ACER_112024 ACER_112024 ACER_112024

Na riešenie klimatickej krízy by pomohlo rozprášiť do atmosféry milióny ton diamantov

5

Vedci z Inštitútu pre vedu o atmosfére a klíme na ETH Zürich tvrdia, že rozprašovanie miliónov ton diamantov na oblohe by mohlo byť konečne riešením globálneho otepľovania, ktoré sme hľadali. Zatiaľ čo predchádzajúce štúdie sa zameriavali na oxid siričitý, výskumníci zistili, že diamanty by boli v skutočnosti oveľa efektívnejšie. Ich modely ukazujú, že vystrelenie piatich miliónov ton diamantového prachu do stratosféry ročne môže ochladiť našu planétu o pôsobivých 1,6 °C.

Vyžadovalo by si to však nemalé náklady. Vedci predpokladajú, že takýto projekt by do konca tohto storočia stál takmer 200 biliónov dolárov. (Na lepšiu predstavu, je to zhruba 800-krát viac ako čistý majetok Elona Muska, ktorý je v súčasnosti najbohatším človekom na svete.) Niekoľko mesiacov v roku 2024 prekonalo rekordy a stalo sa najteplejšími v histórii, konkrétne ide o január, február, marec, apríl, máj a jún, pričom september bol druhý najteplejší v histórii.

Klimatológovia na celom svete skúmajú rôzne opatrenia na spomalenie tohto otepľovania. V novej štúdii, publikovanej v Geophysical Research Letters, sa tím rozhodol preskúmať, či by sme mohli ochladiť našu planétu rozprašovaním častíc do vzduchu, ktoré odrážajú slnečné svetlo, čo je technika známa ako vstrekovanie stratosférického aerosólu (stratospheric aerosol injection – SAI).

S_1124 T Flexcam Advertisement

Väčšina predchádzajúcich výskumov SAI sa zamerala na vstrekovanie oxidu siričitého (SO2) do ovzdušia, čo je proces, ktorý sa prirodzene vyskytuje počas sopečných erupcií. No oxid siričitý by reagoval tak, že by spôsobil kyslé dažde na celom svete, ale mohol by aj poškodiť ozónovú vrstvu a narobiť zmätok v počasí. Preto tím modeloval účinky striekania šiestich pevných látok (diamantu, kalcitu, hliníka, karbidu kremíka a dvoch modifikácií oxidu titaničitého – anatasu a rutilu) do stratosféry.

Ich model analyzoval účinky každej častice počas 45-ročného časového obdobia vrátane toho, ako by sa premiestňovala po svete, ako by absorbovala alebo odrážala teplo a či by sa zhlukovala alebo nie. Výsledky ukázali, že diamantové častice najlepšie odrážajú teplo a zároveň zostávajú vo vzduchu a nezhlukujú sa. A keďže diamanty sú inertné, nereagovali by za vzniku kyslého dažďa.

Diamantové častice sú teda spomedzi skúmaných materiálov najvhodnejšie na SAI. Vzhľadom na vyžadované náklady vo výške 200 biliónov dolárov je však vysoko nepravdepodobné, že by sa rozprašovanie diamantov do atmosféry v blízkej budúcnosti stalo realitou. No vedci dúfajú, že ich štúdia podnieti ďalší výskum alternatív SAI.

Zdroj: dailymail.co.uk.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

5 komentárov

Takže... reakcia na: Na riešenie klimatickej krízy by pomohlo rozprášiť do atmosféry milióny ton diamantov

25.10.2024 08:10
...riešenie existuje ale nie je ochota do neho vložiť toľko peňazí... :-D
Reagovať

RE: Takže... reakcia na: Takže...

25.10.2024 14:10
A keby sme na to mali peniaze, tešil by si sa na respiračné choroby spôsobené dýchaním šiestich pevných látok (diamantu, kalcitu, hliníka, karbidu kremíka a dvoch modifikácií oxidu titaničitého – anatasu a rutilu)?

Pred desaťročiami sme si predsavzali že musíme očistiť atmosféru od nanočastíc spôsobených nedostatočným čistením splodín spaľovania. To sme zvládli až tak dobre, že nám chýbajú kondenzačné jadrá v oblakoch ktoré spôsobujú zrážanie vodnej pary na dážď. Takže sme ostali dlhú dobu bez dažďa, ale s občasnými prudkými záplavami typu storočná voda. A ideme to napraviť dodatočným vypúšťaním mikročastíc, ideálne diamantovým prachom nech je to čo najdrahšie.

Teším sa na nové progresívne zdanenie ktoré sa môže rozšíriť aj o daň použitú na filtrovanie miktočastíc plastu ktoré sú už úplne všade, a je ich veľa len preto že nadnárodné koncerny nechcú používať udržateľné obalové materiály. Občan to zas zaplatí, a korporácie si neprestanú mydliť ruky nad zvýšením zisku.
Reagovať

RE: RE: Takže... reakcia na: RE: Takže...

26.10.2024 17:10
Aj tvorivá spoločnosti tvrdí, že riešenie existuje.
Reagovať

RE: RE: RE: Takže... reakcia na: RE: RE: Takže...

29.10.2024 21:10
Ale to je utóp ia kto rá nevy hovuje korporá ciám čo si prile pšujú vykaz ovaním zápo rného zis ku aby dostali dotácie.

RE: RE: RE: Takže... reakcia na: RE: RE: Takže...

29.10.2024 20:10
Samozrejme že existuje Ale to by museli ísť dane poplatníkov na rozvoj infraštruktúry eliminujúcej potrebu individuálnej dopravy. Tak isto by sa museli prijať opatrenia na elimináciu jednorázových obalov (recyklácia stojí zbytočne veľa energie), a podobne.

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať