Trojtest malých SSD s kapacitou 256 GB

M.2 je výhľadovo najperspektívnejší formát SSD a nejaký čas s nami ešte pobudne. Okrem minimalistických rozmerov a bezkáblovej montáže (čo sú výhody oproti tradičným „palcovým“ úložiskám) býva slot určený na tieto SSD hybridný. To znamená, že podporuje jednak rýchle SSD (NVMe) využívajúce zbernicu PCI Express, jednak pomalšie modely SATA (AHCI). Aj keď výnimka môže byť na lacnejších doskách s podporou iba jedného rozhrania.

Počet rôznych modelov SSD M.2, najmä v rozmere 2280 (teda s 80 mm na dĺžku), stále narastá a už i výrazne prevyšuje 2,5" ponuku. V nej síce stále dominujú SSD SATA a v budúcnosti to tak asi aj zostane. Vidieť, že sa výrobcovia čoraz viac zameriavajú práve na výkonnejšie modely s podporou NVMe. A pri takej nízkej cene pamätí NAND, aká je teraz, už nejde o nedostupné riešenia.

V tomto teste sme sa však už zamerali na moderný formát a tri 256-gigabajtové modely, vhodné na operačný systém a základné aplikácie, pričom ostatné dáta už spoliehajú na veľký HDD. A ten môže byť na platforme AMD urýchľovaný (pomocou technológie Store MI) ľubovoľným SSD práve do kapacity 256 GB.

Prv než sa pustíme do meraní a hodnotení, je tu ešte jedno dôležité upozornenie. Pri takýchto nízkych kapacitách SSD sa nenechajte v špecifikáciách nachytať zavádzajúcimi údajmi zápisu typu „up to 3000 MB/s“ a podobne. Takéto rýchlosti špičkovo dosahuje najrýchlejší kapacitný variant, typicky jednoterabajtový. Od neho väčšie a hlavne menšie SSD rovnomenného modelu bývajú pomalšie. A najmenšie deriváty výrazne. Napriek tomu všetky testované SSD podporujú PCIe tretej generácie a plnohodnotné pripojenie PCIe ×4.

Čo a ako testujeme

Hodnotenie vychádza z mixu vybraných praktických a syntetických testov. V rámci tých praktických presúvame adresáre s rôzne veľkými súbormi z RAM disku na SSD (testy sekvenčného zápisu) a naspäť (testy sekvenčného čítania). Testovacie súbory používame od najmenších (12 – 59 kB), pri ktorých lúskaní je výkon SSD najnižší, postupne plynulo až k najväčším s 1 – 2 GB. Veľkosti adresárov i čiastkových súborov sú vždy uvedené pri súvisiacich testoch v tabuľke nameraných hodnôt.

Syntetické testy prebiehajú najmä v aplikácii AS SSD s východiskovým nastavením knižnice na 1 GB. V praxi kľúčové sú tu výsledky práce so 4K blokmi vrátane mnohovláknovej záťaže a takisto prístupová doba, resp. náhodný prístup k 512 B súborom. Od toho sa odvíja aplikačný výkon, teda rýchlosti spúšťania programov vrátane operačného systému.

Silicon Power P34A80

Ak je vám označenie povedomé, máte pravdu, recenzia A80 sa objavila minulý rok v septembrovom čísle. Tentoraz ide od základu o úplne iné SSD. P34A80 už nevyužíva dve, ale štyri linky PC Express (o tom hovorí i číslo 4 v označení), namiesto HMB (teda zdieľaného buffera so systémovou operačnou pamäťou) má k dispozícii vlastný DRAM buffer a základ už nie je postavený na radiči Marvellu, ale na pomerne populárnom Phison PS5012-E12-27. K tomu sa o chvíľu ešte vrátime.

Pamäte sú tu dve, a to typu TLC, ktoré sa v mainstreamových SSD používajú zatiaľ najčastejšie. Prítomný je, samozrejme, urýchľovací blok SLC s vyhradenou kapacitou zhruba 9 GB. To je hranica, po ktorej presiahnutí sekvenčný výkon zapisovania veľkých súborov výrazne klesá – až na úroveň 250 MB/s. V prípade prenosu menších súborov, ktoré však SSD stále spracúva na úrovni maximálneho výkonu, prichádza k výkonnostnej ujme neskôr, zhruba po 24 GB. Pri drobnejšom dávkovaní sa miesto v malej časti SLC tak rýchlo evidentne nezahltí a do istej miery je schopné sa v priebehu zápisu vyprázdňovať. V celkovom súčte praktických i syntetických testov toto SSD dosahuje najlepšie výsledky.

Teploty pri izbových 21 °C, intenzívnej záťaži a naozaj slabučkom prietoku vzduchu v skrinke skončili na maximálnych 65 °C, čo je v poriadku, hoci interný snímač hlási aspoň tri stupne pod reálnou hodnotou (zahrievanie mimo záťaže reportuje nižšie, než je teplota okolia). Keď všetko zhrniem a podčiarknem, v tejto cenovej kategórii ide tak komplexne o jedno z najatraktívnejších SSD, ktorého kúpou chybu neurobíte.

PLUSY, MÍNUSY:

+ Komplexne najvyšší výkon v teste, výborný pomer cena/výkon
- Rýchly prepad a nízky výkon po preplnení buffera SLC

Patriot VPN100

Návrh je v porovnaní s predošlým SSD Silicon Power ako cez kopírku. Jednotlivé súčiastky a dokonca i farba PCB sú rovnaké. Rozdiely vo výkone sú tak určované iba odlišným prístupom k firmvéru. Čo sa týka sekvenčného zápisu a čítania, výsledky sa veľmi nerozchádzajú. Pri zápise veľkých súborov sa však lepšie drží Patriot. Síce po 9 GB takisto zakolíše, ale spadne asi na 600 MB/s, potom sa vráti na 1 GB/s a až zhruba po 30 GB spadne na 310 MB/s, na ktorých už stabilne zostáva. Priamy zápis do pamätí TLC je teda o trochu rýchlejší.

Sekvenčné čítanie väčších súborov (od 5 MB) má zase rádovo o jednotky megabajtov za sekundu rýchlejšie konkurenčný SP P34A80, pri zápise rovnako veľkých súborov je to pre zmenu naopak. A pri veľmi malých súboroch (12 – 59 kB) dokumentového charakteru ťahá za kratší koniec v obidvoch smeroch VPN100.

Patriot má k dobru efektívny chladič s členitým rebrovaním. V bežných domácich podmienkach sa bez neho síce zaobídete, keďže výkon nie taký vysoký, aby radič „roztopil“, ale do podmienok s vyššou teplotou vzduchu v miestnosti, čo sú typicky priemyselné podmienky, alebo do pasívnych zostáv bez ventilátorov v skrinke je to užitočná pridaná hodnota. Navyše je chladič skonštruovaný tak, aby nepresahoval výšku slotu PCIe, ciže nebude kolidovať s kartou nad ním.

Súčasťou Patriot VPN100 je efektívny chladič

Každopádne na pomery Patriotu, ktorý máva zvyčajne produkty s výborným pomerom cena/výkon, je tu cena dosť vysoká. Od ukončenia predaja perfektného Hellfire  sme mali na highendové SSD tejto firmy len tie najvyššie očakávania, no VPN100 ich úplne nesplnil.

PLUSY, MÍNUSY:

+ Vysoký výkon čítania i zápisu, súčasťou je šikovný chladič
- Nízky výkon po preplnení buffera SLC, vyššia cena

Transcend MTE110S

Z trochu iného súdka je SSD s radičom Silicon Motion SM2263XT, so štyrmi puzdrami pamätí (opäť TLC) a tentoraz už bez DRAM (s HMB).

V tabuľkových hodnotách praktických testov sekvenčného zápisu podáva najvyšší výkon. To najmä preto, že sa do prenosu nijako nepremietol pokles výkonu, ten ide dole až po zapísaní zhruba 32 GB. A keď už, tak rapídne, na veľmi nízke rýchlosti pohybujúce sa v rozmedzí 90 – 160 MB/s. Súvislý zápis takýchto objemných balíčkov však zrejme v praxi nebude na programe dňa a asi to netreba nijako dramatizovať. Naopak, treba vyzdvihnúť objemný buffer SLC, ktorý je podstatne väčší než v predošlých dvoch SSD, čo je veľké plus. Potom už však Transcend MTE110S v porovnaní nemá veľmi čo ponúknuť. Čítanie je naprieč všetkými typmi súborov približne o 15 % slabšie ako pri A80 a VPN100. Nižší je i aplikačný výkon, a to napriek tomu, že výkon/IOPS náhodného prístupu čítania 512-bajtových blokov v HD Tune prekvapivo láme rekordy. Podľa praktických testov je však chod všetkého aplikačného najpomalší práve na tomto SSD. 

Transcend MTE110S v testoch podával najslabšie výsledky, ale má pridanú hodnotu v podpore aplikácie SSD Scope

Najvyššie zaznamenané zahrievanie bolo práve na MTS110S. Nameraných 75 °C už prekračuje rozsah pracovných teplôt (do 70 °C) udávaný v špecifikáciách. Napriek tomu však ani tento presah nemá vplyv na výkon, ten je i naďalej stabilný.

Príjemný bonus je exkluzívna podpora SSD Scope na monitoring, diagnostiku životných funkcií či klonovanie. Z tohto pohľadu môže mať SSD Transcend zmysel, hoci v obchodoch je už dostupný aj novší model (MTE220S). Dopredávajúce sa MTE110S však vychádza v prepočte na gigabajt výhodnejšie.

PLUSY, MÍNUSY:

+ Podpora SSD Scope, prepad výkonu až po sekvenčnom zapísaní 32 GB, prijateľná cena
- Veľmi nízky výkon po preplnení buffera SLC, komplexne najslabší výkon v teste

 

Zobrazit Galériu