Sprievodca pre výber TV: Konektivita posúva hranice využitia

Bez internetu to dnes nejde

Televízor sa v súčasnosti berie ako centrum domácej zábavy a najmodernejšie modely už dlhší čas môžu dokonca pracovať aj ako centrum inteligentnej domácnosti. Okrem ojedinelých modelov v najnižších kategóriách sú dnes všetky televízory vybavené smart funkciami, čo znamená, že ide vlastne o mobilný počítač s vlastným operačným systémom, na ktorom môžete spúšťať najrôznejšie aplikácie, hry, prehrávače alebo streamovacie služby rovnako ako na smartfónoch. Aj keď operačné systémy sa podľa výrobcov líšia, ich funkcie a možnosti sú veľmi podobné. Pochopiteľne, inštalácia a väčšinou aj prevádzka týchto aplikácií vyžaduje pripojenie k internetu. To je realizované eternetovým portom a bezdrôtovo pomocou Wi-Fi. Ak je to možné, odporúčame preferovať pripojenie káblom, ktoré je spoľahlivejšie a hlavne v bytovkách sa vyhnete často zahltenému pripojeniu Wi-Fi. Konfigurácia televízora s eternetom je navyše jednoduchšia, nemusíte zadávať žiadne heslo k sieti, stačí iba pripojiť kábel. Televízory sú štandardne vybavené aj pripojením bluetooth. Vďaka nemu možno k televízoru pripojiť rôzne periférie, napr. myši, klávesnice, herné ovládače, bluetooth reproduktory, slúchadlá a podobne.

 Kvalitné internetové pripojenie je dnes potrebné pre množstvo domácich spotrebičov, televízor sa bez neho v podstate nezaobíde

HDMI je základ

HDMI (High Definition Multimedia Interface) je rozhranie, ktoré umožňuje pripojenie širokého spektra zariadení vrátane najnovších 4K a 8K TV prijímačov. Toto rozhranie bolo pre televízory štandardizované s príchodom prvých Full HD modelov a poskytuje univerzálne digitálne prepojenie na prenos audia, videa a pomocných signálov cez jeden kábel. Možnosti pripojenia, prenosu signálov a rozsah prenášaných služieb sa líšia podľa verzie HDMI a novšie verzie sú vždy spätne kompatibilné so všetkými staršími. Základné verzie HDMI 1.1 a 1.2 boli v roku 2006 nahradené verziou 1.2a, ktorá je už vybavená štandardom CEC (Consumer Electronic Control) umožňujúcim ovládanie prepojených zariadení jedným diaľkovým ovládačom.

Špecifikácia HDMI 1.3 zvýšila prenosovú rýchlosť na 10,2 Gb/s a umožnila tak prenos obrazu v rozšírenom farebnom priestore Deep Color so vzorkovaním 10, 12 a 16 bitov na kanál (viac ako miliarda farieb) a podporu pre nekomprimované priestorové audio formáty Dolby TrueHD a DTS-HD Master Audio.

Verzia 1.4 pridala eternetový kanál (eternet je pripojený cez externé zariadenie), funkciu ARC (Audio Return Channel) umožňujúcu spätný prenos digitálneho audiosignálu z TV do AV prijímača, podporu pre 3D video, podporu pre 4K video (3840 × 2160) max. 30p a 4096 × 2160 max. 24p, pridala ďalšie farebné priestory a umožňuje aj prepínanie videorežimov medzi zariadeniami v reálnom čase. Verzia 1.4b pridala podporu 1080p 3D videa so snímkovou frekvenciou 120 Hz.

Verzia 2.0b z roku 2013 priniesla zvýšenie prenosovej rýchlosti na 18 Gb/s, rozšírenie podpory formátov 4K 50/60p. Umožňuje prenos až 32-kanálového zvuku, vzorkovaciu frekvenciu zvuku 1536 kHz, súčasný prenos dvoch video streamov a štyroch audio strea­mov, podporu formátu 21:9 a ďalšie funkcie. Verzia 2.0a pridáva podporu pre 4K HDR video s vysokým dynamickým rozsahom.

Všetky tieto funkcie zvláda aj najnovšia verzia HDMI 2.1, ktorá navyše podporuje 8K HDR video so snímkovou frekvenciou 60p alebo 4K 120p.

Napriek tomu, že 8K televízory sú v predaji už niekoľko rokov, tento formát nie je tým, za čím by používatelia bažili. Ak odhliadneme od vyššej ceny televízorov, hlavnou príčinou je nedostatok natívneho 8K obsahu. Ten stále nájdete iba v službe YouTube vo forme krátkych dokumentov a rôznych demo videí. Druhý veľmi dôležitý faktor je to, že kvalitatívny prínos uchopiteľný aj pre bežného používateľa je pri 8K televízoroch až pri uhlopriečkach nad 85“. Pri menších uhlopriečkach je jednoducho pixelová hustota taká veľká, že rozdiel medzi natívnym 4K a 8K obsahom je zanedbateľný.

Na porovnanie, video vo Full HD využíva rozlíšenie 1920 × 1080 bodov, teda 2 Mpx, v Ultra HD je to 3840 × 2160 bodov, teda 8 Mpx a v 8K sa dostanete na 7680 × 4320 bodov, teda 33 Mpx.

Na prenesenie takéhoto veľkého rozlíšenia je potrebné aj podstatne širšie pásmo. Preto HDMI 2.1 podporuje prenosové rýchlosti až do 48 Gb/s oproti doterajšej 18 Gb/s v štandarde HDMI 2.0a. To, samozrejme, znamená aj použitie nových káblov. Aj keď 8K nie je ten najdôležitejší ťahúň zavádzania HDMI 2.1, štandard rozhodne nie je zbytočný. Okrem podpory nových rozlíšení prináša totiž aj podporu troch zásadných technológií pre hráčov.

Variable Refresh Rate (VRR) umožňuje spoluprácu s technológiami FreeSync a G-Sync na variabilné nastavenie obnovovacej frekvencie podľa možností grafickej karty. Využijú ju hlavne hráči na PC, ktorí si pripoja TV ako monitor.

Auto Low Latency Mode (ALLM) auto­maticky nastavuje nízku latenciu pri detegovaní herného režimu. Znižuje tým oneskorenie medzi ovládaním hry a zobrazovaním.

Quick Frame Transport (QFT) sa stará o zrýchlenie prenosu jednotlivých snímok, aby nedochádzalo k ich oneskoreniu, a teda trhaniu obrazu.

Ako vidno, HDMI 2.1 má veľký význam nielen pri sledovaní 8K televízie, ale hlavne pre hráčov, ktorí si teraz môžu zahrať svoje obľúbené hry vo vysokom rozlíšení 4K 120p alebo až 8K60p na PC alebo na najnovších herných konzolách.

USB a ďalšie rozhrania

Okrem spomínaných konektorov nájdete na televízore aj niekoľko ďalších. Všetky smart televízory sú napríklad vybavené rozhraním USB. To je tu v podobe jedného alebo viacerých konektorov USB-A, pričom jeden z nich (alebo aj viac) je zväčša so zosilneným napájaním. Práve ten je určený na pripojenie externého HDD alebo SSD, ktorý potom slúži ako úložisko na nahrávanie TV vysielania alebo ako externé úložisko na prehrávanie vašich multimediálnych súborov. To je však možné aj priamo cez lokálnu sieť. Cez USB možno pripojiť aj webovú kameru a používať ju na videokonferencie so službami Teams, Zoom, Skype a mnohými ďalšími. Ďalší konektor USB je zväčša iba servisný a pre zákazníka nemá využitie. Niektoré TV sú vybavené aj čítačkou SD kariet, ktorá môže mať podobné využitie ako úložisko alebo na prezeranie záznamov z fotoaparátu či kamery.

Z ďalších konektorov potom na televízore nájdete napríklad optický alebo koaxiálny audiovýstup S/PDIF, prípadne analógové výstupné stereo konektory RCA a niekedy aj výstup jack na slúchadlá. A nakoniec sú tu, samozrejme, konektory na pripojenie antén, či už satelitnej, terestriálnej, alebo káblovej televízie, a už spomínaný slot rozhrania CI na dekódovacie CA moduly a karty.

Niektorí výrobcovia umiestňujú v dizajnových televízoroch všetky konektory aj s elektronikou do externého boxu, ktorý možno skryte umiestniť pri televízore. Ten je s panelom prepojený iba tenkým káblikom, ktorý možno jednoducho zamaskovať, a panel je zavesený na stene. Hlavne pri tenučkých televízoroch OLED to vyzerá veľmi efektne.