Život možno predĺžiť len pomocou jedného proteínu

Vedecký výskum ukázal, že zdravie orgánov v našom tele závisí od komplexných komunikačných sietí. Tieto dráhy spolupracujú, aby udržali všetko v rovnováhe, ale s pribúdajúcim vekom sa spojenia oslabujú, čo vedie k problémom s fungovaním našich orgánov. Štúdia výskumníkov z Washington University School of Medicine v St. Louis sa zamerala na dôležitú komunikačnú dráhu u myší spájajúcu mozog a tukové tkanivo, ktoré pomáha riadiť produkciu energie v tele.

Výskum naznačuje, že keď sa toto spojenie s vekom zhoršuje, môže to viesť k rôznym zdravotným problémom súvisiacim so starnutím. Štúdia, ktorá bola uverejnená v časopise Cell Metabolism, zlepšuje naše chápanie starnutia a vyvoláva nádej na budúcu liečbu, ktorá by mohla udržať túto spätnú väzbu neporušenú a spomaliť starnutie. Vedci skúmali špecifické neuróny v časti mozgu nazývanej hypotalamus.

^{Zdroj Foto: Kyohei Tokizane}

Keď sú tieto neuróny aktívne, vysielajú signály do tukového tkaniva a vedú ho k uvoľňovaniu energie. Tím upravil myši tak, aby táto komunikačná cesta zostala otvorená aj počas starnutia. Modifikované myši vykazovali lepšiu fyzickú aktivitu, známky oneskoreného starnutia a dlhší život v porovnaní s normálnymi myšami, u ktorých sa táto dráha vekom zhoršovala.

Hlavný autor štúdie Shin-ichiro Imai uviedol, že táto práca odhalila spôsob, ako oddialiť starnutie a predĺžiť zdravý život myší pomocou manipulácie mozgu. Hlavné zapojené bunky sa nachádzajú v dorzomediálnom hypotalame a produkujú proteín s názvom Ppp1r17. Ten udržiava neuróny aktívne a ovplyvňuje sympatický nervový systém, ktorý spúšťa reakcie, ako je zvýšená srdcová frekvencia.

Výskumníci zistili, že táto spätná väzba je nevyhnutná pre rovnováhu energie v tele, ale s vekom sa oslabuje. Strata Ppp1r17 vedie k zníženiu počtu signálov do tukového tkaniva, čo má za následok zvýšenú akumuláciu tuku a menej energie. Na overenie svojich zistení vedci zabezpečili, aby Ppp1r17 zostal aktívny u starších myší. Tieto myši boli nielen aktívnejšie, ale aj žili dlhšie, pričom získali približne 60 až 70 dní života navyše v porovnaní s bežnými starnúcimi myšami.

Toto predĺženie by mohlo znamenať pre 75-ročného človeka zhruba päť rokov navyše. Tím pokračuje v skúmaní spôsobov, ako udržať spätnú väzbu vrátane enzýmu eNAMPT, ktorý poháňa funkcie mozgu a mohol by byť významným faktorom v terapiách proti starnutiu. Dr. Imai dúfa v potenciál liečby, ktorá by podporila interakciu mozgového a tukového tkaniva s cieľom predĺžiť zdravie a život.

Zdroj: thebrighterside.news.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}