Recenzia: NVIDIA RTX 2070 Super Founders Edition / Keď ray tracing začína dávať zmysel

Vzostupne od najlacnejších grafických kariet GeForce majú podporu real-time ray tracingu modely RTX 2060, RTX 2060 Super i RTX 2070. Nad týmito tromi však ešte visí výkonnostný otáznik. Ray tracing totiž nadobúda opodstatnenie až v momente, keď tradičný render rasterizáciou kvalitatívne niet kam posunúť a všetky jeho detaily sú na maxime. A to súčasne pri dostatočnej výkonnostnej rezerve na simuláciu slnečných lúčov. Dostatočne pripravená na ray tracing sa zdá až RTX 2070 Super. Tá oproti RTX 2070 bez prívlastku výrazne zosilnela. K dobru má štyri výpočtové jednotky SM (jadrá RT). ZatiaĽ čo RTX 2060 s RTX 2060 Super zdielali rovnake jadro (len to pri variante Super bolo viac odomknuté) tu je to už trochu inak a pôvodné TU106 nahradilo väčšie TU104, ktoré má i RTX 2080 (Super).

Okrem nárastu výpočtových prostriedkov vrátane texturačných jednotiek má RTX 2070 Super aj rýchlejší takt GPU. Šírka pamäťovej zbernice (256 bitov) i typ  a kapacita videopamäte (8 GB GDDR6) zostávajú nezmenené. TDP vzrástlo o 40 W na konečných 215 W.

Testovanú kartu máme priamo vo vyhotovení nVidie – Founders Edition. Tá si oproti predošlej generácii (Pascal) výrazne polepšila. Namiesto neefektívneho chladenia s radiálnym ventilátorom na konci a malým pasívom sa stretávate s presným opakom. Ventilátory sú tu už dva, radiálne, teda so šikmými lopatkami, ktoré vzduch smerujú kolmo medzi rebrá chladiča. Tými nVidia rozhodne nešetrila a i pričinením robustného kovového krytu a backplatu predstavuje hrmotnosť astronomických 1,28 kg. Bežne mávajú nereferenčné RTX 2070 Super od výrobcov tretích strán asi kilogram. 

Zadný panel s tromi konektormi DisplayPort 1.4a, jedným HDMI 2.0b a USB-C (VirtualLink) na pripojenie headsetu na virtuálnu realitu

Výkon a prevádzkové vlastnosti

Aby ste mohli túto kartu pohodlne porovnať s inými, napríklad s Radeon RX 5700 na vedľajšej strane, sú v tabuľke zachytené výsledky bez použitia ray tracingu. Za takýchto podmienok si RTX 2070 Super FE poradí ako nôž s maslom so všetkými hrami i rozlíšení QHD (1440p) a väčšina je ešte vcelku plynulá i v rozlíšení 4K – pod 25 fps sa prepadáva iba Control.

Fókus RTX 2070 Super je každopádne na QHD, kde sme nad rámec bežných nastavení skúšali aj ray racing. Jeho najvyššie nastavenia v Battlefield V na vybranej testovacej scéne znamenajú pokles zhruba o 54 % – z priemerných 104 fps na 48 fps. Reflexia v Battlefield V je však pomerne prehnaná a znížením na  medium má k reálnejším svetelným odrazom bližšie ako na ultra. A na tomto nastavení snímková frekvencia dosahuje hladkých 76 fps (s minimom 70 fps).

Osvetlený názov série na bočnej strane v typickej zelenej farbe

DirectX Ray tracing (DXR) je i v Controle, ktorý je na hardvér ešte náročnejší. O plynulej hre v QHD s priemernými 41 fps môže byť reč až pri nastavení DXR na medium. Na high je už obraz s 28 fps (so skokmi i k 23 fps) viditeľne pomalší a do svižnejšieho tempa ho dostanete trebárs po znížení rozlíšenia na FHD – priemerných 47 fps a minimálnych 38 fps je už v poriadku. Shadow of the Tomb Raider je pekne hrateľný i v kombinácii QHD s DXR na ultra (priemerne 50 fps). Zato v Metre pôjdete zrejme podobne ako v Controle do rozlíšenia FHD alebo nasadíte kompromisný algoritmus DLSS, ktorý znižuje kvalitu ray tracingovej grafiky (redukciou lúčov, ale s aplikáciou odšumovacieho filtra) na úkor vyššieho výkonu. Ten pre natívne DXR v Metre vo QHD trochu chýba.

Frekvenčne jadro kmitá v dobre ochladzovanej skrinke medzi 1875 až 1935 MHz. Tým špecifikovaný boost clock presahuje o viac než 100 MHz. Chvályhodná je i efektivita – výkon na watt je výborný.

Najväčšia slabina RTX 2070 Super FE sú hlučné cievky (36 dBA zo štvrť metra je naozaj dosť), ktoré tvoria dominantnú zložku hluku. Druhá trochu nepochopiteľná vec sú privysoké otáčky ventilátorov mimo záťaže. Spodná hranica je totiž 1500 ot./min, ktoré v mnohých počítačoch robia z tejto karty najhlučnejší komponent. A zbytočne, pretože mohutný pasív je naozaj parádny, čo potvrdzuje i fakt, že v záťaži pri výraznom zvýšení príkonu sa ventilátory zrýchlia iba symbolicky (na 1550 ot./min).  To ukazuje na skvelú pasívnu časť, ale chod tejto grafiky, žiaľ, nie je taký tichý, ako by mohol byť s lepšie ošetrenými cievkami.

Hodnotenie

Okrem drobných (a výhľadovo ľahko riešiteľných) nedokonalostí nVidia ukazuje, že dokáže konkurovať výrobcom tretích strán i návrhom chladenia. Dobrý dojem však zhoršujú hlasité cievky a nedotiahnutá regulácia ventilátorov v nečinnosti. Tam, kde ich ostatní už vypínajú, sú hlučnejšie, než by bolo treba. A do tretice je aktuálne celosvetovo slabá aj dostupnosť. Alternatívne sa tak namiesto „zakladateľskej edície“ pozerajte po kartách od ASUS, Gigabyte či MSI.

 „Robustná a vizuálne atraktívna grafika, ktorá v rozlíšení QHD zvládne takmer všetko, čo súčasné hry ovládajú.“

PLUSY, MÍNUSY:

+ Veľmi vysoká efektivita, resp. vysoký výkon na watt, všetky hry plynulo zvládne i v rozlíšení QHD, dobrý výkon už i na real-time raytracing, veľmi slušne predimenzovaný chladič, dvojslotové vyhotovenie, mimoriadne pevná konštrukcia
- Vyššia hlučnosť mimo záťaže, hlučnejšie cievky

Za pomoc a zábezpeku testovacích hier vďačíme e-shopu itcomplet.sk.