Sprievodca pre výber TV: Obraz je základ. Podľa čoho vyberať?

Televízor je jeden z tých domácich spo­trebičov, ktoré nemeníme často. Jeho životnosť v domácnosti presahuje aj 10 rokov. Pravda, v súčasnosti sa s pokrokom v technológiách a s ich postupným zlacňovaním cyklus obmeny skracuje, ale stále si televízor kupujeme na niekoľko rokov, a preto je dobre venovať jeho výberu pozornosť. Ak však o aktuálnych technológiách nemáte taký prehľad, je veľmi ťažké posúdiť, čo je a čo nie je výhodná kúpa. V tejto publikácii vás preto prevedieme svetom televízorov tak, aby ste si po jej dočítaní sami vedeli urobiť kvalifikovaný úsudok a kúpiť si ten najvýhodnejší model. Preto je veľmi užitočné najprv si prečítať niečo o technológiách a možnostiach, ktoré nájdete v súčasných modeloch.

Veľkosť a rozlíšenie obrazu

Výber vhodného televízora je pre väčšinu používateľov tvrdý oriešok a ani veľa predajcov v tom nemá úplne jasno. Poďme sa preto spolu pozrieť, podľa čoho televízor vyberať. Ak v tejto časti narazíte na neznáme výrazy, v ďalšom texte o nich budeme písať podrobnejšie.

 V prvom rade si treba stanoviť, že budeme vyberať televízor do obývačky, teda hlavný prijímač, ktorý slúži ako centrum domácej zábavy, a budeme hľadať funkcie a parametre, ktoré by takýto televízor mal spĺňať. V poslednom čase sa do tejto kategórie presadzujú modely s veľkými uhlopriečkami, teda od 65" vyššie. Z hľadiska rozlíšenia obrazu nájdete na trhu v súčasnosti tri typy televízorov s rozlíšením Full HD, Ultra HD 4K a Ultra HiVision 8K. Televízory s Full HD rozlíšením nás pri tomto výbere už zaujímať nebudú, tie sú dnes už iba okrajovou kategóriou a vzhľadom na to, že sa už vyrábajú iba s malými uhlopriečkami okolo 32 – 43“, sú vhodné nanajvýš do detskej izby alebo do kuchyne. Pozitívne popri tom je, že vďaka tomu klesli ceny Ultra HD 4K televízorov, ktoré sú v súčasnosti hlavným ťahúňom trhu. Nástup formátov s ultravysokým rozlíšením 4K a 8K má za následok zväčšovanie uhlopriečok televízorov.

Porovnanie jednotlivých formátov videa

Keďže televízor má slúžiť ako centrum domácej zábavy, je vhodné, aby poskytoval dostatočnú plochu zobrazenia. Tá sa odvíja práve od rozlíšenia displeja. Ak totiž televízor pozeráte z väčšej ako odporúčanej vzdialenosti, vzhľadom na fyzické rozlíšenie ľudského zraku nie ste schopní vnímať všetky zobrazované detaily obrazu, a tak nerozpoznáte napríklad rozdiel medzi Full HD a 4K obrazom. Preto platí, že čím je vyššie rozlíšenie obrazovky, tým väčšiu uhlopriečku potrebujete a z tým menšej vzdialenosti (vzhľadom na uhlopriečku) sa na ňu budete pozerať. Pri televízoroch s Full HD rozlíšením je odporúčaná pozorovacia vzdialenosť 2-2,5-násobok uhlopriečky, zatiaľ čo pri televízoroch Ultra HD 4K je táto vzdialenosť 1,5-násobok uhlopriečky a pri Ultra HiVision 8K je to hodnota uhlopriečky 1:1. Takže ak je vaša pozorovacia vzdialenosť napríklad 2,5 m (typická v bežných panelákových bytoch), pri Full HD rozlíšení by sme uvažovali minimálne o uhlopriečke 50“ a pri Ultra HD 4K to bude 65“, pričom ak si budete chcieť vychutnávať obraz v 8K rozlíšení, nič pod 82“ nemá veľký zmysel kupovať.

Pochopiteľne, ak už vieme, aký veľký televízor a s akou uhlopriečkou by sme chceli, bude nás zaujímať aj kvalita zobrazenia. Tu záleží na množstve parametrov, ale základom je v tomto prípade technológia zobrazovača.

V posledných generáciách TV sa začali objavovať prvé modely s antireflexným povrchom panela. Ten výrazným spôsobom zabraňuje odleskom a zvyšuje kontrast obrazu. Televízor tak neodráža okolité svetelné zdroje a možno ho po­užívať aj v zložitých svetelných podmienkach. Preto odporúčame vyhľadávať túto vlastnosť pri výbere.

Príjem TV vs. streamovacie služby  

Ešte pred pár rokmi ste sa pri kúpe televízora museli rozhodnúť, či zainvestovať do Full HD alebo novšieho 4K. Formát Full HD je v súčasnosti bohato používaný v celom spektre poskytovateľov obsahu od pozemného vysielania cez satelitné, káblové až po internetové služby a takmer úplne už nahradil SD vysielanie, teda minimálne pri relevantných programoch. Dilemu medzi Full HD a 4K výrobcovia už vyriešili tým, že v súčasnosti už Full HD TV prakticky nekúpite a veľká väčšina trhu dnes patrí Ultra HD 4K televízorom, ktoré v najvyššej kategórii dopĺňajú 8K modely. Takýto televízor vám umožní sledovanie všetkého tohto obsahu. Pokiaľ ide o nižšie rozlíšenia, televízory to riešia upscalovaním na svoje natívne rozlíšenie, takže zobrazenie je často kvalitnejšie ako v origináli, pretože obvody spracovania obrazu odstránia šum, potláčajú kompresné artefakty a snažia sa zlepšiť ­zobrazenie detailov v obraze. Čo sa týka natívneho Ultra HD 4K obsahu, toho je v službách šírených cez satelitné či terestriálne vysielanie stále ako šafranu a vzhľadom na to, že platformy na lineárne vysielanie skôr ustupujú, nedá sa veľmi predpokladať, že by sa ponuka rozširovala. Televízory sú dnes štandardne vybavené kombinovanými tunermi, ktoré umožňujú príjem DVB-T/T2/C/S/S2, teda pozemného, káblového a satelitného vysielania. V tomto prípade je samozrejmá aj prítomnosť slotu spoločného rozhrania (CI), ktorý je nevyhnutný na použitie dekódovacích modulov s kartami. Ak máte v úmysle využívať príjem týchto služieb, pre istotu si overte prítomnosť jednotlivých druhov tunerov aj rozhrania CI. Kvalitný 4K obsah poskytnú aj Ultra HD Blu-ray prehrávače, ktoré však tiež už majú svoje najlepšie časy za sebou a veľmi úspešne ich nahrádzajú streamovacie internetové služby ako YouTube, Netflix, Disney, Amazon Prime a ďalšie, ktoré poskytujú veľa obsahu aj vo formátoch Ultra HD 4K. Okrem rozlíšenia je však v hre aj kompresia vysielaného obsahu, hlavne ak chcete využívať na príjem satelitného alebo terestriálneho vysielania interný tuner televízora. Dnes už sú všetky televízory okrem podpory H.264 vybavené aj najnovším kodekom H.265/HEVC a práve vďaka webovým službám sa už môžeme stretnúť aj s podporou VP9 alebo AV1. 

TECHNOLÓGIE MODERNÝCH ZOBRAZOVAČOV

V súčasných televízoroch sa stretávame s viacerými technológiami displejov, každá má svoje lepšie aj slabšie stránky. Globálne ich možno rozdeliť na dva typy podľa spôsobu tvorby obrazu na emisívne a transmisívne. Emisívne technológie vytvárajú obraz pomocou samostatne vyžarujúcich bodov. Transmisívne potrebujú na jeho vytvorenie podsvietenie.

Porovnanie konvenčnej LED a novej mini LED v podsvietení TV

Medzi emisívne sa teda radia televízory s displejmi White OLED, QD OLED a Micro LED a v minulosti sem patrili aj CRT a plazmové zobrazovače. 

Medzi transmisívnymi sú dnes už ustupujúce klasické LCD, mini LED a QLED televízory. Všetky transmisívne zobrazovače majú svoj základ v technológii LCD (Liquid Crystal Display). LCD po­užíva na tvorbu obrazu matricu zloženú z poľa tekutých kryštálov s polarizačným filtrom. Tie pri privedení napätia menia svoju orientáciu, čím sa dá regulovať množstvo svetla, ktoré prepustia. Preto potrebuje táto obrazovka podsvietenie, tekuté kryštály svetlo neemitujú, iba tienia. Farebný obraz sa dosahuje použitím farebných filtrov v jednotlivých bunkách. Pri starších obrazovkách sa používalo podsvietenie trubicami CCFL. Nové TV používajú na podsvietenie LED diódy. Toho sa chytili marketingové oddelenia a nesprávne nazývajú tieto prístroje ako LED TV, v skutočnosti ide o klasické LCD, ibaže s LED podsvietením. Technológia LCD TV však dodnes prechádza pomerne veľkým vývojom, ktorý dokazuje, že má stále pomerne veľký potenciál. Na rozdiel od emisívnych technológií je pri týchto zariadeniach výzva dosiahnuť dokonalú čiernu, pretože svetlo z podsvietenia čiastočne preniká cez vrstvu tekutých kryštálov a čierne časti obrazu sú tak sivé. LED podsvietenie sa využíva vo viacerých verziách. Najbežnejšie bolo Edge LED, pri ktorom sa LED diódy nachádzajú typicky v dolnej lište a svetlo je rozvádzané svetlovodivým materiálom.

 Porovnanie zloženia klasického LCD TV a OLED TV s panelom White OLED

V novších generáciách TV výrobcovia riešia problém zobrazenia čiernej lokálnym riadením jasu podsvietenia tak, že na tmavých miestach obrazu sa stlmí podsvietenie, čím sa docieli efekt hlbšej čiernej. Tieto systémy majú takisto svoj vývoj a dnes už existujú v niekoľkej generácii. Držia sa síce prvotnej myšlienky, ale postupne sa stávajú čoraz sofistikovanejšími. Problém totiž je v tom, že podsvietenie tvorené LED diódami pracuje s pomerne veľkou oblasťou, ktorú osvetľuje jedna LED. Preto dochádza k pretečeniu hrán, a tak napriek tomu, že takýto televízor dosahuje lepšiu úroveň čiernej, nedokonalosti v presnom vymedzení zón kazia celkový dojem, a to hlavne v tmavých scénach. Tieto problémy riešia najnovšie modely pomocou technológie mini LED, teda veľkým množstvom miniatúrnych LED diód, ktoré obsluhujú iba veľmi malú časť pixelov a vďaka tomu dokážu veľmi presne vymedziť oblasti s rôznym jasom. Na podporu ešte hlbšej čiernej používajú najvyššie modely špecializované antireflexné vrstvy, ktoré zabraňujú rozptylu a odrazu svetla a podporujú tak vyšší kontrast.  Tu sa však ukazuje, že aj staršie technológie, ako je LCD, zďaleka ešte nepovedali svoje konečné slovo. S príchodom technológie kvantových bodov tieto televízory naberajú nový dych v podobe vynikajúceho podania farieb. Ďalší míľnik v ich vývoji je potom príchod celoplošného priameho podsvietenia s lokálnym stmievaním pomocou mini LED. Tie riešia v podstate jednu z najväčších slabín LCD televízorov, ktorou je nedokonalé zobrazenie čiernej. Mini LED práve vďaka svojim malým rozmerom umožňujú umiestnenie hustej matrice podsvietenia pod panel, vďaka čomu môžu byť presne podsvietené iba jasné miesta v obraze bez pretekania svetla do tmavých miest. Najnovšia generácia mini LED obsahuje až šesť PN prechodov, to znamená vlastne šesť LED diód v jednom puzdre. Táto technológia umožňuje dosiahnuť špičkovú svietivosť až 5000 nitov a aj väčší rozsah regulácie jasu, čo sa prejaví presnejším podaním jednotlivých tónov farieb a jasov. Jednotlivé modelové rady televízorov sa vyrábajú vo viacerých uhlopriečkach. Preto, aby bol v rámci modelového radu zabezpečený konzistentný obraz, líši sa počet mini LED podľa uhlopriečky, pričom vzdialenosť medzi nimi je rovnaká. QD mini LED televízory sa dnes vyrábajú v uhlopriečkach od 43“ až do 115“. Tábor QD mini LED technológií vedie v súčasnosti spoločnosť TCL, ktorá dodáva panely aj Samsungu.

 Štruktúra nových QD OLED zobrazovačov je geniálne jednoduchá

Klasické televízory s LCD panelmi a LED podsvietením sú už v súčasnosti na ústupe a nájdete ich už iba v nižších cenových kategóriách.

Zatiaľ čo transmisívne zobrazovače sú postavené na jednej technológii, emisívne využívajú v podstate každý svoju technológiu.

Najrozšírenejšou technológiou OLED sú televízory s panelmi White OLED. Využívajú biele diódy OLED, na ktorých sú nanesené filtre RGB. Televízory s touto technológiou sa vyrábajú v uhlopriečkach 42“ - 97“, dosahujú priemernú svietivosť 200 nitov so špičkami 1500 nitov a obsiahnu farebný gamut na úrovni 76 % Rec.2020. Za touto technológiou stojí spoločnosť LG, ktorá dodáva panely OLED aj ďalším výrobcom, ako sú Panasonic, Sony, Philips.

Novinkou, ktorá prišla na trh iba pred tromi rokmi, je technológia QD OLED (Quantum Dot OLED). Tá na rozdiel od White OLED využíva modré diódy OLED s vrstvou kvantových bodov. Vďaka tomu je priemerná svietivosť týchto panelov zvýšená na 250 nitov so špičkami 1500 nitov. Kvantové body totiž nepôsobia ako farebný filter, ale po nasvietení modrou farbou samy vyžarujú presne definované farby. Keďže ide stále o novinku, vyrábajú sa zatiaľ s uhlopriečkami od 42“ do 77“ a dosahujú farebný gamut až 85 % Rec.2020. Z hľadiska kvality farieb ide aktuálne medzi dostupnými technológiami o špičku.

 Štruktúra panela QLED s mini LED podsvietením

Najvyspelejšou súčasnou technológiou sú modulárne micro LED televízory. Ide o emisívnu technológiu. Televízor je tvorený z modulov vo veľkosti 10“, ktoré sú osadené micro LED diódami. Vďaka modularite možno vytvárať zobrazovacie plochy s veľkosťou viac ako 100“, typicky 163“ a viac. Televízor má zvyčajne svietivosť 1000 nitov so špičkami 2000+ nitov a obsiahne farebný gamut viac ako 90 % Rec.2020. Ide síce o vrcholovú technológiu z hľadiska kvality obrazu, jej väčšiemu rozšíreniu však zatiaľ bráni extrémne vysoká cena. 

Do blízkej budúcnosti sú v hre ešte dve technológie zobrazovačov, obe emisívne. Prvou je Single micro LED, ktorá vychádza z modulárnej micro LED a má aj rovnaké parametre. Rozdiel je v tom, že displeje sa budú vyrábať na mieru, ako je to pri ostatných televízoroch. Uhlopriečky sa budú pohybovať nad hranicou 100“. Tieto televízory by sa mali začať vyrábať do roku 2030.

Ďalšia z perspektívnych technológií je RGB IJP OLED. Televízory sa majú vyrábať metódou priamej InkJet tlače na substrát vo veľkostiach od 42“ do 98“. Majú dosahovať typický jas 300 nitov so špičkami 2000 nitov a pokrývať farebný gamut viac ako 90 % Rec.2020. Táto technológia je zatiaľ vo vývoji.

 Porovnanie farebného rozsahu konvenčného LCD a Quantum Dot TV

Spracovanie obrazu

Napriek tomu, že zobrazovací panel a jeho kvalita patria ku kľúčovým parametrom televízora, pokiaľ nebude dostatočne kvalitný obraz, celkový dojem bude veľmi slabý. Preto ďalším významným komponentom je obrazový procesor. Tu treba pripomenúť, že väčšina televízorov používa minimálne dva procesory. Jeden slúži na beh operačného systému televízora, stará sa o všetky funkcie, diaľkové ovládanie, vstupy a smart funkcie. Od jeho výkonu závisí, ako rýchlo televízor reaguje na povely a ako plynule beží používateľské rozhranie. Tým druhým je už spomínaný obrazový procesor. Ten sa pri veľkých značkách vždy vyvíja samostatne, pretože na ňom záleží výsledná kvalita televízora. Tento procesor si môžeme predstaviť ako grafickú kartu počítača. Má na starosti kompletné spracovanie obrazu, kódovanie, upscale z nižších rozlíšení, úpravu farieb, rekonštrukciu detailov, potlačenie šumu a jeho súčasťou je často aj procesor na spracovanie zvuku. Novšie modely využívajú neurónové siete a umelú inteligenciu na zabezpečenie čo najlepších výsledkov. Práve výkon procesora a kvalita spracovania sa najvýraznejšie podpisujú na výslednej kvalite obrazu a zvuku. Kľúčovou funkciou pri spracovaní obrazu je práve upscaling, pretože napriek tomu, že štandardnom sú dnes 4K, prípadne 8K zobrazovače, dostupný obsah je zväčša v rozlíšení Full HD alebo 4K. Najnovšie procesory preto využívajú až 64 samostatných neurónových sietí s umelou inteligenciou, ktoré analyzujú obsah zdrojov založený na typoch obsahu a ďalších charakteristikách, aby sa dosiahla čo najlepšia kvalita obrazu. Ďalšie štyri siete zvyšujú presnosť a precíznosť pri špecifických typoch obsahu. Neurónová sieť je séria vyspelých algoritmov, ktoré sú vyškolené na rozpoznávanie základných vzorcov a vzťahov. Pomocou státisícov vzorových obrázkov sú neurónové siete vyškolené na zlepšenie obrazov s nízkou kvalitou alebo nízkym rozlíšením na vyššiu kvalitu a vyššie rozlíšenie porovnaním spracovaného výsledku so známymi kvalitnými vzorkami obrazov rovnakých objektov. Niektoré procesory zlepšujú obraz pomocou technológie Real Depth Enhancer, ktorá priebežne analyzuje obraz a maximalizuje kontrast tým, že zvýrazní ústredný motív a pritom nijako nespracúva pozadie. Vďaka tomu obraz získava plastickosť a priestorovosť podobne ako v prípade ľudského oka.

 Obrazový procesor je srdcom každého televízora a spravidla je za jeho vývojom samotný výrobca TV

Niektoré televízory umožňujú takisto so vstavanou umelou inteligenciou prispôsobovať obraz svetelným podmienkam okolia – nie však iba jasom, ale aj teplotou farieb – a zobrazovanému obsahu. K dispozícii môže byť aj adaptívny kalibrovaný režim Netflix na maximálnu vernosť zobrazenia farieb na tejto platforme.

Pre používateľov, ktorí preferujú kvalitu farieb a zobrazenia podľa zámerov tvorcu, je zväčša k dispozícii aj takzvaný Filmmaker mode, ktorý umožní vypnúť jednorazovo všetky korekcie obrazu a prezentovať obsah tak, ako bol namixovaný v štúdiu.  

Podpora formátov HDR

Jedna z funkcií, ktoré procesor rieši, je aj podpora formátov HDR, teda videa s vysokým dynamickým rozsahom. Tieto formáty sú dôležité na čo najvernejšie zobrazenie celého jasového a farebného rozsahu scény. Zabezpečujú tak zobrazenie detailov v presvietených častiach scény rovnako ako v miestach s nízkou úrovňou svetla. Vďaka vysokému rozsahu zobrazenia si tak divák môže vychutnávať sledovanie televízora tak, ako to zamýšľal tvorca obsahu. Existuje niekoľko formátov HDR, z ktorých každý má svoje vlastné špecifikácie a výhody. Tu je prehľad hlavných formátov HDR.

 Porovnanie rozsahu farieb pri zobrazení SDR (REC.709) a HDR (REC.2020) signálu

• HDR10

Maximálny jas: 1000 nitov, farby: 10-bitová hĺbka (1 miliarda farieb), metadáta: statické (fixné pre celý obsah), podporované farebné priestory: Rec.2020 a Rec.709

• HDR10+

Maximálny jas: 4000 nitov (teoreticky), farby: 10-bitová hĺbka, metadáta: dynamické (môžu sa meniť podľa scény), podporované farebné priestory: Rec.2020

• Dolby Vision

Maximálny jas: až 10 000 nitov (teoreticky), bežne 4000 nitov, farby: 12-bitová hĺbka (68 miliárd farieb), metadáta: dynamické, podporované farebné priestory: Rec.2020

• HLG (Hybrid Log-Gamma)

Maximálny jas: dynamický rozsah prispôsobený na základe obsahu, farby: 10-bitová hĺbka, metadáta: žiadne (nevyžaduje dynamické alebo statické metadáta), podporované farebné priestory: Rec.2020

• Advanced HDR by Technicolor

Maximálny jas: flexibilný (záleží na konkrétnom nastavení), farby: 10-bitová hĺbka, metadáta: dynamické, podporované farebné priestory: Rec.2020

Porovnanie výsledného obrazu SDR  a  HDR televízora  ukazuje jasné rozdiely

Každý z týchto formátov má svoje silné stránky a je vhodný pre rôzne aplikácie a zariadenia. HDR10 je najrozšírenejší formát najmä pre Blu-ray disky a streaming, zatiaľ čo Dolby Vision ponúka najvyššiu kvalitu obrazu s dynamickými metadátami. HDR10+ a HLG sú populárne pre televízne vysielanie a strea­mingové služby. Advanced HDR by Technicolor sa v súčasnosti nevyužíva na žiadnej platforme dostupnej u nás.

Schopnosť zobrazovania obsahu HDR veľmi záleží aj na svietivosti panela. Ak potrebujete televízor primárne využívať cez deň v miestnosti s množstvom svetla, sú výhodnejšie televízory s panelmi QLED s mini LED podsvietením, ktoré majú vo všeobecnosti vyššiu svietivosť.  

Príjem TV vs. streamovacie služby  

Ešte pred pár rokmi ste sa pri kúpe televízora museli rozhodnúť, či zainvestovať do Full HD alebo novšieho 4K. Formát Full HD je v súčasnosti bohato používaný v celom spektre poskytovateľov obsahu od pozemného vysielania cez satelitné, káblové až po internetové služby a takmer úplne už nahradil SD vysielanie, teda minimálne pri relevantných programoch. Dilemu medzi Full HD a 4K výrobcovia už vyriešili tým, že v súčasnosti už Full HD TV prakticky nekúpite a veľká väčšina trhu dnes patrí Ultra HD 4K televízorom, ktoré v najvyššej kategórii dopĺňajú 8K modely. Takýto televízor vám umožní sledovanie všetkého tohto obsahu. Pokiaľ ide o nižšie rozlíšenia, televízory to riešia upscalovaním na svoje natívne rozlíšenie, takže zobrazenie je často kvalitnejšie ako v origináli, pretože obvody spracovania obrazu odstránia šum, potláčajú kompresné artefakty a snažia sa zlepšiť zobrazenie detailov v obraze. Čo sa týka natívneho Ultra HD 4K obsahu, toho je v službách šírených cez satelitné či terestriálne vysielanie stále ako šafranu a vzhľadom na to, že platformy na lineárne vysielanie skôr ustupujú, nedá sa veľmi predpokladať, že by sa ponuka rozširovala. Televízory sú dnes štandardne vybavené kombinovanými tunermi, ktoré umožňujú príjem DVB-T/T2/C/S/S2, teda pozemného, káblového a satelitného vysielania. V tomto prípade je samozrejmá aj prítomnosť slotu spoločného rozhrania (CI), ktorý je nevyhnutný na použitie dekódovacích modulov s kartami. Ak máte v úmysle využívať príjem týchto služieb, pre istotu si overte prítomnosť jednotlivých druhov tunerov aj rozhrania CI. Kvalitný 4K obsah poskytnú aj Ultra HD Blu-ray prehrávače, ktoré však tiež už majú svoje najlepšie časy za sebou a veľmi úspešne ich nahrádzajú streamovacie internetové služby ako YouTube, Netflix, Disney, Amazon Prime a ďalšie, ktoré poskytujú veľa obsahu aj vo formátoch Ultra HD 4K. Okrem rozlíšenia je však v hre aj kompresia vysielaného obsahu, hlavne ak chcete využívať na príjem satelitného alebo terestriálneho vysielania interný tuner televízora. Dnes už sú všetky televízory okrem podpory H.264 vybavené aj najnovším kodekom H.265/HEVC a práve vďaka webovým službám sa už môžeme stretnúť aj s podporou VP9 alebo AV1. 

 

Zobrazit Galériu