Je lepší stand-by alebo odpojenie z elektrickej siete?
Približne pred 15 rokmi sa začali prvé experimenty s režimom spánku zariadení a už vtedy nazvali tento režim stand-by. V režime stand-by je zariadenie síce vypnuté, ale pripravené na okamžité zapnutie a následnú prácu.
Má len minimálny odber z elektrickej siete. Obyčajne je tento stav na zariadení signalizovaný červenou LED diódou. Prišla éra notebookov, možnosť notebooky uspať, hibernovať či úplne vypnúť. A tu vzniká úplne legitímna otázka: Je z pohľadu energetickej úspory lepšie zariadenie úplne vypnúť alebo dať do spiaceho či stand-by režimu? Ide o mýtus alebo fakt?
Fantómový odber
Najskôr niekoľko pojmov:
- Shutdown je úplné vypnutie systému aj s odpojením od elektrickej siete
- Sleep mode je režim, keď je väčšina súčastí systému odpojená od napájania, ale napr. pri notebookoch môžu byť pamäť RAM či nabíjacie porty USB napájané
- Režim stand-by znamená vypnuté zariadenie pripravené na štart, ale zapojené v elektrickej sieti alebo batérii
A práve o režime stand-by si myslíme, že keď je zariadenie vypnuté, nevzniká tam odber. No odber tam v skutočnosti je, môže byť minimálny, ale predsa tam je. Kým nie je na transformátore napájacieho adaptéra manuálne mechanické tlačidlo zapnúť/vypnúť, zariadenie udržuje „obvod" nažive a dochádza k odberu. Keby v takomto stave bolo iba jedno zariadenie, bolo by to v poriadku, ale viete, koľko zariadení máte v domácnosti zbytočne aktívnych, prípadne v režime v stand-by? Skúste sa prejsť po byte a dome a počítajte s nami - televízor, notebook, desktop, monitor, mobil v nabíjačke, aj keď je už nabitý, mikrovlnka, smerovač Wi-Fi, set-top box atď. Fantómovú energiu v podobe nepatrných odberov má každé zariadenie pripojené do elektrickej siete. Tu je jediné riešenie odpojenie od elektrickej siete, kde je logicky elektrický odber nulový, a teda ste aj k prírode a vašej peňaženke najšetrnejší. O tom niet pochýb.
Všetko je otázka zvyku
Najskôr trocha čísel, aby sme vedeli porovnávať. Lawrence Berkeley National Laboratory vydalo niekoľko prieskumov na túto tému a ide o zaujímavé čítanie. V skratke - zapnuté zariadenia, ktoré používateľ aktuálne používa, majú vcelku slušnú spotrebu (notebook 15 ÷ 60 W, desktop 60 ÷ 200 W, monitor 15 ÷ 50 W, iPad 3 W). No v režime stand-by, keď sú tieto zariadenia stále pripojené do siete a používateľ ich pritom nepoužíva, majú stále určitú spotrebu, napr. notebook okolo 2 W (aj s nabitou batériou), desktop s monitorom 5 ÷ 10 W, iPad 0,4 W.
Podľa jednej z britských štúdií sa spotreba v stand-by podieľa na celosvetovej elektrickej spotrebe až na úrovni 8 %. Pri celosvetovej spotrebe okolo 20 miliárd MWh spotrebovanej energie za rok ľudstvom to je slušné plytvanie. Najväčšími žrútmi energie sú Čína, USA, Rusko, India, Japonsko a Nemecko. Slovensko sa nachádza na 61. mieste tohto rebríčka. Aj keď EPA (americká Environmental Protection Agency, tvorca certifikácie Energy Star) odporúča odpájať zariadenia z elektrickej siete na noc, keď ich vo veľkej miere nevyužívame, toto sa v praxi nikomu nechce robiť. Len si predstavte, že by ste mali pochodiť väčší dom a všetko poodpájať. Dá sa to aj jednoduchšie. Aspoň pri spotrebnej elektronike, ako sú notebooky.
Experiment, ktorý vám ušetrí niekoľko eur
Pred 15 rokmi ešte nikto nediskutoval o optimalizácii napájania a spotrebe zariadení. No pred pár rokmi vznikla One Watt Initiative, ktorá má primať výrobcov zariadení konštruovať svoje produkty tak, aby v režime stand-by (vypnuté, ale napájané zo siete) mali spotrebu menšiu ako 1 W. Keby túto iniciatívu vzali za svoju všetci výrobcovia, znížila by sa celosvetová produkcia CO2 znížením zbytočnej spotreby v stand-by tak, že by to v prepočte znamenalo, akoby po planéte premávalo o 18 miliónov automobilov menej.
A dnes už moderné LED monitory v režime stand-by skutočne takúto minimálnu spotrebu majú, rovnako aj niektoré ultrabooky. Preto je jednoduchšie používateľov v celosvetovej iniciatíve naučiť správne nastaviť zariadenia tak, aby samy prešli do režimu stand-by, keď ich nevyužívame. A teraz sľúbený experiment. Ak zoberieme do úvahy stolový počítač s 23-palcovým monitorom, jeho priemerná spotreba sa môže pohybovať okolo 80 ÷ 120 W. Keby to bolo 100 W a mal by som ho zapnutý presne 8 pracovných hodín neustále, pričom by som ho následne na zvyšných 16 hodín vypol, predstavovala by moja ročná spotreba 292 kWh.
No ak zoberieme rovnakú konfiguráciu so správne nastavenými prechodmi do režimu stand-by (odporúča sa 15 minút pre monitor a 30 minút pre počítač) a predpokladáme, že v režime stand-by bude spotreba okolo 5 W a necháme v tomto režime desktop zapnutý celých 24 hodín, môže to na prvý pohľad vyzerať ako vopred prehratý súboj. Ale ak hodinu strávime denne na obede a v tomto režime je počítač už v stave stand-by, rovnako asi polhodinku až hodinku sme preč neho, priemerne je to 6,5 hodiny plnej spotreby a zvyšných 17,5 hodiny v režime stand-by. A výsledok? Kalkulačka tvrdí 250 kWh, takže za rok ušetríme viac ako 40 kWh energie iba tým, že správne nastavíme prechod do režimu stand-by a pritom nechávame počítač bežať celý deň. Pri dnešnej cene približne 20 centov za kWh ušetríme sebe alebo firme 8 eur za rok. Žiadne závratné číslo, ale keď je takýchto počítačov v korporácii tisíc, hneď je to o niečom inom.
Mýtus alebo fakt?
A to sme stále počítali iba s jediným zariadením v domácnosti. Áno, ideálne by bolo skutočne vyťahovať všetky zariadenia pri ich nepoužívaní z elektrickej siete, ale ruku na srdce, komu sa to chce? Nie je jednoduchšie správne si nastaviť zariadenia a takto šetriť? Dnes sú už na trhu dokonca monitory, ale aj televízory, ktoré vás sledujú, a keď od stola odídete, automaticky zredukujú jas na minimum a šetria ešte viac. A režim stand-by či režim spánku nie je nič tragické, monitor sa z neho prebudí hneď, počítač za chvíľu a ultrabook za dve sekundy. Takže je prechod do režimu stand-by šetrnejší k prírode ako odpojenie od elektrickej siete? Nie, nie je to mýtus.
