Slnko môže byť náchylnejšie na supererupcie, ako sme si doteraz mysleli

V uplynulom roku sme boli svedkami výraznej slnečnej aktivity, a to najmä v máji, keď sa vyskytlo viac ako 350 slnečných búrok, slnečných erupcií a geomagnetických búrok. Patrila k nim najsilnejšia slnečná búrka za posledných 20 rokov a najsilnejšia slnečná erupcia od decembra 2019. Vesmírne agentúry pozorne monitorujú Slnko, pretože tieto slnečné udalosti môžu narušiť rádiovú komunikáciu, energetické siete či navigačné systémy.

Astronómovia však stále nezistili, či Slnko môže produkovať „supererupcie“ alebo ako často k nim dochádza. Hoci letokruhy stromov a vzorky starovekého ľadu môžu ukázať záznamy o silných supererupciách, nepomáhajú pri meraní ich frekvencie a údaje o slnečnej aktivite pochádzajú len z obdobia kozmického veku.

Nedávna štúdia medzinárodného tímu vedcov použila novú metódu, v ktorej analyzovala údaje z Keplerovho vesmírneho teleskopu z desiatok tisíc hviezd podobných Slnku a odhadla, že hviezdy ako Slnko vytvárajú supererupcie približne raz za storočie. Na výskume sa podieľalo niekoľko inštitúcií a bol uverejnený v časopise Science. 

Supererupcie emitujú intenzívne množstvo žiarenia, približne 1032 ergov. Na porovnanie, Carringtonova udalosť z roku 1859, jedna z najsilnejších slnečných búrok za posledných 200 rokov, uvoľnila len zlomok energie supererupcie, ale už vtedy spôsobila vtedy značné poruchy. Možnosť pozorovania mnohých hviezd priniesla nové poznatky o frekvencii týchto intenzívnych slnečných udalostí.

Rozhodujúcu úlohu v tomto výskume zohral Keplerov vesmírny teleskop, ktorý nepretržite pozoroval približne 100 000 hviezd hlavnej postupnosti a zaznamenával slnečné erupcie ako krátke vrcholy jasnosti. V rámci výskumu sa analyzovali údaje z 56 450 hviezd podobných Slnku a identifikovalo sa 2889 supererupcií z 2527 pozorovaných hviezd, čo predstavuje v priemere jednu supererupciu na hviezdu za storočie.

Predchádzajúce štúdie naznačovali oveľa dlhšie intervaly medzi supererupciami, no táto najnovšia práca, ktorá sa zaoberala možnými chybami, ponúka zatiaľ najpresnejšie výsledky. Nová štúdia nepredpovedá načasovanie ďalšej supererupcie, ale slúži ako výstraha. Pravidelné monitorovanie Slnka je nevyhnutné na presné predpovede a varovania. Úsilie o zlepšenie tohto monitorovania podporí sonda ESA Vigil, ktorá bude funkčná do roku 2031.

Zdroj: universetoday.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}