ACER_112024 ACER_112024 ACER_112024

Nestraťte sa v aktuálnych grafických kartách

0

O novej generácii grafických kariet AMD a nVidie na nadchádzajúce obdobie, než budú zase o necelé dva roky nahradené, vieme už ­takmer všetko. Z článku sa dozviete, ktorá grafika je vhodná voľba pre koho, prečo a za akých podmienok.

Z dôvodu lepšej prehľadnosti nezahrnieme mobilné ani profesionálne karty AMD Fire Pro a nVidia Quadro/Tesla. Posvietili sme si na mainstreamové varianty Radeon a GeForce. Tie však nemusia byť vnímané iba ako herné karty, obrovský majú aj výpočtový výkon pod OpenCL/OpenGL. Nás bude teraz zaujímať multimediálne využitie, použiteľnosť na hry a video.

Pascal nVidie a Polaris od AMD prišli s HDMI 2.0a/b. To znamená, že cez HDMI môžete mať plnohodnotný obraz v rozlíšení 4K so 60 snímkami za sekundu, čo v prípade HDMI 1.4 nie je možné. DisplayPort nových GPU je zase už generácie 1.4 a zvládne pripojiť monitor s vyšším rozlíšením než 4K (3840 × 2160 px), s vysokým dynamickým rozsahom (HDR) alebo 4K s vyššou frekvenciou, než je 60 snímok za sekundu. Tieto nové verzie výstupov majú všetky tohtoročné modely so 14 a 16-nanometrovými čipmi, teda celý rad Pascalu (GTX 10x0) a Polarisu (RX 4x0), čo je jeden z dobrých dôvodov, prečo ich uprednostniť pred staršími 28-nanometrovými GPU.

Novinkou pre diskrétne grafiky AMD je pri všetkých Polarisoch hardvérové dekódovanie videa HEVC (H.265) aj v rozlíšení 4K a v 10-bitovom profile Main 10. RX 460 je vďaka tomu použiteľná na prehrávanie diskov Ultra HD Blu-ray. Rovnakú a lepšiu schopnosť dekódovať video majú aj Pascaly od nVidie, pri tých je dokonca pri použití formátu HEVC podporované rozlíšenie 8K a takisto je kompletne hardvérovo dekódovaný formát VP9 v rozlíšení 4K, ktorý budú Polarisy schopné prehrávať iba hybridným spôsobom s použitím jednotiek SP v GPU. Všeobecne je však multimediálna podpora lepšia pri Pascale (zvláda dokonca aj 12-bitový formát HEVC Main 12), ktorá je veľmi štedro predimenzovaná. V praxi na prehrávanie čohokoľvek stačí aj Polaris.

Plynulo prejdeme od najlacnejších po najdrahšie karty. Početne má v tejto chvíli navrch nVidia, ktorá ich má takmer trikrát toľko a zrejme už i kompletné portfólio. AMD niekoľko modelov do obehu ešte len pošle – najviac sa momentálne skloňuje piata revízia architektúry GCN – GFX9, nazývaná Vega, o nej však až neskôr.

Low-end ovláda Intel

Na začiatok si dáme povinnú odbočku k integ­rovaným grafickým jadrám v procesoroch. Najvýznamnejší a najväčší hráč je Intel s dominantným postavením na trhu. Dôvod je jednoduchý, sú takmer v každom procesore a väčšina používateľov nič výkonnejšie než jadro Intel HD nepotrebuje. S príchodom Skylaku sa výkon i podpora posunuli zase k lepšiemu a okrem hardvérového dekódovania HEVC zvláda napríklad HD 530 v Core i3-6100 aj plynulé hranie nových hier. Pochopiteľne, nie na vyšších detailoch, ale príležitostný hráč si dedikovanú grafiku z najnižšej triedy kupovať nepotrebuje. Hardvérovú akceleráciu videa v 4K bez problémov obslúži i grafické jadro v Celerone G3900. Skylake však natívne stále podporuje iba výstupy HDMI 1.4 a DisplayPort 1.2 – na to myslite ako na obmedzujúci faktor v prípade, že máte ambície kúpiť v budúcnosti monitor s rozlíšením 5K. Ďalej nie všetky základné dosky majú na I/O paneli fyzicky vyvedený DisplayPort. Podpora HDMI 2.0 pri Skylaku je iba v zriedkavých prípadoch, a to vtedy, keď výrobca použil čip konvertujúci signál z DisplayPortu. Skylake refreshujúci Kaby Lake, ktorý by sa mohol v desktopovej podobe objaviť tesne po Novom roku, natívnu podporu HDMI 2.0 však už má.

Nech je tak či onak, na nároky väčšiny používateľov stačia aj integrované jadrá, čo je príčina, prečo najnižšia trieda samostatných grafických kariet zažíva vo vývoji silný útlm, vhodné sú iba na špecifické okrajové použitie. Aj do výkonnejšieho HTPC je dnes zaujímavejšie namiesto kúpy grafickej karty zvlášť použiť podľa individuálnych potrieb konkrétne AMD APU obsahujúce v jednom balení okrem procesora aj grafický čip. Vybrať si môžete od úspornejších a lacnejších A6-7400K cez A8-7600 až po A10-7890K s Radeonom R7 s výkonom aj na nenáročné herné použitie.

Na integrovanú grafiku má ohromujúci výkon aj Iris Pro 6200 v Core i5-5675C či i7-5775C, ale to už odbiehame k pomerne drahým procesorom (280 – 380 eur), hoci grafický výkon zodpovedá stále lowendovým riešeniam. Ale už aj tie sú obmedzované nízkou priepustnosťou RAM DDR3, s ktorou zdieľajú miesto pre svoju videopamäť. Výrazné zlepšenie sa dá očakávať, až keď budú procesory s výkonnými iGPU podporovať DDR4, čo bude v dohľadnom čase najskôr APU Raven Ridge.

Ešte tento rok by sa mali objaviť aj prvé APU pre nový soket AM4, takisto s podporou DDR4, no tie sú ešte odvodené z 28-nanometrového čipu Carrizo a jadier Excavator, a síce podpora DDR4 bude iba do 2400 MHz, oproti DDR3-2133 pri starších Kaveri a Godavari bude dátová priepustnosť citeľne vyššia. Generácia Carrizo má okrem toho zlepšenú kompresiu pamäte, čo prináša pri tej istej frekvencii RAM vyšší výkon, no skutočný pokrok nastane až vtedy, keď prídu APU s jadrami Zen. To však bude zhruba až o rok. Dekódovanie HEVC budú podporovať aj Bristol Ridge, ale iba 8-bitového profilu Main. VP9 bude možné dekódovať hybridne, ale iba s rozlíšením 1080p. To je hudba blízkej budúcnosti a čas prejsť na už ­existujúce samostatné grafické karty.

Novogeneračný low-end samostatných kariet AMD a nVidie zatiaľ neexistuje a je otázne, či vôbec nejaký príde. Staršie Radeony R5 340/350 sú dostupné iba pre trh OEM a najlacnejšie stále sa predávajúce karty pre bežných spotrebiteľov sú zo série 200, napr. za 60 eur Sapphire R7 240 Boost s DDR5. Tie však veľký zmysel nemajú, sú zastarané a okrem toho, že im chýba DisplayPort, HDMI podporujú iba vo verzii 1.4a. Kto by rád lacnú podporu CUDA a relatívne modernú GeForce, takisto neuspeje – z GT 930 nakoniec nič nebolo (nevyšla). GT 210 – GT 730 (30 – 60 eur) sú opäť prežitkom bez aktuálnych štandardov, vhodné predovšetkým ako náhrada odpálenej grafiky do núdzového PC na internet. Pozoruhodné možnosti sa otvárajú až od hranice sto eur.

Nenáročné karty do 180 eur

Stále sme pri starších kartách, teraz konkrétne pri Radeone R7 360, ktorý má za stovku ako jediná karta z tohto radu i dnes zmysel – no nie vždy, najnovší štandard HDMI nepodporuje, pre ten si musíte zájsť už k RX 460 a tu už ­konečne prenikáme do aktuálnej generácie. Dvojgigabajtový variant začína na cene 118 eur, karta s dvojnásobnou kapacitou VRAM (4 GB) je o dvadsať eur drahšia.

RX 460 je postavená na maličkom čipe Polaris 11 s kódovým označením Baffin Pro. Úplne odomknutý však nie je. Dôvodov, prečo nie je použitý úplný čip, sa natíska hneď niekoľko. Buď pri aktuálnych technických možnostiach nie je možná výroba úplne funkčných čipov v dostatočnom množstve, alebo by sa už nezmestil do prípustných čísel PCI SIG na napájanie iba zo slotu. Alebo chce AMD kompletne funkčné čipy použiť prednostne pre notebooky a do grafík určených pre stolové počítače tak zostávajú iba tie horšie kúsky. Takisto to môže byť z rezervných dôvodov ako reakcia na kartu GTX 1050, ktorá by mala prísť na trh ku koncu tohto mesiaca. Tá je takisto bez prídavného ­napájania. Pretože nVidia evidentne ­nechce také výrazné výkonnostné medzery medzi nadväzujúcimi modelmi, aké má AMD – RX 460 je o polovicu slabšia než RX 470, na poslednú chvíľu vydáva začiatkom októbra aj druhý model založený na jadre GM107, ktorý využíva jeho úplnú verziu, teda všetky dostupné prostriedky. Ide o GTX 1050 Ti, na ktorý si už ­Polaris 11 zrejme výkonnostne nesiahne, ale stále ­zostane pre koncového spotrebiteľa aspoň o 30 % lacnejší.

Špecifikácie síce v čase písania článku nie sú ešte stále oficiálne, no s najväčšou pravdepo­dobnosťou bude mať slabšia z dvojice 1050 deaktivovaný jeden blok SM (= 128 stream ­procesorov). Pretože má architektúra Pascal na jednu textúrovaciu jednotku 16 SP, o osem menej má GTX 1050 aj TMU. Skromný Radeon sa výkonnostne doťahuje skôr na staršiu predchodkyňu GTX 950 (Maxwell). No táto karta je takisto drahšia než RX 460, minimálne o 20 eur. Síce je podobne úsporná a existujú varianty bez prídavného napájania, ale neplatí to vždy. nVidia tento model vydala na trh s jedným šesťpinovým konektorom a TDP 90 W. Tieto karty sa stále predávajú, takže ak potrebujete variant živený iba zo slotu, dajte si na to v obchode pozor. Inak už podporuje HDMI 2.0a, DisplayPort však má – tak ako všetky 28-nanometrové karty – ešte len vo verzii 1.2, teda s maximálnym rozlíšením 4K. Pre záujemcov o lacnú kartu s CUDA je to stále dobrá voľba a nejaký čas i bude. Zatiaľ nemáme informácie o tom, že by bola v plánoch GT 1040.

Okrem použitia na multimédiá, napr. do obývačkového počítača (HTPC), má najnižšia cenová kategória grafických kariet uplatnenie i v lacnejších zostavách s FHD monitorom na hranie hier. Napriek tomu, že marketing AMD z nášho pohľadu nešťastne vytvára dojem, že ide o karty určené na MOBA, čo sú hry s nízkymi hardvérovými nárokmi, po miernom znížení detailov si plynulo zahráte i GTA V.

AMD po novom upravilo označovanie, výkonnostnú triedu už jednoducho podľa číselných pomôcok R5/7/9 nespoznáte, teraz sú všetky s prefixom RX a výkon nestúpa/neklesá tak, ako by sa mohlo zdať, medzi 460 a 470 je výrazný rozdiel, zodpovedajúci dvojnásobnej cene.

Ostrý súboj v strednej triede

Nenechajte sa zmiasť, čip Polaris 10 nesie nižšie číslovanie iba z dôvodu, že zazrel svetlo sveta skôr než Polaris 11. Plochu jadra má takmer dvojnásobnú a ide o modely RX 480 a 470. Z tejto dvojice vyššie číslovaná karta má plne odomknuté jadro Ellesmere XT, v RX 470 je mierne osekaná konfigurácia Ellesmere Pro. Znefunkčnenú má časť (-256) SP, textúrovacích jednotiek (-16) a nižšie takty. Tieto úspory však nemajú dramatický dosah na výkon a „odstránené“ sú celkom elegantne – spotreba je citeľne nižšia.

Odpoveďou nVidie je GTX 1060, ktorá výrazne dvíha vývoj svojej modelovej línie. Zatiaľ čo pri prechode z Kepleru (GTX 760) na Maxwell (GTX 960) bola ústrednou zmenou podstatne nižšia energetická náročnosť, ale výkon až tak výrazne nestúpol, medzigeneračný rozdiel medzi GTX 960 a GTX 1060 sa nesie práve v duchu výrazného nárastu výkonu. V minulosti šesťdesiatkové karty vždy výkonnostne dobiehali sedemdesiatkové z predošlej generácie, teraz GTX 1060 šliape na päty GTX 980, a to i napriek užšej pamäťovej zbernici a nižšej priepustnosti pamätí. Pascal využíva dostupné prostriedky podstatne efektívnejšie. Pozor však na mätúce značenie. Karta sa predáva v dvoch variantoch, s 3 a 6 GB VRAM, pričom vzniká klamlivý dojem, že jediný rozdiel je vo veľkosti videopamäte. V skutočnosti onen lacnejší 3-gigabajtový derivát jadra GP106 má okrem toho o 128 menej SP a chýba mu TMU. Až na to, že slabšia karta nie je výraznejšie taktovaná a neodlišuje  sa obchodným značením, je to rovnaká situácia ako pri GTX 1050 (Ti).

Priama konkurencia pre GTX 1060 so 6 GB je RX 480 a pre GTX 1060 s 3 GB zase RX 470. Napriek teoreticky vyššiemu výkonu a bohatšej výbave Radeonov je ich výkon v praxi v porovnaní s GeForce vo väčšine prípadov nižší, čo poukazuje na nižšiu architektonickú efektivitu. Zároveň však treba podotknúť, že Radeony nie sú slabšie vždy. Pod modernými API je vďaka možnostiam efektívnejšej správy asynchrónnych jednotiek pod DirectX 12 a Vulkan ich výkon v niektorých hrách vyšší. Tie však momentálne spočítame na prstoch jednej ruky: ide hlavne o DOOM, Hitman a Deus Ex: Mankind Divided. Navyše posledné dva tituly majú v jadre rovnaký grafický engine. Hitman používa Glacier engine a Deus Ex funguje na jeho nástupcovi Dawn engine. Neplatí však, že sú Radeony pod Dx12 vždy efektívnejšie a výkonnejšie, už i dnes existuje niekoľko hier, kde platí opak (napríklad Rise of the Tomb Raider). Do budúcnosti preto veľmi nepočítajte s tým, že sa súčasná ­situácia, keď sú RX 480/470 v priemere komplexne o niečo pomalšie než GTX 1060 6 GB/3 GB, obráti. Z aktuálneho pohľadu má v priemere pod Dx12 málinko navrch RX 480, v Dx11, pod ktorým beží stále drvivá väčšina hier, zase GTX 1060. Radeony v každom prípade zvýhodňuje zhruba o 20 eur nižšia cena za kartu s podobnou výbavou od rovnakého výrobcu.

Cenovo sa pohybujeme v relácii 200 – 350 eur, ktorá sprava posúva doterajšie hranice strednej triedy. Čo sa týka herného použitia, naše odporúčania smerujú na karty nanajvýš do rozlíšenia 2560 × 1440 px. Vo vyšších by ste už museli výraznejšie sťahovať grafické detaily. Komu framerate 30 – 40 fps nestačí a požaduje ideálne stabilných 60 fps, môže tieto karty použiť aj na rozlíšenie full HD.

Uvažovať nad výpredajovými čipmi AMD či nVidie neodporúčame, s R9 380 veľmi neušetríte a pritom ide o výrazne pomalšiu kartu, než je RX 470. Radeon R9 390 je dokonca pri vyššej cene slabší než RX 480 a R9 390X je už z každej stránky úplne nevýhodná alternatíva.

High-end nVidie zatiaľ bez konkurencie

Všetky čipy/karty s výnimkou high-endu stihlo AMD uviesť skôr než nVidia. Na kartu s označením Fury RX (alebo RX 490?) na architektúre Vega 10 si ešte chvíľu počkáte, príde až v prvom kvartáli budúceho roka zrejme spolu s bleskovými pamäťami HBM2. Terabajtovú priepustnosť, ako sme čakali, však zrejme nedosiahnu, pretože nebudú v konfigurácii štyroch, ale iba dvoch puzdier s 2048-bitovou zbernicou. Výkon v hrách však bude urýchlený delta kompresiou.

 Momentálne z nových kariet AMD nič výkonnejšie než RX 480 nemá. Pre tých, ktorí potrebujú poriadny výkon do 4K na Radeonoch, je tu vždy možnosť paralelného zapojenia dvoch kariet do CrossFire. Toto riešenie pre negatívne sprievodné javy v podobe microstutteringu (jemného lokálneho trhania na úrovni časov jednotlivých snímok) však príliš neodporúčame a máme úprimne radosť z toho, že AMD aspoň výhľadovo nepokračuje s vývojom herných dvojčipových modelov. Posledný prírastok AMD s dvoma čipmi na jednom PCB je poloprofesionálny Radeon Pro Duo, určený primárne vývojárom obsahu pre virtuálnu realitu. 

Pre bežných spotrebiteľov existuje jedna jediná karta s čipom AMD, ktorá je výkonnejšia než RX 480 a môžete si ju kúpiť už dnes – výpredajová Sapphire Radeon R9 Nitro Fury s pamäťami HBM(1). Cenovo extrémne zlacnela (o 50 %) na 330 eur, čím konkuruje strednej triede, a to pri podstatne vyššom výkone, než ponúka 6-gigabajtová GTX 1060. Daňou za to je však oveľa vyššia spotreba, TDP má až 275 W. Obrovské jadro Fiji je až trikrát väčšie než GP106 a skoro polovičnú plochu má oproti nemu aj GP104 v GTX 1070 a GTX 1080, čo sú vo všetkých ohľadoch podstatne zaujímavejšie, ale i drahšie grafické karty.

GeForce GTX 1070 má pomerne obyčajné pamäte GDDR5, taktované efektívne na 8 GHz, GTX 1080 má už rýchlejšie 10-gigahertzové GDDR5X. Okrem toho má k dobru 5 blokov SM  (a spolu s nimi úmerne viac stream procesorov). Vychádza drahšie zhruba o tretinu, cena GTX 1080 sa začína na sedemsto eurách. To je viac ako dvojnásobok za GTX 1060, ktorá však rozhodne nie je o polovicu pomalšia. Slabší pomer ceny k výkonu však k high-endu skrátka patrí. No výkon v 1440p (a to i v tom širokouhlejšom s 3440 bodmi na šírku) je už slušný. Rovnako je tu dobrá pripravenosť na monitory s G-sync s vyššou obnovovacou frekvenciou, 3D či vir­tuálnu realitu. Na vždy hladkých 60 fps v 4K na vizuálnom maxime si však nejaký čas v tejto cenovej triede ešte počkáte.

S označením high-end by mohol pri predošlých kartách niekto nesúhlasiť, pretože jadro GP104 nie je zďaleka to najvybavenejšie, čo nVidia má. Najväčšie jadro Pascalu je drahé GP102, s ktorým sa už karty dostávajú mimo rozpočtu bežných smrteľníkov. Na tomto jadre bude nVidia stavať od GTX 1080 Ti (predstavená bude zrejme na CES 2017), ktorá bude lacnejšia než najvýkonnejšia z rodiny GeForce – Titan X s 384-bitovou pamäťovou zbernicou. Táto karta začína na astronomickej sume 1100 eur. Tepelný výkon (TDP) má stanovený na 250 W, čo je na pomery top modelov štandardná hodnota. Externé napájanie zodpovedá dvojici konektorov 6 + 8 pin.

Vrcholom súčasnosti je Tesla P100 určená do superpočítačov s rozšírenou podporou inštrukcií a extrémnym teoretickým výkonom v FP32. Tá má jadro GP100 až s 3584 SP a HBM2 s celkovou kapacitou až 32 GB a priepustnosťou zbernice 1 TB/s. Na hranie však už nie je, nemá na to ani potrebné výstupy. Čip GP100 a rovnako aj GP102 z Titan X majú v skutočnosti 3840 SP, no nVidia si tieto zvyšné jednotky necháva v rezerve, možno sa grafika s celkom aktívnym jadrom GP102 objaví budúci rok, isté to však nie je.

Uprednostnite nereferenčnú kartu

Referenčné návrhy AMD/nVidie s radiálnym ventilátorom vzadu majú výhodu v tom, že nenahrievajú interiér skrinky, pretože stratové teplo nerozptyľujú všade okolo seba, ale tlačia ho naprieč celým telom von cez záslepku.

Naproti tomu nereferenčné varianty sú viac či menej upravené a majú odlišné prevádzkové vlastnosti. Rozchádzajú sa v napájaní, v BIOS-e s nastavenými vyššími pracovnými frekvenciami a hlavne v účinnejšom chladiči GPU, čo je kľúčová vlastnosť, od ktorej závisí, pri akých frekvenciách bude grafický procesor kmitať a pri akej hlučnosti. Možnosti boostu sú pri lepších chladičoch limitované iba minimálne a takty sa zvyčajne držia pri „podstropných“ hodnotách.

U nás sú najrozšírenejšie karty od Asusu, Gigabyte a MSI a v prípade AMD od dvorného Sapphire (Nitro+). Asus má vynikajúce, ale drahé chladenie Strix, Gigabyte používa WindForce a MSI so systémami Armor 2X alebo Gaming X patriaci k najtich­ším chladičom i v záťaži. Z exotickejších výrobcov môžete naraziť na Evgu, Gainward, Inno3D, Palit, PNY, PowerColor, XFX či Zotac. Konkrétne (ne)výhody jednotlivých vyhotovení hľadajte v zahraničných testoch (napr. na Guru3D).

Niektoré drahšie karty ponúkajú pridanú hodnotu v podobe viacerých portov HDMI výmenou za menej DisplayPortov. Tie sa zídu, keď si kúpite okuliare na VR, pretože vám zostane voľný port aj na pripojenie televízora. Tohtoročnou novinkou sú navyše porty HDMI osadené smerom dovnútra skrine – nainštalujete ich pomocou kábla a panela do 5,25" internej pozície. Okuliare HTC Vive alebo Oculus Rift potom možno pripojiť pohodlne spredu PC. Ďalšia zaujímavosť, s ktorou tento rok prišiel Asus, sú rozširujúce konektory na zapojenie ďalších ventilátorov priamo z gra­fickej karty. Pomocou nich sa dajú automaticky regulovať otáčky systémového chladenia v skrini podľa zaťaženia GPU, čo BIOS základnej dosky neumožňuje. Pred kúpou si v každom prípade overte rozmerovú kompatibilitu, aj stred­ná trieda grafík sa už štverá k tridsiatim centimetrom.

Rada na záver:

Nevyberajte si do rozlíšenia full HD so 60 Hz predimenzovanú GTX 1080 iba pre vidinu, že vám vydrží výkonnostne aspoň štyri roky. Je rozumnejšie zvoliť teraz GTX 1060/RX 480 a o dva roky pri obmene ge­nerácii omladiť zostavu znovu kartou zo strednej triedy. Tá bude v tom čase podstatne výhodnejšia než stará GTX 1080. Prvú kartu navyše predáte v bazári a vyjde vás to celé lacnejšie.

Zobrazit Galériu

Ľubomír Samák

Všetky autorove články
AMD NVIDIA Grafické karty

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať