Ťažba digitálnej kryptomeny
Nový digitálny fenomén bitcoin, ktorý za niekoľko rokov od svojho vzniku dokázal ohúriť internetový svet, pokračuje vo svojej divokej a nepredvídateľnej púti. Táto kryptografická, úplne decentralizovaná digitálna mena s otvoreným zdrojovým kódom ďalej naberá na popularite a mení zabehnuté peňažné postupy. Funguje na internetovom protokole P2P a je navrhnutá tak, aby ju nikto vrátane jej autorov, skupín či vlád nemohol ovplyvňovať, likvidovať či kontrolovať.
Je vybudovaná ako úplne sebestačný systém riadiaci sa matematickými zákonmi, pričom ju udržuje pri živote len jej používanie. Jej fungovaniu, vzniku a vnútorným mechanizmom sme sa venovali v dvojdielnom článku Slobodná internetová mena rúca stereotypy, ktorý nájdete v májovom a júnovom vydaní PC REVUE. V tomto voľnom pokračovaní sa podrobne zameriame na niečo, čo zaiste zaujíma mnoho ľudí - na ťažbu. Bitcoiny totiž možno pomocou výpočtovej sily skutočne vyťažiť prakticky „z ničoho". V súvislosti so zvyšovaním hodnoty meny tak veľa ľudí podľahlo zlatej horúčke a s veľkými nádejami začalo svoje stroje hnať do nekonečnej série výpočtov. Podobne ako v americkej ére zlatokopov v 19. storočí aj tu však mnohých čaká trpké vytriezvenie. Nie je to totiž také ľahké, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ťažba bitcoinov (v angličtine mining) je v základe proces, pri ktorom dochádza k potvrdzovaniu bitcoinových transakcií. Vykonávajú ho členovia bitcoinovej siete P2P označovaní ako baníci (miners), ktorí svojou výpočtovou silou zaisťujú bezpečnosť peňažných operácií. Každá bitcoinová transakcia, t. j. prevod bitcoinov z jedného účtu na druhý, musí byť potvrdená baníkom. Toto potvrdenie vo finále pozostáva zo zapísania transakcie do reťazca blokov všetkých transakcií, ktorý je v sieti distribuovaný.
Pre názornosť si predstavme, že niekoľko ľudí si práve v tomto momente začne posielať medzi sebou bitcoiny (BTC). Adam pošle Eve 1 BTC, Peter pošle Pavlovi 5 BTC a Janko pošle Marienke 10 BTC. Tieto transakcie sú elektronického rázu a čakajú na svoje potvrdenie v poradovníku. Aby si príjemcovia boli istí, že peniaze im odosielatelia naozaj poslali (že sa teda suma odpočíta z účtu odosielateľa a pripočíta definitívne na účet príjemcu), musia počkať na potvrdenie baníkom. Baník vidí nepotvrdené transakcie čakajúce na zápis, pričom ich vezme a na dôkaz svojej legitímnosti začne riešiť umelý matematický problém. Jeho úspešné riešenie si vyžaduje čas a dostatočný výkon. Transakcie totiž videli aj ostatní baníci, ktorí ich vzali a problém tiež začali riešiť. Ten baník, ktorý prvý vyrieši problém, dostáva právo zapísať transakcie do reťazca v podobe nového bloku, za čo mu náleží odmena.
Ťažba na viac ako 70 grafických kartách už znamená poriadnu produkciu tepla
Nový blok vygeneruje v sieti jeden z baníkov v priemere každých desať minút. Tento proces slúži zároveň ako generátor nových peňazí, možno si ho teda predstaviť ako akési razenie virtuálnych mincí. Ide o odmenu pre baníkov, ktorá je im pripisovaná na účty za potvrdzovanie transakcií. Tieto peniaze sa teda neberú z aktuálneho obehu (čiže z peňazí, ktoré majú ľudia na účtoch a platia nimi za tovar či služby), ale naozaj do systému pribúdajú prakticky z ničoho, tak ako keď vláda nechá natlačiť nové bankovky a zvýši tým infláciu a zníži hodnotu aktuálnych peňazí v obehu. Ako sme však už vysvetlili v predchádzajúcich častiach článku, v prípade bitcoinu je prírastok nových peňazí presne daný, vopred známy a konečný. Pridávanie totiž nie je riadené ekonomickými záujmami osôb a finančných inštitúcií, ale matematickým algoritmom. Na základe neho sa prírastky budú v pravidelných intervaloch zmenšovať, až sa napokon úplne zastavia.
V konečnom dôsledku je tak bitcoinová mena deflačná. Odmena za každý nový blok bola v začiatku používania menového systému 50 BTC (v rokoch 2009 až 2012). Po každých 210 tisícoch blokov sa však znižuje na polovicu. Keďže nový blok pribudne v priemere každých 10 minút, došlo k tomu po štyroch rokoch od vzniku, teda v roku 2012 (dovtedy bolo do obehu vypustených dovedna 10,5 milióna bitcoinov). V súčasnosti je odmena za nový blok 25 BTC a bude to tak až do roku 2016, keď sa dosiahne opäť hranica 210 000 blokov (vzhľadom na zníženie však tentoraz za štvorročné obdobie pribudne už len 5,25 milióna nových bitcoinov). Potom nasledujú štyri roky s odmenou 12,5 BTC, následne príde obdobie s 6,25 BTC atď. Z tohto dôvodu sa bude generovať stále menej a menej bitcoinov, až sa napokon v roku 2140 celý proces prakticky zastaví na sume 20 999 999 BTC s nekonečným približovaním k 21 miliónom, ktoré sa nikdy nedosiahnu.
No ak sa časom budú odmeny znižovať, budú mať baníci stále snahu transakcie potvrdzovať? Odpoveď je áno, pretože nové peniaze nepredstavujú jedinú odmenu, ktorú baníci dostávajú. Okrem nej sa na ich účet pripisuje aj dobrovoľný zlomkový poplatok z transakcie, ktorý môže, ale nemusí jej autor vyčleniť pre baníka. Pripomeňme, že jeden bitcoin je deliteľný až na osem desatinných miest, teda 100 miliónov častí nazývaných satoši (na rozdiel od eura, ktoré sa v základe delí iba na 100 centov). Ak niekto posiela napríklad 1 BTC, môže vytvoriť transakciu tak, že do nej zahrnie 1,00001 BTC. Zlomková cena (v tomto prípade 1000 satoši, teda 10 mikrobitcoinov) bude práve odmenou pre baníka. Baník si môže vyberať iba transakcie, ktoré majú takéto „prepitné", ale v súčasnosti berú baníci transakcie prakticky bez rozdielu, a to najmä preto, že odmena za pridanie bloku je dostatočne vysoká. O niekoľko desaťročí, keď odmeny výrazne klesnú, začne byť pre baníkov „prepitné" hlavným zdrojom príjmu a bude na ňom viac záležať. V tom čase však už bude s najväčšou pravdepodobnosťou aj mnohonásobne viac transakcií, pretože popularita tohto menového systému neustále narastá. Momentálne sa vykoná približne 30 000 transakcií za deň, pričom sa dovedna pošle medzi účtami okolo 700 000 BTC. Ak budeme počítať s kurzom 1 BTC za 50 EUR, znamená to denné bitcoinové prevody v objemoch 35 miliónov eur.
Odmena - či už v podobe peňazí za pridanie bloku, alebo v podobe „prepitného" - samozrejme, nie je tak úplne zadarmo. To, za čo baník tieto peniaze získava, je úspešné riešenie umelého matematického problému, ktorý si vyžaduje výpočtový výkon. Baník teda musí disponovať dostatočne výkonným hardvérom, ktorý jednak niečo stojí, jednak musí „živiť" jeho prevádzku platením účtov za elektrinu. Situácia pritom nie je taká jednoduchá, ako si mnoho ľudí predstavuje. Názor, že „zapnem počítač a nechám ho zarábať bitcoiny", sa v mnohých ohľadoch podobá tvrdeniu, že „budem preosievať kamene v rieke a začnem vyťahovať zlaté nugety". Pozrime sa teda na to, o aký problém ide a čo jeho zložitosť pre baníka znamená.
Matematický problém ťažby a hashrate
Úlohou baníka pri potvrdzovaní transakcie je poskytnúť dáta, ktoré spĺňajú určité špecifické požiadavky. V praxi ide o výsledok matematickej operácie, ktorého správnosť je veľmi ľahké overiť, ale oveľa ťažšie získať. Bitcoin používa 256-bitovú šifrovaciu hašovaciu funkciu SHA-2, ktorá vytvára zo vstupných dát výstup fixnej dĺžky. Tento výstup sa označuje ako haš alebo aj kontrolný súčet. Hlavná vlastnosť dobrých hašovacích mechanizmov je tá, že aj najmenšia zmena na vstupe vedie k veľkej zmene na výstupe.
V prípade 256-bitového SHA-2 má výstup podobu 64 alfanumerických znakov. Nech použijete akúkoľvek hodnotu vstupu, výstup bude mať vždy takúto schému. Napríklad známe programátorské „Hello, world!" (ahoj, svet) má hašovú hodnotu v podobe: 1312af178c253f84028d480a6adc1e25e81caa44c749ec81976192e2ec934c64. Generovanie hašu si môžete aj sami vyskúšať na niektorom z obrovského množstva on-line generátorov (stačí zadať do vyhľadávača „sha256 generator"). Na získanie základného náhľadu na to, ako ťažba prebieha, si predstavte, že vám niekto dá reťazec „Hello, world!" a požiada vás, aby ste preň vytvorili príslušný haš. To, samozrejme, nie je nič ťažké a haš rýchlo vygenerujete a odovzdáte. Problém je v tom, že zadávateľ má špecifickú požiadavku.
Chce, aby sa hašový výsledok začínal štyrmi nulami. Reťazec teda vezmete a pridáte k nemu jednoduchý dodatok, pretože viete, že tým sa haš okamžite od základu a nepredvídateľne zmení. Zahašujete teda výraz „Hello, world!0", ale nemáte šťastie, výsledok sa začína 1312af17. Vyskúšate teda „Hello, world!1", ale výsledok sa začína e9afc424. Neexistuje spôsob, ako výsledok odhadnúť. Musíte každú hodnotu vyskúšať a pozrieť sa. Skúšate to stokrát, tisíckrát, ale stále bez úspechu. Po neúspešnom 4249. pokuse s úvodom „c004190b" vyskúšate nasledujúci „Hello, world!4250" a hľa, haš sa začína „0000c3af4". Odosielate teda zadávateľovi správu, že ste pridali číslo 4250 a úlohu tým splnili. Zadávateľ si veľmi ľahko pridá k svojmu zadaniu túto hodnotu a rýchlym výpočtom si overí, že hovoríte pravdu. Našli ste teda požadované riešenie, čo slúži ako dôkaz vašej práce (tzv. proof of work).
Ak chcete ťažiť bitcoin so 41 modulmi FPGA, potrebujete už aj trochu miesta
Zo zjednodušeného príkladu vidieť, že je nevhodné predstavovať si ťažbu tak, akoby sa z hľadiska matematiky riešil nejaký problém s veľmi zložitým výpočtom. Ide o relatívne ľahké výpočty, ktorých však na dosiahnutie žiadaného výsledku treba vykonať veľké množstvo. Pre počítač nie je počítanie takýchto hašov veľmi náročné. Aj keď vašich 4251 pokusov vyzeralo v ilustračnom príklade zdĺhavo, bežný procesor dokáže vypočítať niekoľko miliónov hašov za sekundu. Z hľadiska princípu to však nič nemení.
Na vyrovnanie „hendikepu" sa skrátka len sprísnia podmienky. Dnes sa baníci pri ťažbe snažia trafiť do podoby výsledného hašu začínajúceho sa na viac ako 14 núl. Zadávaný reťazec, pre ktorý sa haš počíta, samozrejme, nie je „Hello, world!", ale ide o dáta odvodené z aktuálnych transakcií (každý výpočet je teda iný). Keďže šanca na vytvorenie hašu začínajúceho sa nulami je nízka, na dosiahnutie úspechu je nevyhnutné vykonať veľké množstvo pokusov. Čím viac núl zadanie vyžaduje, tým je pravdepodobnosť trafenia menšia. V mnohých ohľadoch je teda ťažba podobná lotérii, čo sa dá ľahko zbadať na nasledujúcom príklade. Predstavte si, že súťažíte s kamarátom o to, kto na troch kockách hodí skôr tri šestky. Pravdepodobnosť padnutia je síce malá, ale jeden z vás napokon zvíťazí. Máte šancu 50 %, že to budete vy. No čo ak súťažíte na počítačoch, a kým váš počítač dokáže hodiť virtuálne kocky raz za sekundu, váš kamarát má k dispozícii stonásobne väčší výkon a môže kocky hodiť až 100× za sekundu.
Takmer určite vás porazí, pretože pravdepodobnosť, že hodí tri šestky skôr ako vy, je vzhľadom na počet jeho pokusov omnoho väčšia. Na druhej strane to však neznamená, že nikdy nemôžete vyhrať. Môžete totiž tri šestky hodiť hneď na prvý pokus, zatiaľ čo jemu sa to s jeho sto pokusmi v rovnakom čase nepodarí. Pravdepodobnosť je skrátka len malá. Ak zameníme kocky za výpočet hašu, zatiaľ čo vy ste disponovali výkonom jeden haš za sekundu, váš súper disponoval výkonom sto hašov za sekundu. Toto sa označuje ako hashrate a ide o základné meradlo výkonu strojov ťažiacich v rámci bitcoinovej siete.
Zložitosť problému, výkon a spotreba
Bitcoinová peňažná sieť je koncipovaná tak, aby jej nerobil žiadny problém neustále narastajúci výkon počítačov. Ako sme už spomenuli, nové bloky pribúdajú do reťazca každých 10 minút. Práve za takýto čas sa v priemere podarí vyriešiť „zadanie", vďaka čomu sa zapíšu nové transakcie. Ak sa v dôsledku veľkého počtu baníkov alebo veľkého zvýšenia výkonu hardvéru rýchlosť pribúdania nových blokov zvýši, problém sa úmyselne sťaží (treba v hašoch dosahovať viac úvodných núl). Deje sa to preto, aby sa prírastky držali vždy na 10-minútovom priemere a proces emitovania nových peňazí tak bol stále rovnomerný. Keďže k úprave zložitosti dochádza v sieti každých 14 dní, pre menový systém nie je zvyšovanie výkonu hardvéru nijaký problém. Je to však problém pre baníkov ako jednotlivcov, pretože tí musia udržať krok s konkurenciou, teda s inými baníkmi, s ktorými súťažia o odmeny. To, že zložitosť od počiatku používania bitcoinu nesmierne narástla, si mnoho ľudí neuvedomuje. Stále sa možno stretnúť s nadšencami, ktorí si prečítajú na internete článok z roku 2011 a pustia sa do ťažby na svojom notebooku na vlastnú päsť. Žiaľ, neuvedomujú si, že pravdepodobnosť, že by nejaký blok vypočítali ako prví, je taká malá, že aj keby notebook nechali pustený niekoľko rokov, nezarobili by si ani na slanú vodu.
- Viac ako polovicu nových blokov vytvoria tri najväčšie pooly
Pri ťažbe je pomer výkonu a spotreby mimoriadne dôležitý faktor. Ak totiž ťažíte v štýle osamelého jazdca, bitcoiny zarobíte len v prípade, že blok naozaj vytvoríte. Za neúspešné pokusy vám nikto nič nedá a je jedno, ako veľmi ste sa snažili. Ak je výkon vašej zostavy vzhľadom na požadovanú cieľovú zložitosť (target) primalý, môžete ťažiť neprestajne dni, týždne a mesiace bez toho, aby sa vám súhrou šťastnej náhody podarilo vytvoriť nový blok aj za nízkej pravdepodobnosti (čím zarobíte jednorazovo 25 BTC). Pokiaľ hardvér pri výpočte vyťažujete na maximum, jeho spotreba je takisto na maxime a energiu, ktorú počítač spotrebuje, musíte zaplatiť.
Ak sa teda rozhodnete ťažbe venovať a použijete na to svoje „nadupané" herné PC s highendovou grafickou kartou a výkonným CPU, je dosť možné, že pri plnom zaťažení budete spotrebúvať 500 W (0,5 kW). Keďže cena elektriny je približne 15 centov za kilowatthodinu a rok má 8760 hodín, znamená to, že pri zapojení 24 hodín denne stroj spotrebuje 4380 kWh, čo vás bude stáť 657 eur ročne. Vzhľadom na to, aký malý výkon má jeden stroj, môžete ťažiť bez úspechu aj roky (pravdepodobnosť sa vzhľadom na zvyšovanie zložitosti bude stále znižovať). Našťastie existuje aj ťaženie v rámci tímu (k tomu sa ešte dostaneme). Pri pohľade na výkon a spotrebu počítačov však môžete vidieť z hľadiska potenciálnej ťažby nepríjemnú špirálu. Ak chcete mať väčšiu pravdepodobnosť vyhrať blok a zarobiť peniaze, musíte mať vysoký výkon. No čím vyšší výkon chcete, tým drahší hardvér musíte nakúpiť a zvyčajne tým viac aj zaplatíte za prevádzku z hľadiska energetickej spotreby. Ktorý hardvér je teda najvhodnejší? Koľko hašov za sekundu musíte spočítať, aby ste nevyhadzovali peniaze oknom?
Ťažba na CPU a GPU
Na to, aby ste mohli v rámci bitcoinovej siete fungovať ako baník, nič zvláštne nepotrebujete. Postačí si zadarmo zriadiť bitcoinový účet, respektíve peňaženku (pozri predchádzajúce časti článku) a stiahnuť si jeden z mnohých programov na ťažbu. Medzi populárne patrí napríklad CGMiner, DiabloMiner, Phoenix či BFGMiner. Mnohé z nich nemajú grafické rozhranie (čo je často zbytočná záťaž) a treba ich spúšťať z konzoly. Existujú však aj doplnkové grafické rozhrania, ako napríklad GUIMiner. Prvé bitcoinové klientske programy používali ako väčšina klasického softvéru na výpočty procesor. Prakticky každý počítač mal podobnú šancu, že blok vyhrá, ako ktorýkoľvek iný. Ak niekto chcel byť úspešnejší, jednoducho použil viacero počítačov naraz. Extrémna ťažba v rokoch 2009 a 2010 však mala význam len z hľadiska prestíže a brala sa skôr ako zábava. Vtedy mal bitcoin skoro nulovú hodnotu a prevádzkovali ho len nadšenci kryptografie. Práve v tom čase sa objavili prvé transakcie za reálne položky, keď si jeden z používateľov za 10 000 BTC, čo je dnes viac ako pol milióna eur, kúpil pizzu. Bežné procesory, ktoré boli v predaji v posledných rokoch, zvyčajne dosahujú niekoľko desiatok megahašov za sekundu. V kľúčovom období okolo roku 2010 a 2011 sme sa mohli na trhu stretnúť napríklad s populárnymi šesťjadrovými CPU AMD Phenom II X6 či štvorjadrovým Intel Core i5 2500K. Oba dokázali počítať približne 20 MH/s, teda okolo 20 miliónov hašov za sekundu. Všetko sa zmenilo s prvým portom ťažobného mechanizmu do jazyka OpenCL, ktorý umožnil spustiť výpočet na grafickom jadre. Masívna paralelná architektúra GPU je ako stvorená na jednoduché výpočty spúšťané v masívnom počte a tento akt efektívne a definitívne poslal ťažbu na klasických CPU do histórie.
Koľko ťažobných strojov FPGA pripojíte k jednému PC? Pokojne aj 50...
V priebehu roka 2010 boli na trhu karty ATI Radeon radu 5000 a konkurenčné modely NVIDIA GeForce radu GTX 400. Rýchlo sa ukázalo, že architektúra Radeonov je na hašovacie funkcie oveľa vhodnejšia (hlavne z dôvodu prítomnosti niektorých špecifických inštrukcií). Medzi baníkmi bola populárna najmä relatívne lacná karta Radeon 5830, ktorá so svojou armádou 1120 stream procesorov dokázala pri spotrebe 175 W počítať okolo 320 MH/s, teda 16× viac ako výkonné 125 W procesory. Výkonnejšie, ale drahšie karty, ako bol napríklad Radeon 5870, dosahovali hashrate 450 MH/s pri spotrebe okolo 220 W.
Naproti tomu konkurenčné karty NVIDIA, ako napríklad GeForce GTX470, dosahovali s rovnakou spotrebou len okolo 100 MH/s. Tento trend pokračuje doteraz, a ak plánujete ťažbu bitcoinov so svojou hernou grafickou kartou, je Radeon prakticky nevyhnutnosť. V súčasnosti je na trhu generácia 7000 a jej výkon je v prípade jednoduchého Radeonu 7770 okolo 200 MH/s pri spotrebe okolo 80W. Highendový Radeon 7970 sa pohybuje v závislosti od taktovania jadra okolo výkonu 650 MH/s pri spotrebe asi 175 W. Na porovnanie, NVIDIA GeForce GTX680 so spotrebou 100 W dosahuje okolo 120 MH/s. Stavba ťažobných počítačov sa pritom riadi jednouchými pravidlami. Lacná základná doska s aspoň tromi veľkými slotmi PCIE, lacný procesor, ako napríklad Celeron či Athlon, 2 GB operačnej pamäte a tri výkonné grafické karty s kvalitným a dostatočne výkonným zdrojom. Málo výkonné CPU a nízka kapacita RAM sa vyberá z dôvodu ceny a spotreby. Z hľadiska výkonu na nich nezáleží, pretože všetko beží na grafických kartách. Značne nevyužitá je veľká grafická pamäť kariet, určená na veľké herné textúry. Pri ťažobných PC sa veľmi často úmyselne grafická pamäť podtaktuje, zatiaľ čo oveľa dôležitejšia frekvencia grafického jadra sa ženie na maximum. Systémy s tromi pretaktovanými Radeonmi 7970 dokážu pri spotrebe 850 W počítať 2050 MH/s, teda približne dve miliardy hašov (2 GH/s).
Tieto hodnoty sú však vzhľadom na aktuálnu situáciu prakticky za zenitom. Ak chcete dnes ťažiť bitcoin úspešne na vlastnú päsť, potrebujete disponovať výkonom aspoň 50 GH/s. Z tohto dôvodu sú už niekoľko rokov mimoriadne populárne tzv. mining pooly, pri ktorých sa ťaží hromadne v skupinách. Výhoda tohto riešenia je stabilnejší príjem, pri ktorom sa vo veľkej miere redukuje skutočnosť, že pravdepodobnosť vyhrať boj o nový blok je veľmi malá.
V základe je prístup rovnaký, ako keby ste sa so skupinou svojich desiatich kamarátov dohodli, že budete ťahať za jeden povraz. Budete ťažiť svojimi podobne výkonnými počítačmi, a keď jeden z vás blok vyhrá, peniaze sa rozdelia medzi všetkých desiatich. Vo výsledku sa tak zníži hodnota výhry na desatinu, ale jej pravdepodobnosť sa desaťkrát zvýši. Namiesto jednorazovej neistej výhry raz za dlhý čas možno žiť s menším, ale častejším zárobkom. Pool (v preklade bazén) s desiatimi počítačmi, samozrejme, žiadnu dieru do sveta neurobí. Vhodnejšie je pripojiť sa k niektorému z obrovských svetových poolov, ktoré bitcoinovú ťažbu ovládajú. Tu už treba počítať s tým, že odmena je skutočne zlomková, ale často dosť pravidelná. Ľahko tak môžete už za krátky čas zistiť, či sa vám ťažba oplatí, alebo nie. Poolov existuje mnoho, no tie najväčšie sú 50BTC (https://50btc.com) a BTC Guild (www.btcguild.com).
Oba vyhrávajú približne 20 % nových blokov a každý z nich má výkon okolo 35 TH/s. Tretí najväčší pool (a vôbec najstarší) je Slush’s pool, ktorý patrí českému administrátorovi s prezývkou Slush (http://mining.bitcoin.cz). Má výkon okolo 19 TH/s, teda 19 000 GH/s. Pooly sa riadia vždy niekoľkými pravidlami a môžu sa odlišovať rozdielnym prístupom k svojim členom a rozdeľovaním podielov. Pool 50BTC napríklad používa schému PPS (Pay Per Share), pri ktorej sa odmena rozdelí podľa toho, aký je váš aktuálny podiel na výkone poolu. Čím väčším percentom sa podieľate, tým väčšie percento z úspešného bloku dostanete (samozrejme, je jedno, kto zo skupiny ho nájde). Pool rozdeľuje len novo generované peniaze. Peniaze v podobe „prepitného“ si necháva. Okrem toho za účasť v poole platíte 3 % zo svojho zárobku. Slush's pool naproti tomu používa systém Score a peniaze delí podľa toho, koľko hašov ste v danom kole (10-minútovom okne hádaní bloku) odoslali. Pool má daň 2 % zo zárobku a medzi členov rozdeľuje aj „prepitné“. BTC Guild používa systém PPLNS, čo je akási kombinácia PPS a Score. Má pri tom daň 5 %.
Jeden z najväčších bitcoinových poolov je skupina s názvom 50BTC
Ťažba pomocou FPGA a ASIC
Na prelome rokov 2011 a 2012 nastal podobný zlom v ťažbe ako pri prechode z CPU na GPU. Niekoľko mladých firiem totiž začalo zostavovať a predávať ťažobné stroje postavené na programovateľných hradlových poliach. V základe ide o niekoľko programovateľných blokov, ktoré sú prepojené maticou spojov a prispôsobené podľa požiadaviek zákazníka. V prípade bitcoinu teda ide o stroje navrhované na konkrétny účel v podobe ťažby, čím dosahujú výkonové výsledky porovnateľné s GPU, ale pri oveľa nižších požiadavkách na napájanie.
Medzi prvých reprezentantov patrili výrobky od nemeckej spoločnosti ZTEX a amerických Butterfly Labs a FPGA Mining LLC. Napríklad výrobok ZTEX USB-FPGA Module 1.15x v podobe len niekoľkocentimetrovej dosky a malého vetráčika dosahuje výkon 227 MH/s pri spotrebe 8 W, zatiaľ čo FPGA Mining LLC X6500 pri spotrebe 20 W dosahuje výkon 360 MH/s. Porovnajte to s tromi Radeonmi 7970 (+ 1 kW zdroj, CPU, MB a RAM) za cenu 1500 eur a výkonom 2,05 GH/s pri spotrebe 850 W (1117 eur ročne). Za desať baníkov FPGA ZTEX 1.15x zaplatíte 2019 eur. Získate tým výkon 2,27 GH/s pri spotrebe 80 W (105 eur ročne).
Nákup bude teda o 500 eur drahší, ale ročná spotreba o 1000 eur nižšia. Zatiaľ čo väčšina spoločností používala pri strojoch FPGA čipy Spartan6, spoločnosti Butterfly Labs sa podarilo nakúpiť zlacnené čipy Altera, na ktorých postavila FPGA Miner Single s výkonom 830 MH/s a s predajnou cenou len 468 eur. Nečudo, že koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012 začali ľudia, ktorí to s ťažbou bitcoinu mysleli vážne, hromadne prechádzať na stroje FPGA. Na fotografiách si môžete pozrieť, že prevádzka 40 strojov naraz nebola nezvyčajná. Vrcholom strojov FPGA sa stal Butterfly Labs miniRig, ktorý sa začal predávať v polovici minulého roka. Išlo o zostavu skladajúcu sa z 18 dosiek, pričom na každej boli dve polia FPGA. Jej výkon dosahoval 25,2 GH/s pri spotrebe 1260 W.
ZTEX USB-FPGA Modul 1.15x pod chladičom ukrýva čip Spartan 6
Ak máte dojem, že FPGA predstavujú vo svete ťažby aktuálny trend (veď napokon prišli na trh len pred menej ako dvoma rokmi), mýlite sa. Ich éra sa chýli ku koncu a podobne ako GPU na prelome rokov 2011/2012 aj FPGA je dnes už prakticky za svojím zenitom. Náruživí baníci musia na zmeny a nové prístupy rýchlo reagovať, pretože inak zostanú pozadu a stúpajúca zložitosť výpočtov ich jednoducho vyradí z hry. Nikto nechce ťažiť so stratou. Pokiaľ chcete poriadne zarobiť, musíte používať výkonnú novinku v čase, keď ju ešte nemá veľa ľudí. Iba tak sa vám nákup za často niekoľko tisíc eur vráti v dohľadnej dobe a rýchlo začnete vykazovať zisk.
Rok 2013 sa nesie v znamení čipov ASIC. ASIC (Application-specific integrated circuit) sú špecializované čipy navrhnuté na konkrétne potreby. Na rozdiel od klasických mnohoúčelových procesorov (aké sa používajú v PC) sa čipy ASIC navrhujú a vyrábajú obyčajne len pre jeden úzko špecializovaný program. V prípade bitcoinu je to, samozrejme, navrhnutie čipu špeciálne na ťažobný softvér. Prvým strojom ASIC sa stal Avalon ASIC #1, ktorý sa dostal na trh v januári tohto roka. Jeho výkon bol enormných 66,3 GH/s pri spotrebe len 620 W. Na jeho nákup sa čakalo v dlhých radoch a dnes je beznádejne vypredaný. Prvé modely sa predávali za 1012 eur, následne za 1168 eur a napokon za neuveriteľných 16 054 eur. Nárast ceny na 15-násobok však nebol spôsobený predajcom, ale obrovským skokom hodnoty bitcoinu na začiatku roka (viac ako 200 USD za 1 BTC). Stroje sa totiž predávali výhradne za bitcoiny.
V druhej polovici tohto roka prídu na trh ďalšie stroje, na ktoré už nedočkaví baníci čakajú s vyplnenými predobjednávkami. Tento mesiac by mal doraziť klon Avalonu od spoločnosti Bitmine s výkonom 85 GH/s a spotrebou 650 W (cena 5057 eur). Netrpezlivo sa očakávajú aj stroje od Butterfly Labs BitForce Little Single (25 GH/s za cenu 973 eur) a BitForce Single „SC“ (50 GH/s za 1947 eur). V septembri by mali na trh doraziť skutoční gladiátori v podobe KnCMiner Saturn a Jupiter. Prvý menovaný má dosahovať výkon 175 GH/s pri spotrebe 500 W a druhý 350 GH/s pri spotrebe 1000 W. K masívnemu výkon prináleží aj poriadna cena, ktorá je 2958, respektíve 5452 eur. Ani stroje od KnCMiner však nebudú kraľovať. Korunu si s najväčšou pravdepodobnosťou uzurpuje zostava Butterfly Labs BitForce Mini Rig SC s predpokladaným výkonom 500 GH/s a cenou 17 523 eur.
KnCMiner Jupiter postavený na čipoch ASIC s výkonom 175 GH/s a cenou 5452 eur
Aktuálne zhodnotenie
Trend, ktorý sa začal v tomto roku, je jasný. Nástup procesorov ASIC už onedlho zvýši zložitosť bitcoinových výpočtov natoľko, že éra GPU a FPGA sa nadobro skončí. Ak chcete byť aktívnym baníkom, nesmiete zaspať ani minútu a musíte promptne reagovať na zmeny v pomere síl. Kto zaostane, rýchlo začne vyhadzovať peniaze z okna (spotrebuje viac na energiách, než zarobí na ťažbe). Samozrejme, nejaký čas možno riskovať a prevádzkovať staré riešenie so stratou a dúfať, že hodnota bitcoinu ešte viac stúpne a dostanete vás do plusu. V tomto prípade je však vhodné radšej pohodlne bitcoiny rovno nakúpiť za eurá v jednej zo zmenární (najväčšia je Mt. Gox na adrese https://mtgox.com) a čakať so založenými rukami bez hučiaceho roja počítačov, zaberajúceho celú miestnosť. Staré stroje je lepšie použiť na ťažbu iných, menej rozšírených digitálnych mien, ako je napríklad litecoin.
Ako to bude s bitcoinom ďalej? Do budúcnosti nikto nevidí a všetko závisí od toho, koľko budú ľudia schopní zaň dať. Jeho cenu totiž určuje len dopyt a ponuka. Môže sa stať, že cena poriadne klesne. Kým niektorí ľudia vidia poklesy ako blížiacu sa katastrofu, pre iných je to príležitosť na výhodný nákup. Podobne ako si dnes môžete povedať: „Prečo som bitcoin nekúpil pred rokom za 10 dolárov? Dnes by som ho predal za 100,“ v budúcnosti si možno budete hovoriť: „Prečo som bitcoiny nekúpil v roku 2013 za sto dolárov? Dnes by som ich predal za 1000.“ To je, samozrejme, len želanie momentálnych vlastníkov. Trh môže stagnovať a hodnota bitcoinu sa viac-menej ustáli, ale môže sa stať aj to, že sa po mene o niekoľko rokov zľahne zem, keď jej hodnota klesne prakticky na nulu. Takýto vývoj sa však aspoň momentálne zdá veľmi nepravdepodobný.
