Od CD po on-line streaming
Distribúcia filmov, hudby a hier prešla za posledné desaťročia obrovskou zmenou, ktorá pretvorila celé odvetvie aj napriek tomu, že sa niektorí vydavatelia bránili zubami-nechtami. V čase, keď CD a DVD nahradili predchádzajúce nosiče, sa zdalo, že budúcnosť patrí optickým médiám.
Všetko však bolo o pár rokov inak a svet opantala digitálna distribúcia. Aký podiel má na trhu dnes? Je vôbec sťahovanie digitálneho obsahu finálne štádium alebo nás čaká kompletný prerod na novú distribučnú schému?
Pokiaľ už nosíte vo svojich spomienkach viac ako dve desaťročia, pamätáte si veľké množstvo formátov a fyzických nosičov hudobného, filmového či herného obsahu. V tom prvom prípade zrejme z pamäti vylovíte vinylové, respektíve gramofónové platne, magnetofónové kazety a aj audio CD s hŕstkou skladieb.
V druhom prípade vám určite prídu na um predovšetkým kazety VHS, ktoré boli postupom času nahradené optickými médiami. Pokiaľ ste zachytili nástup počítačových hier, pamätáte si herné „kartridže", zasúvané do legendárnych herných konzol od Atari, Nintenda či Segy, a neskôr napríklad hry distribuované na 3,5-palcových disketách. Ešte relatívne nedávno bola distribúcia hier, hudby aj filmov silne zviazaná s optickými médiami a ich postupný vývoj v podobe CD, DVD a napokon Blu-ray bol ostro sledovaný prakticky každým nadšencom technológií.
Razantné zvyšovanie kapacity interných úložísk a zrýchľovanie čoraz dostupnejších internetových pripojení však optické médiá postupne vytlačili na druhú koľaj. V miniatúrnych ultramobilných zariadeniach na ne jednoducho nezostalo miesto a v moderných počítačoch už dostávajú nádych diskiet, teda pomalých a na obsluhu otravných médií, na ktoré sa veľa dát nezmestí. V prípade hudby, hier aj filmov sa potreba fyzických médií čoraz viac vytráca a ich miesto rýchlo zaberá plne digitálna distribúcia. Ako sú však na tom jednotlivé odvetvia z pohľadu reálnych čísel?
Dlhodobé ignorovanie internetu a on-line distribúcie na začiatku 21. storočia sa hudobnému priemyslu kruto vypomstilo
Nosiče hudby - CD máva na rozlúčku
Nástup internetu udrel nahrávací priemysel silno a razantne. Veľmi odmietavý postoj k nástupu novej éry a lipnutie na zastaraných distribučných systémoch nepriamo podporili veľké rozšírenie pirátstva, ktoré v súčasnosti klesá len veľmi pozvoľna. Nestojí však za tým natáčanie absurdných protipirátskych spotov ani zavádzanie drakonických ochrán, ktoré sa všetky minuli účinkom, ale konečne dostupnosť nových a fungujúcich distribučných systémov. Z hľadiska svetového trhu hrajú dnes fyzické nosiče stále veľkú rolu. Ich podiel však neustále klesá. V roku 2013 generovali fyzické nosiče hudby tržby 7,7 miliardy dolárov, čo bol pokles o 11,7 % oproti roku 2012. Keby takýto veľký pokles nastal aj v tomto roku (údaje za kompletný rok 2014 sa objavia na jar budúceho roka), znamenalo by to zníženie tržieb na 6,8 miliardy. Naproti tomu globálne tržby z digitálneho predaja hudby sa už v minulom roku vyšvihli na 5,9 miliardy dolárov. Podelilo sa o ne klasické sťahovanie súborov (najčastejšie MP3), ktoré dosiahli hodnotu 3,9 miliardy, a on-line streaming, ktorý v roku 2013 zarobil vo svete dve miliardy dolárov. Existuje teda dobrá šanca na to, že digitálne predaje budú na konci tohto roka silnejšie než fyzické.
Veľký nárast digitálnej distribúcie môžeme sledovať predovšetkým v posledných piatich rokoch. Príjmy z priameho sťahovania skladieb sa v tomto období zvýšili o 54 %, ale na aktuálnych dátach už vidieť spomalenie rastu, respektíve klesanie. Vyzerá to teda, že tento trh dosiahol svoje maximum. Naopak, raketový nárast vidieť pri streamovacích službách, ako je napríklad Spotify, Pandora alebo iTunes Radio. V rámci päťročnice išlo o 367-percentný rast v prípade streamingu, ktorý používa predplatné (napríklad zaplatenie prístupu do služby na jeden mesiac), a 293-percentný rast pri streamingu zadarmo, kde príjmy zabezpečuje zobrazovanie reklám. Pokiaľ sa pozrieme na dáta len v rámci rokov 2012 a 2013, môžeme vidieť, že streaming založený na predplatnom dosiahol rast 51,3 % a streaming s reklamami 17,6 %. Tieto nárasty boli z hľadiska úhrnných príjmov dostatočne veľké na to, aby pokryli klesajúcu tendenciu klasického sťahovania súborov, ktoré v tomto období zaznamenalo pokles o 2,1 %.
Za posledných 5 rokov stúpa digitálna distribúcia rýchlym tempom. V roku 2013 dosiahla tržby 6,6 miliardy dolárov, zatiaľ čo tržby z fyzických nosičov dosiahli na 7,7 miliardy. V tomto roku sa váhy pravdepodobne po prvýkrát preklopia.
Tento významný prerod už môžeme vidieť vo väčšej miere na aktuálnych dátach z amerického trhu. V prvej polovici roka 2013 priame sťahovanie hudby dosiahlo v USA tržby 1,54 miliardy dolárov, zatiaľ čo v prvej polovici roka 2014 už len 1,34 miliardy. Tento dvestomiliónový úbytok však trh nepocítil, pretože o obdobnú sumu stúpli tržby z on-line streamingu (zo 673 miliónov na 860 miliónov).
Naďalej pokračoval pokles tržieb z hudobných CD, tie sa znížili z 885 miliónov na 719 miliónov. Priama digitálna distribúcia hudby (sťahovanie + streaming) je tak v USA v súčasnosti trojnásobne väčšia ako predaj fyzických nosičov. Ich ústup však nie je prekvapivý. No prekvapivý je pokračujúci nárast tržieb z predaja vinylových platní. Kým v prvom polroku roka 2013 vykázal tento oživený trh tržby 104 miliónov dolárov, v prvej polovici roka 2014 to bolo o 43 % viac (149 miliónov). Ide o skutočne zaujímavú situáciu a ukazuje sa, že táto „retro" oblasť trhu so starou technológiou si stále nachádza nových priaznivcov. Ide však o špecifickú oblasť trhu pre „fajnšmekrov", kde sa už ďalší veľký rast očakávať nedá.
Za pozornosť stojí, že vôbec najväčším výrobcom vinylových platní na svete je český výrobca GZ Digital Media, sídliaci v malej dedinke Loděnice pri Prahe. Jeho zamestnancom sa totiž v dobe rozmachu CD podarilo uchrániť pred zničením 10 lisov na platne zo 60. rokov, ktoré dnes patria medzi posledné na svete. Znovu rozbehnuté stroje ročne vytlačia viac ako 10 miliónov platní, ktoré smerujú hlavne na trh v USA a Veľkej Británii (ide napríklad o zberateľské edície albumov od Rolling Stones, Radiohead, ale aj Lady Gaga).
Pokles podielu fyzických nosičov hudby bude v nasledujúcich rokoch bezpochyby naďalej pokračovať. Rýchlosť poklesu však určite závisí aj od miery rozširovania rýchleho internetu vo svete. Hoci digitálna distribúcia sa neustále rozširuje, zaujímavé je, že zatiaľ čo pred nejakým časom to ešte vyzeralo tak, že zabijakom fyzických nosičov bude predovšetkým sťahovanie súborov, najmä posledné tri roky ukazujú, že novým hráčom na bojisku je streaming.
V roku 2007 digitálne sťahovanie hudobných súborov tvorilo v USA 21 % distribučných príjmov, zatiaľ čo streaming 3 % (zvyšok boli fyzické nosiče). V roku 2010 už sťahovanie súborov tvorilo 40 % príjmov a streaming 7 %. Zdalo sa, že vtedajší 53-percentný podiel fyzických nosičov bude zakrátko prekonaný digitálnym sťahovaním súborov MP3, prípadne FLAC. Ich rast sa však v USA prakticky zastavil a v prvej polovici roku 2014 tvorili stále len 42 % tržieb. Naproti tomu streaming zo 7 % v roku 2010 postupne stúpal na 9,15 % a v roku 2013 mal podiel 21 %, ktorý v prvej polovici roka 2014 stúpol na 27 % (na fyzickú distribúciu tak zostalo 31 %).
Budúcim ťahúňom predajov teda nebude kupovanie celých hudobných albumov alebo jednotlivých súborov, ale nákup mesačného či ročného predplatného, ktoré vám na toto obdobie poskytne prístup k všetkých skladbám a zo všetkých vašich zariadení. Nie každý však je takémuto spôsobu distribúcie naklonený, pretože ide len o požičanie, respektíve sprístupnenie dát a jednotlivé súbory nevlastníte. Je teda dosť dobre možné, že nákupy súborov zostanú relevantné aj po úplnom ústupe fyzických nosičov, pričom budú tvoriť napríklad 20 % predajov, zatiaľ čo streamingové služby 80 %.
Na americkom trhu v tomto roku vidieť, že streaming naberá popularitu už aj na úkor priameho sťahovania súborov
Distribúcia videoobsahu - streaming útočí
Na rozdiel od hudobného priemyslu, kde je na vyspelých trhoch digitálna distribúcia už jednotkou a v rámci celosvetových štatistík práve preberá štafetu od tej fyzickej, je v rámci filmového priemyslu situácia pozadu. Samozrejme, iba za predpokladu, že sa zameriame na priamy predaj filmov alebo seriálov. V opačnom prípade je najbežnejším distribučným kanálom videoobsahu do domácností nefyzická forma, a to v podobe už viac ako 80 rokov trvajúceho TV vysielania. Fyzické nosiče majú v tomto odvetví veľmi silné postavenie už mnoho dekád.
Z hľadiska histórie je najúspešnejším médiom magnetická kazeta VHS, ktorá ovládla trh v 80. rokoch minulého storočia a zachovala si nadvládu až do príchodu optických médií s vysokou kapacitou. DVD začalo do tohto trhu zasahovať v roku 2000 a z hľadiska celosvetovej situácie sa v rámci predajov a požičovní dostalo pred VHS v roku 2003. Jeho útok bol rýchly a v roku 2007 bolo už VHS históriou a DVD ovládalo prakticky celý trh. V tom istom roku sa však začal nástup novej generácie HD nosičov v podobe Blu-ray a HD-DVD.
Sprvu bol ich nástup spomaľovaný vzájomným súbojom, ale v roku 2008 už bolo všetko rozhodnuté a víťazný Blu-ray začal získavať trhový podiel. Problémom bolo, že hoci na trhu fyzických nosičov bol už len jediným predstaviteľom novej generácie, do štatistík začal prehovárať aj nástupca z úplne iného súdka - nefyzická distribúcia. Blu-ray teda v nasledujúcom roku zvýšil svoj trhový podiel na 12 %, v roku 2010 na 20 % a v roku 2013 na 30 %, to však len v rámci fyzických nosičov, ktoré ako celok začali pomaly, ale isto klesať. Situácia sa dá dobre sledovať na americkom trhu, kde tržby z predajov fyzických nosičov filmov dosiahli v roku 2013 na hodnotu 7,5 miliardy dolárov, čo bolo o 9 % menej ako v roku 2012 (8,2 miliardy). Tržby z Blu-ray síce mierne narástli (o 2,6 %), ale nie tak, aby pokryli silný 13-percentný prepad tržieb DVD. Zaujímavé je, že predaje Blu-ray rástli o 4,2 %, no vzhľadom na to, že ich cena postupne klesá a približuje sa DVD, tržby stúpli len o 2,6 %.
Na grafe amerického trhu môžete vidieť, ako veľmi situáciu v posledných troch rokoch ovplyvnil nástup digitálnej distribúcie prostredníctvom internetu. Zatiaľ čo predaj a takisto požičiavanie fyzických médií pomaly, ale isto klesá, predaj a požičiavanie prostredníctvom internetu stúpa. Predaje videoobsahu na optických nosičoch klesli v roku 2012 o 5,5 % a v roku 2013 o 9,3 %. Ich požičiavanie (v USA hrajú prvé husle najmä automatické kiosky) kleslo o 15 % a 8,8 %.
Predaj a požičiavanie ich nefyzickej digitálnej podoby stúpa o desiatky percent (38 až 51 %), vychádzajú však z menších čísel. Dôležité je najmä to, aký podiel majú z celkového koláča. Najviac fyzickú distribúciu ohrozujú služby, ktoré poskytujú prístup k obsahu v rámci mesačného predplatného. V roku 2011 totiž tvorili len 5,4 % z celkových amerických tržieb, zatiaľ čo v roku 2012 už 13,2 % a v roku 2013 to bolo 17,3 %. Spoločne s ostatnými nefyzickými formami je to 36 % amerického trhu. Na ďalšom grafe si môžete pozrieť odhad celosvetovej distribúcie na nasledujúce roky. Elektronická distribúcia filmov by tú fyzickú mala prekonať v roku 2018.
Z hľadiska celosvetového trhu prekoná digitálna distribúcia filmov tú fyzickú pravdepodobne až v roku 2018
Internetová distribúcia filmov a seriálov však nepostihuje len fyzické predaje DVD a Blu-ray, ale aj televízie. Internetoví poskytovatelia týchto služieb na základe mesačného predplatného sú totiž ekvivalentní s platenými TV stanicami. Na rozdiel od nich však ponúkajú používateľom úplnú slobodu, pretože sa sami rozhodnú, aký film či seriál chcú práve sledovať.
Nastáva tak rovnaká situácia ako v prípade hudby, kde namiesto kúpenia si jednej skladby či jedného albumu dostáva používateľ voľný vstup do celého obsahu poskytovateľa na celý mesiac, respektíve dovtedy, kým bude poplatok za prístup platiť. Výhody tohto riešenia sú zrejmé, má totiž vždy prístup k novému obsahu, ktorý pravidelne pribúda do databázy k tomu staršiemu. Vôbec najpopulárnejšia služba tohto typu je americký Netflix. Ten pôvodne fungoval ako požičovňa DVD, pričom postupom času začal ponúkať svojim zákazníkom doplnkovú službu v podobe internetového streamingu jednotlivých filmov.
Táto forma si získala takú veľkú obľubu, že spoločnosť sa v roku 2011 prakticky úplne pretransformovala a začala streaming svojho kompletného obsahu ponúkať ako svoju prioritnú službu. Rast jej popularity bol pritom obrovský, v roku 2011 už mala 21 miliónov predplatiteľov. Netflix sa tak dostal do postavenia priekopníka, ktorý výrazne mení trh, a rýchlo začal svoju pozíciu posilňovať. Na konci roku 2012 počet predplatiteľov stúpol na 30 miliónov a na konci roka 2013 na 41 miliónov. Rast v sa súčasnosti ešte zrýchľuje, pretože už v polovici tohto roka mal Netflix 48 miliónov predplatiteľov.
Ťaží pritom z čoraz väčšieho rozširovania rýchlych internetových liniek a takisto zo zmeny správania používateľov, ktorí sa počas poslednej dekády naučili pristupovať k videoobsahu on-line. Netflix je dnes suverénne najväčším dátovým vyťažovateľom americkej internetovej prevádzky. Jeho obsah zodpovedá za 32 % dátových prenosov v rámci USA. Na porovnanie, YouTube patrí druhá priečka s 19 %.
Za štyri roky prešiel Netflix skutočne impozantným rastom a vzhľadom na jeho úspech nečudo, že sa okamžite začala vynárať jeho priama konkurencia. Ide predovšetkým o Hulu a Amazon Prime. Netflix však ťaží z pozície pioniera kvalitnej služby tohto typu, vďaka čomu má náskok v kontraktoch s najrôznejšími filmovými a televíznymi spoločnosťami. Po úspešnej dohode so štúdiom Disney bude mať napríklad exkluzívne vysielacie práva na určitú časť jeho produkcie od roku 2015.
V lete tohto roka tržby Netfixu z členských poplatkov prekonali ekvivalentné poplatky zinkasované známou prémiovou televíznou stanicou HBO. Skúste sa pritom pozrieť na celú situáciu z hľadiska predplatiteľov. Môžete si zaplatiť prístup k stanici HBO, čím získate možnosť pozerať mnoho filmových noviniek, keďže stanica má s množstvom filmových štúdií exkluzívne zmluvy, vďaka ktorým filmy vysiela oveľa skôr ako bežné televízne stanice. Okrem toho financuje aj výrobu vlastných a veľmi kvalitných seriálov, ktoré sú ovenčené mnohými oceneniami. V poslednom čase sa najväčšej popularite teší napríklad Game of Thrones (Hra o tróny).
Naproti tomu Netflix uzatvára podobné zmluvy ako HBO a má takisto práva na množstvo filmového obsahu. V jeho prípade však nie ste závislí od toho, aby ste trafili čas, keď ich televízia vysiela. Môžete si ich totiž pustiť kedykoľvek jediným kliknutím a je jedno, či ide o obrazovku televízora, notebooku alebo smartfónu. Stačí len internetové pripojenie. Používanie nie je o nič zložitejšie než si prehrať video na YouTube. Netflix okrem toho kupuje množstvo seriálového obsahu od iných televízií a buduje si tak rozsiahlu databázu. Môžete napríklad kedykoľvek začať pozerať od začiatku seriál, ktorý už v TV beží niekoľko sezón. V poslednom období navyše Netflix začal financovať produkciu vlastného seriálového obsahu, ktorý nijako nezaostáva za špičkami v tomto žánre. V súčasnosti ide predovšetkým o seriály Orange is the new black a takisto House of Cards. Pri pohľade na takýto stav sa nemožno čudovať, že klasické TV pôsobia ako relikt z minulého storočia.
Streaming filmov a seriálov na obrazovky smart televízorov, počítačov či tabletov rýchlo naberá na popularite
Je nepochybné, že budúcnosť patrí práve prístupu k obsahu na základe času a želania zákazníka, nie podľa dopredu zostaveného harmonogramu, ktorému sa divák musí prispôsobiť. Nárast sily Netflixu je dnes taký veľký, že začína ohrozovať amerických poskytovateľov káblovej televízie. Práve jej predplatenie je totiž v USA najpopulárnejšia forma sledovania filmov a seriálov. V roku 2013 používalo Netflix už 38 % amerických občanov, čo je výrazne viac ako v prípade satelitnej TV (26 %) alebo konkurenčných streamingových služieb Amazon Prime (13 %) a Hulu (12 %). Káblovka však so 70 % obyvateľstva stále dominuje. Ako dlho to tak zostane, je otázne. Netflix totiž nielenže stále rastie, ale má aj celkom opačnú vekovú krivku dospelých používateľov. Kým káblovka má najväčšie percento používateľov vo vekovej skupine nad 68 rokov (63 %) a najmenšiu v skupine 18 až 36 rokov (46 %), Netflix má najviac používateľov práve v nej (43 %) a najmenej v tej najstaršej (13 %).
Keďže internetové streamingové spoločnosti výrazne menia situáciu na poli poskytovania filmov a seriálov, mnohé televízie na to reagujú vlastným systémom VOD (Video on Demand). Umožňujú tak divákom sledovať obsah pomocou streamovania do set-top boxu alebo v rámci internetového pripojenia (typickým predstaviteľom je HBO Go, ktorému sme sa venovali v predošlom vydaní). Pokiaľ sa však rozsah najväčších poskytovateľov streamingu bude zväčšovať, malé TV, ale ani noví malí poskytovatelia streamingu im nezvládnu konkurovať. Stačí sa len pozrieť na situáciu s internetovými vyhľadávačmi, kde dominuje Google, a sociálnymi sieťami, v ktorých hrá prvé husle Facebook. Ich malé lokálne náprotivky síce existujú takmer vo všetkých štátoch, ale vyhrali práve svetové giganty.
Drvivá väčšina žiadaného filmového a seriálového obsahu pochádza z USA a je prakticky jasné, že veľkými hráčmi v streamingu tohto obsahu budú americké spoločnosti. Napríklad Netflix už začal s výrazným rozširovaním za hranice a jeho národné varianty sa objavili prakticky v celej Severnej, Strednej aj Južnej Amerike. To, čo sa mu stavia do cesty, je zastaraná predstava o regionálnom šírení obsahu. Tento jav je dobre známy z regionálnych kódov DVD a Blu-ray, ale v dobe internetu už predstava neskoršieho vypustenia obsahu v rámci jednotlivých svetových regiónov stráca význam. Internetový obsah putuje na druhý koniec sveta v zlomku sekundy. Predstava o tom, že film vyjde v USA dnes a v Európe o mesiac, patrí do 20. storočia. Pokiaľ filmové štúdiá nedokážu reagovať na aktuálny stav, zbytočne to láka viac ľudí k tomu, aby sa k obsahu dostali pirátskymi chodníčkami. Poskytovanie kvalitného audio- a videoobsahu ľahko a jednoducho a bez zbytočných reštrikcií pritom ukazuje, že ľudia nemajú problém za tieto služby platiť.
Obľuba klasického televízneho vysielania sa stále viac presúva na staršiu generáciu. Pokiaľ televízie rázne nezareagujú, postupom času budú pre mladú generáciu čoraz irelevantnejšie.
Netflix sa začal v minulom a tomto roku rozširovať aj do Európy. Jeho služby sú dnes dostupné vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a napríklad aj celej Škandinávii. Stredná, východná a južná Európa zatiaľ na jeho príchod čaká. Problémom je, ak národné verzie obsahujú len časť celého obsahu. Netflix alebo Hulu by, samozrejme, rady poskytovali obsah komukoľvek. Veď napokon platiaci zákazník je platiaci zákazník a je jedno, či poplatok za používanie dorazí z americkej či slovenskej kreditnej/platobnej karty.
To, čo im v tom bráni, sú licenčné dohody s jednotlivými vlastníkmi obsahu, ktoré ich v niektorých prípadoch sprístupnia len pre špecifické krajiny. Návštevník zo Slovenska skrátka nemôže na webovú stránku Netflixu prísť, zaplatiť a začať si prehrávať videá z rozsiahlej databázy tak ako Američania. Služba totiž nemá práva na to, aby poskytovala obsah komukoľvek. Možno sa uchýliť k podvodu a podvrhnúť svoju IP adresu tak, aby sa tvárila ako americká. K takémuto konaniu dochádza najmä v Austrálii, kde Netflix používa „načierno" viac ako 200 000 ľudí.
Označenie „načierno" však nie je veľmi presné, pretože daní ľudia za obsah plnohodnotne platia. Prostredníctvom VPN totiž pristupujú k americkej verzii služby tak, ako keby boli americkými občanmi, pričom si ju regulárne zaplatia a následne používajú. Sprístupňovanie obsahu na základe regiónu je v on-line dobe skutočne absurdné. Filmové štúdiá sa darmo rozčuľujú nad vysokou mierou pirátstva, ak samy nútia používateľov k tomu, aby sa pri platení stali podvodníkmi. Nie je predsa nič zvláštne na tom, ak ľudia v roku 2014 chcú používať distribučné systémy patriace do roku 2014, a nie do roku 1980.
Fyzická distribúcia hier je na PC minulosťou
Prechod na digitálnu distribúciu zvládol najrýchlejšie a najlepšie herný priemysel. To napokon nie je až také prekvapivé, pretože toto odvetvie je s počítačmi a digitálnym svetom späté oveľa viac než filmový a hudobný priemysel. Sila herných on-line distribučných systémov stabilne narastá už niekoľko rokov a každý náruživý hráč zrejme vie, že optické médiá sa na tento účel čoraz menej používajú. Tento fenomén je pritom starý len niekoľko rokov, čo viedlo v minulosti k niekoľkým nesprávnym predikciám.
V priebehu prvej dekády 21. storočia totiž predaje hier pre PC (desktopy a notebooky) začali rýchlo klesať a niektoré organizácie to interpretovali tak, že herný svet sa vo veľkej miere prikláňa ku konzolám. V nasledujúcich rokoch sa však ukázalo, že to, čo v skutočnosti rýchlo klesalo, bol predaj fyzických nosičov. Keďže predaje on-line distribučných systémov bolo ťažké monitorovať, mnoho spoločností to nerobilo (tomu, ako sú na tom herné platformy z hľadiska členskej základne, sme sa venovali podrobne v článku Budúcnosť herných platforiem v PC REVUE č. 1/2014). V roku 2010 pritom analytická spoločnosť NPD uverejnila odhady, že už 48 % predajov PC hier je mimo fyzickej distribúcie. To, ako sa odvtedy situácia zmenila, napokon vyšlo najavo v apríli 2014, keď analytická spoločnosť DFC Intelligence zverejnila správu odhaľujúcu, že až 92 % herného obsahu na PC sa dnes distribuuje on-line systémami.
Štatistky hovoria jasne. Inštalátor počítačovej hry distribuovanej na DVD či Blu-ray je historický artefakt. Viac ako 90 % PC hier sa distribuuje on-line.
Vysoké čísla, ktoré vychádzajú z analýz, však nie sú prekvapujúce. Napríklad spoločnosť Starbreeze, stojaca za populárnou hrou Payday 2, uverejnila v minulom roku informácie, že 80 % jej predajov pochádzalo z on-line systémov. Naproti tomu hry ako Day Z alebo megahit v podobe DOTA 2 sa už s fyzickou distribúciou ani vôbec neobťažovali. Dostupnosť kvalitných on-line distribučných systémov má pritom ozdravovací efekt z hľadiska pirátstva a objavujú sa prognózy, že trh s PC hrami v tomto roku v tržbách prekoná ten konzolový. To je pomerne zaujímavé, pretože konzolové ekvivalenty hier sa predávajú výrazne drahšie než PC verzie. PC hráči tak nakupujú viac hier. Do štatistík určite prehovára aj nová éra mikrotransakcií, a to hlavne vo veľmi populárnych akčných hrách v žánre MOBA, teda kooperatívnych multiplayerových on-line stratégiách (hru League of Legends hrá napríklad 67 miliónov ľudí mesačne).
Vôbec najpopulárnejšia distribučná sieť PC hier je Steam, ktorú vlastní spoločnosť Valve (tá sama stojí za hrami ako Half-Life, Portal či Left 4 Dead). Steam vznikol v roku 2003 ako samostatný on-line distribučný systém pre hry od Valve, ale od roku 2005 sa na ňom začali objavovať hry aj od iných spoločností. V tom čase bola digitálna distribúcia ešte hlboko pod tou fyzickou, no systém veľmi rýchlo začal naberať na popularite. V roku 2007 začali pomocou neho distribuovať hry aj mnohé veľké herné spoločnosti, ako napríklad id Software, Eidos Interactive a Capcom, pričom členská základňa narástla na 13 miliónov aktívnych účtov.
S narastajúcou rýchlosťou internetových pripojení a rozširovaním hernej ponuky popularita naďalej rástla. V roku 2011 Valve oznámil, že Steam má už 44 miliónov používateľov. V roku 2012 ich počet stúpol na 52 miliónov a na konci roka 2013 na 75 miliónov. V septembri tohto rokau už Valve oficiálne oznámil, že počet aktívnych účtov prekročil 100-miliónovú hranicu. Steam je tak v súčasnosti bezkonkurenčne najsilnejší on-line distribučný systém PC hier. Analytická spoločnosť Screen Digest pritom odhaduje, že cezeň prúdi okolo 75 % všetkých on-line predajov tohto druhu. Medzi ďalšie distribučné systémy patrí napríklad Origin, Desura, GOG, GamersGate či GameStop.
Situácia z hľadiska distribúcie konzolových hier naproti tomu značne zaostáva. Zo štúdií analytickej spoločnosti EEDAR vyplýva, že v súčasnosti tvorí digitálna distribúcia konzolových hier len 20 % predajov. Do roku 2018 by sa pritom toto číslo malo zvýšiť na 50 %. Tieto odhady súhlasia s informáciami občas uverejnenými hernými spoločnosťami. Spoločnosť EA, ktorá stojí za akčnými hrami, ako sú Medal of Honor, Sims, Mass Effect či Dead Space, a takisto hernými sériami NHL alebo FIFA, uverejnila v tomto roku informácie, že v rámci jej konzolových verzií hier tvorí digitálna on-line distribúcia len 10 až 15 % predajov.
