Prepólovanie magnetického poľa by malo zásadný dopad na život na Zemi

Magnetické pole Zeme sa dramaticky zmenilo pred viac ako 40 000 rokmi. Európski geológovia teraz skombinovali satelitné údaje s dôkazmi o pohyboch magnetických siločiar na Zemi, zmapovali takzvanú udalosť Laschamps a znázornili ju pomocou prírodných zvukov, ako je vŕzganie dreva a nárazy narážajúcich skál. Výsledná kompilácia z Dánskej technickej univerzity a Nemeckého výskumného centra pre geovedy sa nepodobá ničomu, čo ste doteraz mohli počuť.

Magnetické pole Zeme, ktoré vzniká vírením tekutých kovov v jadre našej planéty, siaha desiatky až stovky tisíc kilometrov do vesmíru a chráni nás všetkých tým, že odráža slnečné častice, ktoré narušujú atmosféru. V súčasnej orientácii tvoria siločiary poľa uzavreté slučky, ktoré smerujú z juhu na sever nad povrchom planéty a potom zo severu na juh hlboko v jej vnútri. Pole však občas náhodne prevráti svoju polaritu. Keby sa to dnes zopakovalo, naše kompasy smerujúce na sever by ukazovali na južný pól.

^{Zdroj Foto: NASA's Scientific Visualization Studio}

Posledná takáto kataklizma sa odohrala približne pred 41 000 rokmi a zanechala stopy v lávových prúdoch Laschamps vo Francúzsku. Keď pole zoslablo len na 5 % svojej súčasnej sily, proces zvratu umožnil, aby do zemskej atmosféry prenikol nadbytok kozmického žiarenia. Ľad a morské sedimenty zachovávajú izotopové stopy tohto nadštandardného slnečného bombardovania, pričom podľa štúdie publikovanej začiatkom tohto roka sa počas udalosti v Laschamps zdvojnásobili hladiny izotopov berýlia-10.

Tieto zmenené atómy vznikajú, keď kozmické žiarenie reaguje s našou atmosférou, ionizuje vzduch a znižuje ozónovú vrstvu. Vzhľadom na to, že potenciálnym dôsledkom je globálna zmena klímy, predpokladá sa, že s touto udalosťou mohlo súvisieť vyhynutie austrálskej megafauny, ako aj zmeny vo využívaní jaskýň ľuďmi. Trvalo 250 rokov, kým došlo k zvratu Laschamps a nezvyčajná orientácia pretrvala približne 440 rokov.

Magnetické pole Zeme mohlo zostať nanajvýš na 25 percentách svojej súčasnej sily, keď sa severná polarita posunula na juh. Nedávne anomálie magnetického poľa, ako napríklad oslabenie nad Atlantickým oceánom, viedli k otázkam o blížiacom sa ďalšom zvrate, ale najnovšie výskumy naznačujú, že tieto anomálie nemusia nevyhnutne súvisieť s takouto udalosťou.

Anomália v južnom Atlantiku však vystavuje satelity v tejto oblasti vyššej úrovni žiarenia. Konštelácia ESA Swarm od roku 2013 meria magnetické signály zo zemského jadra, plášťa, kôry, oceánov, ionosféry a magnetosféry, aby sme mohli lepšie pochopiť geomagnetické pole našej planéty a predpovedať jeho výkyvy.

Zdroj: sciencealert.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}