weby ideu internetovej anonymity zachovávajú asú na nej priamo postavené. Jeden znajvýznamnejších znich je Reddit, kde sú prezývky preferované a zverejňovanie osobných informácií je vrozpore spravidlami (s výnimkou hostí vpodobe celebrít, ktoré usporiadajú na webe diskusie typu „ask me anything“, teda „pýtaj sa ma na čokoľvek“).

Kým Facebook je spájaný sreálnou identitou, zdieľaním fotografií apísaním krátkych komentárov ovašej súčasnej činnosti, Reddit je živé diskusné miesto nad obrázkami ačlánkami zcelého internetu, kde vedľa seba žijú krátke humorné komentáre arozsiahle adobre premyslené eseje zo stoviek až tisícov znakov od internetových anonymov. Ide ozaujímavé, ba až čarovné miesto, kde pod jednou strechou existujú samostatné fóra (tzv. subreddity), určené pre detinské témy, sexuálne úchylky či obrázky mačiek, azároveň vysoko seriózne oblasti, určené na kvalitnú aprecíznu diskusiu oakademických témach.

Internet dnes žije vdvoch hlavných podobách. Tej zľahka anonymnej atej kompletne neanonymnej averejnej. Je ťažké predpovedať, či jedna tvár celkom zabije tú druhú alebo budú navždy existovať pospolu. Nech už patríte kfanúšikom jednej alebo druhej, nikdy netreba zabudnúť na opatrnosť amyslieť na to, že na druhej strane internetovej linky sú reálni ľudia. Dobrí, zlí aj tí šialení.