Revolučná jadrová elektráreň na báze tória nepotrebuje vodu na chladenie
Čínski vedci už roky pracujú na jadrovej elektrárni na roztavenú soľ, využívajúcej tórium. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu dokonca v roku 2021 vytvorili prototyp reaktora. Do roku 2025 má byť v púšti Gobi, kde sa nachádza malý experimentálny reaktor, spustená „bezpečnejšia, zelenšia“ elektráreň. Elektrárne s tóriom sú príťažlivé, pretože nepotrebujú vodu na chladenie. Prenášajú teplo a vyrábajú elektrinu pomocou tekutej soli. Tórium je takisto hojnejšie ako bežne používaný urán, ktorý pri tomto spôsobe nie je potrebný.
Jadrová energia je atraktívna, pretože dokáže poskytovať spoľahlivú energiu bez znečistenia ovzdušia spôsobujúceho otepľovanie. Vo viac ako 30 krajinách existuje približne 440 reaktorov. Podľa Svetovej jadrovej asociácie tieto štiepne elektrárne vyrábajú približne 9 % elektrickej energie na planéte. Tórium tak ponúka ďalšiu alternatívu. Existujú však prekážky, ktoré treba prekonať.
Americkí experti skúmali túto možnosť v 60. rokoch, no potom sa asi po desaťročí od tohto drahého úsilia upustilo. MAAE uviedla, že ťažba môže byť náročná a drahá, ale zdá sa, že čínsky prototyp dal odborníkom podnet na pokračovanie. Proces funguje tak, že roztavená soľ s tóriovým palivom vstupuje cez potrubia do aktívnej zóny reaktora, kde prebieha reťazová reakcia. Po zvýšení teploty vyteká na druhej strane a odovzdáva teplo roztavenej soli bez tória, ktorá cirkuluje v samostatnej slučke.
Horúca, ale nerádioaktívna roztavená soľ potom prúdi do elektrárne vedľa reaktora a poháňa turbínu. Viac ako 80 % vyhoreného paliva sa môže recyklovať, zvyšok odpadu „stuhne na sklo“ a uskladní sa pod zemou v púšti. Kompaktné modely reaktora by sa mohli používať na pohon lodí a vojenských vozidiel. Je to súčasť úsilia, ktoré sa bude stupňovať do roku 2035, keď Čína plánuje mať 150 moderných reaktorov. Na porovnanie, v USA majú 93 reaktorov.
Zdroj: thecooldown.com.
Zdroj Foto: freepik.com.
