Právnik radí: Zákon na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Od 1. januára 2015 nadobudne účinnosť zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon má chrániť oznamovateľov (tzv. whistleblowerov) pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zákon široko upravuje spôsob ochrany oznamovateľa. Na druhej strane však zvýši administratívnu záťaž u niektorých zamestnávateľov. Zákon totiž ukladá zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľovi, ktorý je orgánom verejnej moci povinnosť, množstvo povinností. Takíto zamestnávatelia sú povinní určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu, ktorá plní úlohy na úseku ochrany oznamovateľov.

Zodpovednú osobu môže zamestnávateľ outsourcovať - takouto osobou môže byť aj soba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba, ktorú určil orgán verejnej moci, plní svoje úlohy aj vo vzťahu k rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Takisto vo vzťahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateľom, a vo vzťahu k akciovej spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva. Zodpovedná osoba musí byť v priamej podriadenosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa, a ak nie je zamestnancom, je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateľa. V obci a vo vyššom územnom celku plní úlohy zodpovednej osoby zo zákona hlavný kontrolór.

Ak tieto právnické osoby zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov; orgán verejnej moci môže určiť, že zodpovedná osoba bude plniť úlohy aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov.

Zamestnávateľ, je povinný :

• prijať a preveriť každý podnet do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu možno predĺžiť o ďalších 30 dní s tým, že pri neanonymných podnetoch sa predĺženie oznámi osobe, ktorá podala podnet, s uvedením dôvodov predĺženia
• zverejniť označenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania podnetov obvyklým a bežne dostupným spôsobom s tým, že aspoň jeden spôsob podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne
• pri preverovaní neanonymných podnetov zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet
• oznámiť osobe, ktorá podala podnet, výsledok jeho preverenia do desiatich dní od preverenia podnetu

Podnety je zamestnávateľ povinný evidovať po dobu troch rokov odo dňa doručenia podnetu. Evidencia obsahuje dátum doručenia podnetu, meno, priezvisko a adresu pobytu osoby, ktorá podala podnet; ak ide o anonymný podnet, uvedie sa iba poznámka, že ide o anonymný podnet, predmet podnetu, výsledok preverenia podnetu a dátum skončenia preverenia podnetu.

Na formalizovanie celého procesu je zamestnávateľ s najmenej 50 zamestnancami povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:

a) podávaní podnetov,

b) preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní podnetov,

c) zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,

d) evidovaní podnetov,

e) oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia,

f) spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.

Za nesplnenie uvedených povinností hrozí zamestnávateľovi pokuta od inšpektorátu práce až do výšky 20 000 eur. Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti podľa tohto zákona a prípadné opakované porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpektorát práce dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.