Podľa mladej generácie informatické vzdelávanie nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci so spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture, väčšina mladých vo veku 18-26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život ako nedostačujúci. Z porovnania pritom vychádza horšie základné školstvo. Iba desatina mladých hodnotí prínos IT vzdelávania na základnej škole ako dostačujúci. Naopak 46% respondentov tvrdí, že základná škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť iným spôsobom a ďalších 43% naučila iba veľmi málo, čo by prakticky využili. V prípade stredných škôl je hodnotenie prínosu IT vzdelávania o čosi priaznivejšie. Podiel tých, čo kritizujú strednú školu za to, že ich naučila veľmi málo, je výrazne nižší (22%). No aj tomto prípade dominuje názor, že stredná škola absolventov naučila iba základy a zvyšok sa museli naučiť iným spôsobom (60%).

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu na výberovej vzorke 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024, takmer polovici mladých (47%) chýba programovanie, kreatívne zručnosti alebo vysoko aktuálna téma umelej inteligencie a robotiky. Významnou oblasťou je tiež deficit vzdelania v právnej oblasti (39%). Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, o problematike GDPR, nelegálnych praktikách v prostredí internetu, a pod. Viac ako tretina respondentov tvrdí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie. Do popredia záujmu sa tiež dostáva problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov či problematika závislosti na technológiách. Napokon v rebríčku deficitov v informatickom vzdelávaní sa ocitla aj problematika negatívnych javov na internete. O tom, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými statusmi a komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami, sa v škole nedozvedela štvrtina opýtaných.

„V optike mladej generácie sú za hlavný dôvod zlyhávania školy v tejto oblasti, považované predovšetkým zastarané učebné osnovy, ktoré nereflektujú najnovší vývoj a trendy v informatike. Druhým vážnym dôvodom je ignorovanie potrieb praktického života – teda to, že študenti sa učia príliš veľa teórie na úkor praxe. Napokon tretím metodicko-systémovým nedostatkom je nedostatočný počet vyučovacích hodín vyčlenených na informatiku a z nej plynúca rýchlosť, povrchnosť a formálnosť preberania látky“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic. „Problémom sa tiež ukazuje dlhodobý nedostatok kvalifikovaných učiteľov informatiky na základných a stredných školách. Oficiálna štatistika vysokých škôl uvádza, že učiteľstvo zamerané na predmet informatika (príp. v kombinácií s iným predmetom) študuje v súčasnosti na celom Slovensku iba 227 študentov, pričom ku koncu roku 2023 ho úspešne ukončilo iba 61 absolventov”, dodáva Velšic.

Líderka pre firemné občianstvo z Accenture na Slovensku Alena Kanabová sa domnieva, že vnímanie toho, ako škola podporila rozvoj digitálnych zručností, odráža situáciu v čase, kedy respondenti túto školu absolvovali. Nemuseli sa u nich ešte prejaviť pozitívne dopady viacerých iniciatív, ktoré vznikli len v posledných rokoch, s cieľom zmeniť nepriaznivú situáciu v tejto oblasti. Inicioval ich najmä súkromný alebo mimovládny sektor. „Viaceré spoločensky zodpovedné firmy, vrátane Accenture, už niekoľko rokov samy realizujú alebo podporujú programy, ktoré dávajú učiteľom návody, ako komplexne rozvíjať digitálne zručnosti žiakov a študentov, aby boli schopní uspieť na trhu práce v digitálnej dobe. Zároveň sa v rámci týchto programov zlepšujú aj digitálne kompetencie samotných učiteľov a vďaka nim sa na školy dostalo množstvo inovatívnych metód výučby s vyžitím digitálnych technológií. Príkladom takejto iniciatívy je aj Program koordinátorov digitálnych kompetencií, ktorý realizuje Junior Achievement Slovensko v spolupráci s viacerými technologickými firmami, neziskovými a akademickými organizáciami, ako aj jednotlivcami z radov inovatívnych učiteľov. Týmto vzdelávacím programom od roku 2020 prešli už stovky učiteľov. Dopad takýchto iniciatív sa však neprejaví okamžite a je potrebné zabezpečiť ich dlhodobé fungovanie. Aj preto je žiaduce, aby sa na finančnej podpore a škálovaní takýchto overených programov okrem firemných partnerov a rôznych grantových schém začal podieľať aj štát. V kombinácii s ďalšími opatreniami, ako napríklad už funkčný koncept školských digitálnych koordinátorov, by to bol určite krok správnym smerom“, povedala Kanabová.             

Rastúci tlak na kvalitné informatické vzdelanie vytvára najmä trh práce. Dokumentuje to fakt, že s požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, príp. pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68% mladých. Väčšina z týchto uchádzačov (60%) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT. Naopak iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné – užívateľské zručnosti, ako je práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, e-mailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a pod. Skúsenosť s vyššími nárokmi na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60% administratívnych a výkonných odborných pracovníkov, 58% nezamestnaných či 46% manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách.

Takmer 4 z 10 opýtaných si z dôvodu vyšších nárokov zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť alebo rozšíriť. Najčastejšie priamo na pracovisku zaškolením v rámci každodennej praxe a pracovných úloh (47%). Nemalá časť však musela siahnuť po individuálnej forme. Napríklad 27% zvolilo samoštúdium a ďalších 7% absolvovanie školení, kurzov, tréningov individuálnou formou (súkromne). Iba v 15 percentách prípadov IT vzdelávanie podporoval zamestnávateľ – školeniami, kurzami, tréningami, ktoré pre svojich zamestnancov sám organizoval alebo financoval. „Prieskum naznačuje, že investície do zvyšovania kvalifikácie zamestnancov v oblasti digitálnych zručností zo strany zamestnávateľov nie sú zatiaľ bežným štandardom. V kontexte exponenciálneho rastu nových technológií a boomu umelej inteligencie je to zo strany firiem veľmi krátkozraké, keďže to môže zásadne ovplyvniť ich prevádzkovú efektívnosť a konkurencieschopnosť. Osobitnú kapitolu v tomto predstavujú verejné inštitúcie, kde by sa tomuto problému mala tiež venovať náležitá pozornosť,“ vyjadrila sa Alena Kanabová k téme podpory vzdelávania zamestnancov v IT oblasti. 

Z hľadiska trhu práce sa ako problém ukazuje aj celkovo nízky motivačný potenciál žiakov základných a študentov stredných škôl pre ďalšie štúdium informatiky alebo príbuzného technického odboru. Približne 3 z 10  mladých priznávajú, že o možnosti študovať informatiku síce uvažovali, ale nakoniec svoje rozhodnutie zmenili. Ešte menej optimisticky vyznieva fakt, že ďalších 55% o tejto možnosti neuvažovalo vôbec. Častým dôvodom je ich nezáujem o informatiku alebo techniku ako takú, ale tiež obavy z prílišnej náročnosti štúdia, slabá vonkajšia motivácia, obavy z neschopnosti zamestnať sa v mieste bydliska, absencia motivácie ísť ďalej študovať na VŠ alebo nedostatočné digitálne vedomosti a zručnosti.

„Vieme, že kvalifikovaných a nadšených učiteľov informatiky je málo. My v Telekome si túto skutočnosť uvedomujeme, a preto sme pred 4 rokmi spustili digitálno-vzdelávací program ENTER, ktorý je postavený na 3 pilieroch – inšpirácia, motivácia, vzdelávanie pedagógov, študentov a poskytnutia špeciálneho hardvéru školám. Spolu s partnermi – Aj Ty v IT a Učíme s hardvérom sa sústreďujeme na podporu programovania a vytvárania projektov, ktoré majú pomôcť s rozširovaním digitálnych zručností u mladej generácie. Zároveň sa sústreďujeme aj na hľadanie riešení ako čo najlepšie pomôcť učiteľom a lektorom rozvíjať ich už nadobudnuté skúsenosti, aby ich mohli odovzdávať ďalej a pomáhať tak formovať digitálne vyspelú spoločnosť,“ zhodnotila Tatiana Švrčková, expertka CSR spoločnosti Slovak Telekom.

Metodologické údaje prieskumu

• Dátum zberu údajov: február - marec 2024
• Veľkosť vzorky: 517 respondentov vo veku 18-26 rokov
• Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
• Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, veľkosť sídla, kraj SR
• Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI). Rozhovory realizovali vyškolení anketári agentúry FOCUS

Inštitút pre verejné otázky, Baštová 5, 811 03 Bratislava | Tel: +421  904 548 204 | www.ivo.sk

Úvodné foto Vlada Karpovich / Pexels.com